Farnosť Turzovka

Rímskokatolícka Cirkev

 

 

Uvedenie do bohoslužby:

Začíname prípravu na veľkú noc. Veľkonočná udalosť sa už stala: Ježiš už za našu záchranu položil život. Teraz je na nás, aby sme aj my urobili niečo pre svoju záchranu; aby sme odmietali zlo a nechali sa viesť Pánom k dobrému životu.

Základ pre našu záchranu kladieme vtedy, keď odmietame pokušenia. Božie slovo nám v tom dáva príklad.

Najprv oľutujme, že sme odmietali Božie slovo a jeho uskutočňovanie v živote.

Uvedenie do čítaní: 

  1. Gn 2,7-9; 3,1-7

Prvé stránky biblie podávajú vo forme podobenstva správu o veľkosti i biede človeka: Boží dar slobody obsahuje aj pokušenie k zlému. 

  1. Rím 5,12-19

Teraz počúvajme, ako svätý Pavol vysvetľuje, že hriech nie je len súkromnou záležitosťou človeka. Kto hreší, ubližuje nielen sebe, ale i všetkým okolo seba. 

  1. M 4,1-11

Je pre nás úľavou počuť, že nie len my sme pokúšaní k zlému. Aj Ježiš, Boží Syn bol pokúšaný. Je to pre nás povzbudenie, aby sme sa i my - ako on - pokušeniu bránili a ubránili. 

 

POKUŠENIE, PÁD A VÍŤAZSTVO 

Pri opravách starých fár a ešte starších kostolov sme veľakrát nachádzali dômyselné riešenia a na vtedajšie časy veľmi dobré technické prevedenie. Často pri tom padali poznámky: Tí starosvetskí ľudia boli šikovní.

Toto si uvedomujeme aj pri čítaní starobylých textoch. Prekvapuje nás, aké oslovujúce sú aj dnes. V prvom čítaní sme mohli vypočuť starodávny text, veľmi oslovujúci a veľavravný, pri ktorom by sme však mohli byť v rozpakov. Je to historický popis, je to mýtus, či legenda, báj?

O tom, že starozákonné čítanie je veľmi staré, svedčia motívy z dávnych, ešte predbiblických mýtov (napr. strom života, záhrada, hadí démon, cherub a iné), ktoré sa tu vyskytujú. A predsa toto rozprávanie nie je mýtus. Pozná (na rozdiel od mýtov) len jediného Boha, Pána.

Iste to nie je historický popis! Sme zvyknutí na to, že prvý človek sa volá Adam. Pripomínam, že to nie je konkrétne meno, ale človek, ktorý v dlhom vývine, došiel k poznaniu Boha. Adam – je nepreložené slovo z aramejčiny. Správne sa v texte dnešnej nedele používa pomenovanie „človek“.

Prvé čítanie nemá za cieľ vysvetlenie minulosti, ale vysvetlenie našich životných situácií. Hovorí do dnešnej doby ako sa rodí v srdci človeka pokušenie ku hriechu, a akým spôsobom to pokušenie človeka ovládne a vzniká hriech. V tomto je ten text nadčasový.

Ako vzniká hriech?

Podoba rôznych pokušení, ktoré na nás po celý život doliehajú, je rôznorodá. Je to – čo ako sa vyhovárame, však vždy Bohom, svedomím zakázané ovocie!

Tento text s knihy Genezis je tak oslovujúci, že by sme mohli ísť vetu po vete a zistíme, že to je aj náš postoj.

Všimnite si taktiku pokušenia: „Naozaj vám Boh zakázal jesť zo všetkých stromov záhrady?“ Podvod je v tomto: zo všetkých stromov záhrady.

Aplikácia na dnešok:

Nepočúvate v okolí a dokonca i v svojej mysli: Boh len všetko zakazuje. A keďže nám sa to zdá odvážne, takto obviňovať Boha, povieme: Cirkev všetko len zakazuje... A keďže aj to znie dosť anonymne, dosadíme tam: Kňazi (alebo pejoratívne farári) len zakazujú (niekedy sa povie: len peniaze pýtajú). Mladí tam dosádzajú aj svojich rodičov: Nútili ste nás chodiť do kostola. Ja už nenútim svoje deti. A cítia sa byť veľmi múdri, zabúdajúc, že keby neučili deti chodiť napríklad do školy, nikdy by do nechodili, keby ich neučili reči, nikdy by nerozprávali, hygienickým návykom, aké by boli?...

