Prevádzkovateľ webu Rímskokatolícka cirkev Farnosť Turzovka, IČO: 31 912 362 ako prevádzkovateľ na účely ochrany osobných údajov

spracováva na tejto webovej stránke cookies nevyhnutné pre technické fungovanie webových stránok, ako aj pre analytické účely.

 Uvedenie do bohoslužby: 

Stáva sa, že sa cítime bezradní, bezmocní a nevieme, ako ďalej. „Tu by pomohol iba zázrak,“ hovoríme si. A keď nakoniec všetko dobre dopadne, uvedomíme si, že Božia ruka bola naozaj s nami. Od tohto momentu sa naša viera opiera o vlastnú skúsenosť. A vtedy môžeme povedať: „Už som zažil Božiu pomoc.“

Dnešné Božie slovo v nás chce upevniť vieru v Boha, ktorý pomáha, aj keď si to človek neuvedomuje. Chce nás povzbudiť k dôvere a k radosti z Božej prítomnosti. Preto je dnešná tretia adventná nedeľa slávená v ružovom rúchu.

Vyznajme svoju malovernosť a zrieknime sa jej. 

Uvedenie do čítaní:

  1. Iz 35,1-6a.1

Prvé čítanie môžeme vnímať ako krásnu báseň v próze. Izaiáš chce všetkých povzbudiť: Boh môže dať rozkvet i púšti, - Boh môže dať zdravie nemocnému, - spoľahni sa s dôverou na toho, ktorý všetko môže obrátiť na dobré.

Pripomenie nám tiež to, čo zdôrazňoval svätý pápež Ján Pavol II. – nebojte sa.

  1. Jak 5,7-10

Druhé čítanie akoby nadväzovalo na myšlienku prvého. Áno, Boh pomáha tým, ktorí v neho veria, aj keď Božia pomoc sa neobjavuje hneď. Jakub porovnáva Božie pôsobenie s prácou roľníka, ktorí je príkladom trpezlivosti.

  1. Mt 11,2-11

Evanjelium hovorí o posolstve, ktoré Ján Krstiteľ poslal za Pánom Ježišom: Ak si Mesiáš - tak prečo netrestáš hriešnikov, nehubíš darebákov, prečo nezačínaš s čistkou vo svete? A počúvajme, aká prekvapivá a krásna je Ježišova odpoveď: Božia sila neničí, ale hojí a zachraňuje.

SME NA SPRÁVNEJ CESTE?

Medzi veľké ľudské bolesti patrí sklamanie. Zvlášť bolí sklamanie v ľuďoch, do ktorých sme vkladali nádej, mali sme ich radi. Toto zažil aj Ján Krstiteľ.

Dnes je postava Jána Krstiteľa zase v popredí biblického čítania. Nie ako kazateľ, ktorý volá svetu do uší z kazateľnice púšte, nie ako mocný predchodca Pána, nie ako muž neochvejnej viery. Ale ako neistý a sklamaný človek.

Kto dnes naozaj pozorne počúval evanjelia, musel sa až zľaknúť a žasnúť: Čo sa to deje s Jánom Krstiteľom, že pochybuje o Pánu Ježišovi, že sa takto sklamal!? Predsa on prvý v ňom poznal Vykupiteľa, veď on ho ako hlásateľ predstavoval národu: Hľa - to je ten ktorý mal prísť. Nazval ho Baránok Boží...

Ján Krstiteľ je dnes bezmocný väzeň, umlčaný stenami väzenia, zneistený, pochybujúci o samom Ježišovi - Mesiášovi: „Si ten, ktorý má prísť, alebo máme čakať na iného?“ Vo väzení je ticho, nič sa tam nedeje. Pred časom Ján s pevnou vierou ukazoval na Ježiša: „On musí rásť!“ A teraz sa mu zdá, že Ježíš nerastie, nie je dosť aktívny, dosť výbojný, vec Božieho kráľovstva nepokračuje! A teraz je Ján na rozpakoch: „Si ten, ktorý má prísť - nebo máme čakať iného?“

Niektorí exegéti Jánov postoj vysvetľujú aj tak, že sa obetoval do krajnosti, že koná podľa vlastného vyjadrenia: „On musí rásť a mňa musí ubúdať" (Jn 3,30) a posiela svojich učeníkov za Ježišom, aby spoznali v ňom Mesiáša, že to robil kvôli učeníkom, aby ich „prihral“ Ježišovi. Možno.

Verejná mienka v celom Izraeli sa zhodovalo v jednom: Svet je zlý, pomery sú zlé, neudržateľné. Takto to ďalej nejde! Musí sa niečo stať. Len čo príde Mesiáš, ten urobí poriadok. Čosi sa musí zmeniť!

Ako a čo má mesiáš zmeniť, na to boli dva názory:

  1. Jedni si mysleli: Bude to vojvodca, bude to nový bojovný Dávid - vodca revolúcie, kráľ veriacich. Čakali vodcu národnooslobodzovacieho boja.
  2. Druhí dúfajúci viac v duchovnú moc tvrdili: bude to nový prorok, snáď Eliáš - zatratí hriešnikov, spáli ich ohňom, bude všetkých hrozne súdiť. A bude pustovníčiť ako Ján.

Čo z toho splnil Pán Ježíš?

  1. a) Nechal sa nazývať Syn Dávidov - ale nechcel zmeniť svet krvavou revolúciou - nechcel bojovať.
  2. b) Nechal sa nazývať prorokom, novým Eliášom - ale hriešnikov nepreklínal, nezatracoval, odpúšťal im. Nežil ako pustovník - jedol a pil ako normálni ľudia. Nenavádzal ľudí k úteku zo sveta na púšť. Čo to teda Pán Ježíš hlásal?

