Dnes je aj spomienka na sv. Valentína.
V západnej Európe a v severnej Amerike sa sviatok sv. Valentína svätí ako sviatok snúbencov a tých, ktorých máme radi. Milujúci posielajú milovaným (snúbenci snúbeniciam, deti rodičom, žiaci učiteľom) osobitné ozdobné pozdravy (často v podobe srdca), prípadne aj darčeky. V anglosaskom svete sa v takom prípade milovaná osoba aj jej určený pozdrav či darček nazýva "valentine" (čítaj valentajn).
V Ríme si oddávna uctievali 14. febr. sv. Valentína ako mučeníka z 3. stor., kým v talianskom meste Terni si ho ctia ako svojho biskupa. Zachované životopisy neobsahujú nijaké historicky spoľahlivé správy.
Meno Valentín sa dostalo do rímskych zoznamov svätých z katalógu pápeža Libéria (4. stor.), podľa ktorého na starom kresťanskom pohrebisku pri rímskej ceste Via Flaminia pápež Július I. (337-352) "dal postaviť baziliku, ktorá sa nazýva Valentínova" ("fecit... basilicam... quae appellatur Valentini"). Lenže v tom čase obyčajne bazilika niesla meno dobrodinca, ktorý dal svätyňu postaviť. V tomto prípade by to znamenalo, že kresťan menom Valentín venoval hmotné prostriedky na postavenie spomenutej baziliky. V starom Ríme bolo niekoľko bazilík, ktoré sa volali podľa svojich mecenášov.
Prirodzene, aj veľkodušný kresťan Valentín mohol byť svätý. Ale nie je známy nijaký historický doklad o tom, že by bol mučeník alebo biskup, ako hovoria kresťanské kalendáre.
Na niektorých miestach vo švajčiarsku a Tirolsku si pripomínajú v tento deň sv. Valentína, misionára a biskupa z 5. stor. Tento pôsobil na viacerých miestach v alpských krajinách. Jeho telesné ostatky uchovávajú v pasovskej katedrále. Tento svätý sa však väčšinou uctieva 7. januára.
Literatúra: ONDRUŠ, R.: Blízki Bohu i ľuďom 4. Tatran Bratislava 1992.