Všimnite si ďalej, ako žena zveličila zákaz – aby si ospravedlnila svoj pád: Žena mu odpovedala: „Jeme ovocie zo všetkých stromov, čo sú v záhrade. Tu ešte ide po ceste pravdy, ale ďalej: Len ovocie stromu, ktorý je uprostred záhrady, nám Boh zakázal jesť, ba aj dotknúť sa ho...“ Zveličuje Boží zákaz, aby poukázala na jeho nezmyselnosť a pridáva sa k Pokušiteľovi.

Potom už nebol pre Pokušiteľa problém povedať: „Nie, nezomriete. Ale Boh vie, že v deň, keď budete z neho jesť, otvoria sa vám oči a budete ako Boh, budete poznať dobro i zlo.“

Poďme na odkaz tohto textu do súčasnosti: Či mnohí nehovoria: Prečo zakazuje Cirkev potraty – veď žena si môže robiť so svojim telom čo chce. Je to stavanie sa do pozície Boha, ktorý jediný je Pán života - Stvoriteľ. Rovnako je to v otázke eutanázie. Je to aj v iných oblastiach: Prečo by sme nemohli robiť pred manželstvom čo chceme, prečo by sme mali ísť do kostola, prečo sviatosť manželstva, prečo spoveď, hlavne, že sa máme radi, ja nie som hriešny... Premyslite si to do detailov – je to dávanie sa na roveň Boha! A žiaľ, je to bežné! A sme v tom niekedy až po uši!

Podstatou pokušenia je pocit, že to zakázané je lepšie, než to dovolené; pýtame sa, či nás Boh nechce o niečo pekného pripraviť. A hriech vzniká, keď človek tomu pokušeniu pritaká a vydá sa na cestu, ku ktorému pokušenie láka. Je to vlastne prejavenie nedôvery Bohu, odvrátenie sa od Boha, hľadanie šťastia na iných cestách, než sú tie Božie. A v tomto je podstata každého, ktoréhokoľvek hriechu.

Snáď najlepšie tu podstatu hriechu vyjadril Pán Ježiš v podobenstve o márnotratnom synovi. Syn odchádza z otcovského domu, pretože uveril pokušeniu, že je doma nepochopený, že všetci to s ním myslia lepšie, než jeho otec doma, že všade inde to bude lepšie.

To je cesta každého hriechu. Neveriť Bohu, že to s nami myslí dobre, keď nám niečo zakazuje a k inému nás volá. Myslieť si, že my sme chytrejší, keď ideme za inými, ktorí ponúkajú onakejšie jabĺčka, než nám dal Boh.

Čo hriech pôsobí?

Vieme teda už, ako sa hriech rodí, ako vzniká. Ostáva pýtať sa, čo hriech pôsobí, keď sa zrodil, aké nesie ovocie. Hriešnik prestáva vidieť vnútornú krásu duše človeka vedľa seba - hoc i vlastnú manželku, manžela, vlastné deti, vlastných rodičov... Postupne hlúpne a otupuje sa. Jeho záujmy sa zužujú na hriešne návyky, praktiky. Hriech je akási rakovina duše, ktorá stravuje ľudskú osobnosť, vedie ku chradnutiu telesnému i duševnému. Pôsobí, že človek je podráždený a mrzutý, stáva sa korisťou strachu až po samovražedné pokušenia.

Jednou vetou: Hriech pôsobí zakrpatenie človeka, vedie k chátraniu, ku smrti telesnej i duševnej. To je tá nahota človeka.

Dnešný text to perfektne vyjadril: Obom sa otvorili oči a spoznali, že sú nahí. Oblek bol vždy symbolom dôstojnosti a veľkosti, prestíže človeka.

Dnešné Božie slovo však neostáva pri tragédii človeka. Predkladá nám protipóly: Adam – Kristus; pokušenie - pád; pokušenie – víťazstvo.

„S človekom Adamom od pokušenia ku hriechu, s Ježišom Kristom cez pokušenia k víťazstvu.“ Tak nejako by sme mohli vyjadriť myšlienkové rozpätie dnešného Božieho slova.

Človek Adam, ktorý podlieha pokušeniu, je tu opakom, protipólom človeka Ježiša, ktorý obstojí v pokušení.