Väčšina z nás iste cíti, že i nám nie sú podobné otázky a podobné neistoty cudzie.

My starí sme vyrástli viac v kresťanskom svete. Všetko v našom detstve sa javilo jasné. Nebolo problémov viery, nebolo otázok, či Kristus a jeho učenie je to pravé pre ľudstvo. Mali sme možno len jedného nepriateľa viery – bojový ateizmus.

V dnešnom svete je mnoho mesiášov, ktorí ponúkajú svetu spásu podľa svojho receptu. Je mnoho prorokov, ktorí ukazujú na iného spasiteľa než na Ježiša.

Počúvame, ako rok od roku rastú vo svete početné nekresťanské náboženstva. Nie nejakými misiami, ale populačnou explóziou. V mimoeurópskych zemiach sa rodí najviac detí. Aj u nás sú mnohí, ktorým sa zdá, že budhistická meditácia je to pravé. Sú Európania, ktorí veria, že pravý mesiáš je Mohamed. Ježíš bol len predchodca Mohamedov, ako Ján Krstiteľ bol predchodca Ježišov. Obrovské mešity sa stavajú v Paríži, Londýne, vo Viedni, v Ríme – i v Brne myslím.

A ešte je tu „mesiáš“ luxusu a pôžitku.

Ako je to medzi kresťanmi? Najagilnejší, najživší sú príslušníci siekt, ktoré sa množia ako huby po daždi a majú jen jedno spoločné: odmietanie a zavrhovanie cirkvi.

Mnohí aj v našom prostredí hovoria: Ja nepotrebujem Cirkev, ja nepotrebujem kostol, sviatosti...

A my - i keď sa tomu všetkému bránime, i keď si hovoríme: ja viem svoje, predsa nás to znepokojuje a mätie. Prečo Božie kráľovstvo ustupuje, miesto aby rástlo? Kde vôbec je to Božie kráľovstvo, čo robí náš Mesiáš Ježíš? A to už sú tie dnešné Janovské otázky: Si ty ten, ktorý má prísť a zachrániť nás? Máme čakať iného? Kde si?

Ježíš nám odpovedá to čo, čo Jánovi. Je preto dôležité, životne dôležité, aby sme dnes slova evanjelia, slova Ježišovej odpovedi, počúvali srdcom, počúvali jasnozrivo, aby sme ich priamo uvideli: „Choďte a oznámte Jánovi, čo počujete a čo vidíte: Slepí vidia, chromí chodia, malomocní sú čistí, hluchí počujú, mŕtvi vstávajú a chudobným sa hlása evanjelium. A blahoslavený je, kto sa na mne nepohorší.“

Rozumiete tej odpovedi? Nie! My nevidíme takéto veľké veci. Skúsme si to preto pretlmočiť do dnešných pomerov. Bude to znieť takto: Slepí vidia – ti čo nemali zmysel života ho majú. Ti čo prešľapovali na mieste ako chromí, ti sa teraz hýbu, robia. Malomocní naberajú silu. Hluchí počujú a chápu. Mŕtvi vstávajú zo svoje mŕtvolnej pasivity.“

Už by sme mali rozumieť. Božie kráľovstvo sa nesprítomňuje diskusiou, nevyrieši debatovaním, náboženskými spormi, to nie je vec na mudrovanie. Božie kráľovstvo sa musí žít. Božie kráľovstva je vec činu, konania, správania sa ľudí.

Deti Božieho kráľovstva o pravde nedebatujú, oni idú a konajú. O láske nemudrujú, ale v láske žijú. Idú za láskou, bratstvom, zmierením.

Tak to platilo v minulosti, tak to platí i dnes. V Indii, kde stroskotali celé generácie misionárov a kazateľov, ktorí márne a bezvýsledne hlásali Krista vyrástla za pár rokov desaťtisícová rodina kresťanov. Napríklad i v Terchovej bol misionár - verbista z Indie. Pôsobí teraz na Slovensku. Stalo sa to rukami Matky Terezy, ktorá nekázala. Ona nekázala ústami, ale rukami a srdcom. Šla a láskyplne sa ujímala tých, ktorých spoločnosť vylúčila.

A nie len v Indii, všade to platí: Nie ten šíri Božie kráľovstva, kto o kresťanstve diskutuje, ale ten kto koná, ako robil Ježíš.

Súčasný mysliteľ preložil Ježišovu odpoveď Jánovi Krstiteľovi do modernej modlitby takto:

Pane Ježišu, ty si iný. Ty konáš ináč, než my bežní ľudia!

Ty si sa ujal cudzoložnice, - keď ju všetci zavrhovali.

Ty si šiel na návštevu k colníkovi - keď sa všetci od neho odvracali.

Ty si k sebe volal deti, - keď ich všetci dospelí odháňali.

Ty si pozval Pavla k nasledovaniu, - keď sa ho všetci báli.

Ty si utekal pred slávou, - keď ťa všetci chceli urobiť kráľom.

Ty si miloval chudobných, - keď vo svete má cenu len majetok.

Ty si uzdravoval nemocných, - keď ich všetci od seba odháňali.

Ty si mlčal, - keď všetci na tebe kričali.

Ty si na sebe vzal vinu, - keď si všetci s Pilátom umývali ruky.

Ty si vstal z mŕtvych, - keď všetci usúdili, že je s tebou koniec.

Pane Ježišovi, ty si iný!

Ďakujem ti za to. A tiež už chápem: i mňa voláš, aby sme bol iný! Amen!

Podľa L. Simajchla.

Turkov, Dlhá 11.12.2016