Uvedenie do bohoslužby:
Prežili sme ďalší týždeň. Niečo sa nám v ňom podarilo, niečo nie. Boli pekné chvíľky a boli i momenty boľavé a zahanbujúce.
Teraz za tým všetkým môžeme urobiť bodku. Za všetko dobré ďakujeme. Boľavé zážitky môžeme s úľavou zanechať, už sú preč, už ich máme za sebou. Kde nám svedomie pripomína vlastné previnenia, chybné kroky, pokorne ich uznajme a poprosme o odpustenie, aby sme touto svätou omšou mohli začať nový týždeň.
Uvedenie do čítaní:
- 2 Král 5, 14 - 17
Starozákonne čítanie hovorí o prorokovi Elizeovi, ktorý uzdravil z malomocenstva sýrskeho vojvodcu Námana. Počúvajme, ako je prorok vedomý, že bol len nástrojom; uzdravuje Boh.
- 2 Tim 2, 8 - 13
Z druhého čítania k nám hovorí viera, že existuje väčšie uzdravenie ako z choroby. Je to viera vo vzkriesenie zo smrti, viera vo večný život v Kristovom kráľovstve.
- Lk 17, 11 - 19
Desať malomocných je v dnešnom evanjeliu uzdravených telesne, len jeden z nich je uzdravený i na duchu - zachránený, spasený. A čo my? Prosiť, keď je s nami zle, to vieme. Vieme i to čo ten desiaty malomocný?
Ísť proti
Je náročne ísť proti:
- vetru. Nielen na bicykli ale aj peši. Zhadzuje to kapucňu, ničí dáždnik.
- zemskej príťažlivosti, do kopca. Netreba zdôvodňovať.
- davu. Treba zdôvodniť, lebo si myslíme, že je to v prirodzenosti človeka, najmä mladého. Nie je! Ak si napríklad chlapec dá náušnicu a podievči sa, ide iba proti rodičom, ich generácii, búri sa voči nim (podvedome, alebo vedome), ale ide s davom svojej generácie, nasleduje idoly. Ak si chlapec, či dokonca dievča dá piercing tiež nejde proti davu, ale nasleduje ozdobu Aztékov, Mayov i Papuy a z lekárskeho hľadiska škodí svojmu telu a podľa psychiatrov má nábeh na sadomasochismus (najmä pri tetovaní). Teda nie je to cesta proti davu a ani to nie je pre nich sila osobnosti. Pre mladých je skôr ťažké zostať normálnym a postaviť sa proti húfu.
Či chceme, alebo nie, keďže človek je tvor spoločenský, aj keď originálny, ide v nejakom dave, zástupe.
Dnešné evanjelium popisuje dva zástupy.
Prvý je Ježišov, druhý malomocných.
Tieto protikladné zástupy sa v evanjeliu objavujú často. Napríklad keď Ježiš vstúpil do Najmu jeho zástup sa stretol s pohrebným sprievodom. Tam zvíťazil „zástup života“ nad „zástupom smrti“, lebo Pán vzkriesil mŕtveho mládenca (Lk 7, 11-17). Ja si to vždy uvedomujem na popolcovú stredu. Tam sú vždy dva sprievody. Prvý po evanjeliu, keď farníci idú na popolec a pri značení na čelo sa im hovorí: Pamätaj človeče, že si prach a na prach sa obrátiš. To je zástup smrti. Druhý sprievod je na sv. prijímanie, keď veriaci idú ku chlebu života, Ježišovi. Zástup života je vždy menší. A to je škoda!
V Kafarnaume dokázali apoštoli ísť proti prúdu so slovami: Ku komu by sme išli ty máš slova života (Jn 6,68)!
Malomocenstvo v Biblii je symbolom hriechu. Človek vo svojom hriechu ide opačným smerom, než ako vedú Pánove cesty. V tom spočíva „malomocenstvo“ človeka.