Preto úplne prirodzene ideme ďalej.

S Kristom od pokušení k víťazstvu:

Je na čase, aby sme sa od človeka Adama, ktorý nám predviedol, ako sa to s pokušením ku hriechu robiť nemá, obrátili k človeku Ježišovi, ktorý nám v evanjeliu ukazuje, ako sa to v pokušení robiť má. Pán Ježiš odmieta pokušenie rezolútne. Adam s Evou sa nechajú pokušiteľom zlákať k rozhovoru. A tak sa im začne zdať, že zakázané ovocie je nadmieru krásne, chutné, voňavé.

Prvé poučenie:

Nezahrávaj si s pokušením. Hneď na začiatku ho radikálne odmietni.

Ďalšiu ochranu proti pokušeniu ukazuje Pán Ježiš v Božom slove: „Nielen z chleba žije človek, ale z každého slova, ktoré vychádza z Božích úst.“

Keď sa pred nami objaví slizké pokušenie, pochybný krok, začni myslieť na to, čo o podobných veciach povedal Pán Ježiš. Aj keď si práve na pravý výrok nespomenieš, už to obrátenie mysle k Pánu Ježišovi ťa podrží a uchráni od zlého kroku.

Druhé poučenie:

Spomeň si na Božie slovo, alebo aspoň na Ježiša.

Pozorujme ďalej. Pán Ježiš je pokúšaný k nedôvere v Boha. Má si vyskúšať Otcovu ochotu niečo pre Syna urobiť. Je to v podstate rovnaké pokušenie, ako u prarodičov: Začať pochybovať o Bohu, začať hľadať pomoc u iného, než u Boha. Ježiš však zostává pevný: len Bohu sa budeš klaňať, len Bohu budeš slúžiť.

Ježišovo víťazstvo nad hriechom je i víťazstvo naše. Po jeho vzore, v jeho sile i my môžeme víťaziť nad pokušením ku hriechu.

Tretie poučenie:

Dôveruj Bohu.

A to je radostná zvesť dnešného slova Božieho: Ježiš Kristus pokušeniu ku hriechu nepodľahol. Ježiš Kristus i nám pomôže, i nás od hriechu oslobodí.

Prežívame Rok zjavenia Fatimskej Panny Márie. Aj dnes nám môže byť príkladom a povzbudením. Fatimské posolstvo je jasné a jednoznačné: k záchrane človeka a ľudstva pred sebazničením je nevyhnutné obrátenie, odvrátenie sa od hriechu a návrat k Bohu. Z perspektívy sto rokov, ktoré uplynuli od fatimských zjavení, vidíme, ako dejinné udalosti potvrdzujú autentickosť tohto posolstva. Vo Fatime Mária vyzýva k obráteniu, pokániu.

Ježiš v reakcii na diablovo pokúšanie na púšti reaguje – ako sme počuli - slovami, že človek žije „z každého slova, ktoré vychádza z Božích úst“.

Už v detstve mohol Ježiš vidieť na svojich rodičoch, čo tento život z Božieho slova znamená. Jeho matka Mária už pri zvestovaní vyznala: nech sa mi stane podľa tvojho slova. Jozef počúval toto slovo a podľa neho ako muž činu aj konal. Útek do Egypta i návrat z neho do domoviny sa udial na základe viery v Božie slovo a na základe prijatia jeho impulzu konať. Na púšti sa ho snažil morálne zničiť ten istý diabol, ktorý sa ho snažil fyzicky zničiť prostredníctvom Herodesa. Vtedy ho zachránili rodičia odovzdaní Božiemu slovu (Jozef počúvol Božie slovo, vstal tej noci a odišiel do Egypta), teraz odráža útok zlého ducha on sám svojim slovom, slovom Syna Božieho. V Káne Galilejskej vyzve Panna Mária všetkých počúvať a vykonať Ježišove slová, čiže urobiť všetko, čo im povie.

Spoločne vyznajme vieru v Ježiša. Poďme ho poprosiť v prosebnej modlitbe.

Turzovka, 5.3.2017




Prihlásiť

Prihláste sa do svojho účtu

Užívateľské meno *
Heslo *
Zapamätať

Rímskokatolícka cirkev Farnosť Turzovka, všetky práva vyhradené.

Copyright © 2014 - 2017.

Created by Silvester Judák.

Tvorba farských webov.