Tieto dva zástupy (zdraví versus chorí) sa ináč zasadne nestretali. Malomocní museli kričať: Malomocný a štrkať, aby sa im zdraví vyhli, ináč boli kameňovaní! Ježiš sa im nevyhol.
Ak si rozložíme toto slovo malomocenstvo, tak jeho význam môže byť: Málo vládať, málo zmôcť... A to perfektne vyjadruje človeka, ktorý ide proti, alebo i mimo Boha. Čo dokáže? Vidíme, že dosť veľa. Ale je to bez Boha? Veď všetky schopnosti má od Stvoriteľa i svet v ktorom niečo „dokazuje“ je Boží.
Ježiš udáva správny smer všetkým našim cestám. „Choďte, ...!“ A ako šli, boli očistení. – Ježiš mení smer cesty malomocných mužov a práve vtedy dochádza k ich uzdraveniu. Uzdravenie nie je predpokladom k nasledovaniu Krista, ale jeho dôsledkom. Očistený bude ten, kto sa vydá smerom k Jeruzalemu – po ceste, ktorú nám ukázal Kristus, a tak, ako nám to ukázal Kristus: Tak, že vezme svoj kríž...
...hlasne kričali: „Ježišu, učiteľ, zmiluj sa nad nami!“ – Desiati malomocní sú v Lukášovom evanjeliu prví, ktorí volajú Ježiša po mene. Okrem nich je to len slepec (Lk 18,38) a lotor na kríži. Paradoxne práve naša bieda, náš hriech nás „oprávňuje“ volať Ježišovo meno – jediné meno, v ktorom je spása. Tí, ktorí sa cítia „čistí“ či „spravodliví“, nie sú schopní toto meno vzývať, lebo si myslia, že ho nepotrebujú.
Len čo jeden z nich spozoroval, že je uzdravený... – Spása už prišla pre všetkých, nadobúda však účinok len stretnutím so Spasiteľom.
...velebil Boha, padol na tvár a ďakoval... – z gréckeho slova pre „vďakyvzdanie, ďakovanie“ pochádza slovo „eucharistia“. Vďačnosť však nie je koniec, ale začiatok. Na Samaritánovu vďaku Ježiš odpovedá: „A tí deviati sú kde?“ Ten, kto pocítil, že bol očistený/uzdravený a má srdce preplnené vďačnosťou, musí nevyhnutne dospieť k starostlivosti o „tých ostatných“. Aj eucharistia nám zakaždým pripomína: „A tí ostatní sú kde?!“ Viď: „Vstaň a choď!“ a „Iďte v mene Božom!“
Vidíte, Samaritán dokázal isť proti davu!
Domnievam sa, že každý by bol rád v zástupe života. Aspoň čo sme tu. Malo by to byť samozrejme. Nemusí! Čo sme videli v dnešnom príbehu v evanjeliu? Stretli sa s Ježišom, ten sa im nevyhol, nedal pokyn na kameňovanie. Mali to šťastie, že boli v zástupe, ktorý sa stretol s Ježišovým zástupom. Nie všetci však boli úplne uzdravení. Iba sa stretli s Ježišom, ale ho nenasledovali!
Nie je to stále nebezpečenstvo? Iste. Všetci sme sa tu stretli s Ježišom – v jeho slove. Predpokladám, že počúvate. Mnohí sa stretnete s nim v Eucharistii. Kto sa k nemu vráti a padne pred nim s vďakou na kolena? Ten kto bude na kolenách, kto sa bude modliť aj zajtra, aj pozajtra... kto bude s vierou prežívať s nim život práce, rodiny, školy, obety...
Testom môže byť modlitba ruženca. Koľkí ňou ďakujú Pánovi za dar život a všetko čo k nemu patrí?!.
O týždeň možno skôr nám Ježiš povie: „Vstaň a choď, tvoja viera ťa uzdravila.“ Ak opäť prídeme a budeme chváliť Boha. Prosme aby nám nepovedal. A ty kde si bol?!
Turzovka - vigília, 8.10.2016