Prevádzkovateľ webu Rímskokatolícka cirkev Farnosť Turzovka, IČO: 31 912 362 ako prevádzkovateľ na účely ochrany osobných údajov

spracováva na tejto webovej stránke cookies nevyhnutné pre technické fungovanie webových stránok, ako aj pre analytické účely.

Uvedenie do bohoslužby:

Nepriateľ o tebe roztrusuje chyby, ktoré ani nemáš. Priateľ pochváli, čo je na tebe dobré. Ozajstný priateľ ťa upozorní na chyby, ktoré máš.

Pán Ježiš sa k nám správa ako najlepší priateľ. Upozorňuje nás na naše nedostatky. Dnes nám pripomína, aby sme nikým nepohŕdali, aj keď žije ináč ako my. Chce, aby sme pochopili v čom je ľudská bieda a v čom je pravá veľkosť človeka.

Úprimne sa zamyslime nad tým ako počúvame Pána Ježiša! 

Uvedenie do čítaní:

  1. Sir 35, 15b - 17. 20 - 22a

V prvom starozákonnom čítaní je podobná myšlienka, akú budeme počuť v evanjeliu. Hovorí kto je pred Bohom chudák, kto boháč; kto sa páči Bohu

  1. 2 Tim 4, 6 - 8. 16 - 18

Dnes si dočítame posledný list svätého Pavla, ktorý napísal v čase keď bol odsúdený na smrť a čakal na vykonanie rozsudku. Budeme i my tvárou v tvár smrti takí pokojní, ako Pavol? Budeme môcť s nim i my povedať: aj ja som bojoval dobrý boj, aj ja som si zachoval vieru?

  1. Lk 18, 9 - 14

Dnes nás Pán Ježiš učí, že nestačí sa iba modliť, ale je treba dobre sa modliť. 

POKORA AKO PRAVDA

Začneme postrehom českého publicistu L. Simajchla, ktorý spomína:

Za jesennej pľačkanice prišla mládež na faru: „Vonku je škaredo, chceli by sme sa trochu venovať biblii. Ako to máme robiť?” - Kňaz: „Nato nie je treba nejakej vedy. Hlavné je počúvať slovo Božie tak, ako by bolo od Pána Ježiša povedané práve teraz pre teba osobne. Vezmite si evanjelium nasledujúcej nedele. Započúvajte sa a potom sa rozhovoríme čo to Božie slovo hovorí každému z vás. Ako sa týka teba osobne. V nedeľu potom budete iste s veľkým záujmom počúvať kázeň, čo to Božie slovo povedalo nášmu kňazovi, kazateľovi.”

A tak sa mladí započúvali do evanjelia o farizejovi a colníkovi. Sotva dočítali, začal jeden mládenec:

„Tak toto sa mňa netýka. Mne je ten farizej tak protivný, že sa mi nemôže stáť, aby som sa správal tak ako on. - Teda, ja viem, že takí farizeji sú i dnes! Poznám dosť takých ľudí, čo sú nafúkaní a hlúpo posudzujú a odsudzujú druhých okolo seba!”
Naraz chlapec vidí, ako sa prítomní stále viac usmievali až sa rozosmiali. Trvalo mu, než mu došlo, že on sám sa teraz správal presne ako ten farizej, ktorého odsudzoval - že on je dnešný farizej.

Viem, ťažko si to priznáme, ale sme naklonení byť farizejom. Cítime, žeby sme sa mali takému postoju vyvarovať. Ale, priznajme si, nie sme ani nadšení pre pozíciu mýtnika. A nie je nám príťažlivá jeho pokora; vôbec pokora.

Čo s dnešným evanjeliom? Ako objaviť v sebe farizeja? A je to vôbec potrebné? Ako odísť ospravedlnený? Kto teda nie je a kto je farizej?

Pouvažujem nad modlitbou farizeja!

Bože, ďakujem ti – ďakovať Bohu je dobré a správne!

- nie som ako ostatní ľudia – to nie je až tak odsúditeľné. Každý je originálom.

- vydierači – je z nás niekto vydierač? Citovo možno vydierame manžela, manželku, deti vedia vydierať rodičov.... Ale nevidíme to až tak zlé!

- nespravodlivci – myslím si, že nedostávam spravodlivú mzdu, a mohol by som aj viac. Ja? Snažím sa byť spravodlivý k deťom, rovnako pre všetkých a rovnako sa ich snažím mať rad, ja vás farníkov; nechcem uprednostňovať...

- Postím sa dva razy do týždňa – dodržiavam piatkové zdržiavanie sa mäsitého pokrmu, pripadne urobím nejaký kajúci skutok. Na Popolcovú stredu a Veľký piatok sa postím.

dávam desiatky – aj keď nemáme nazvyš, dávam niečo na kostol, zbierky, na...

Hovorím bez irónie, nie je to s nami tak zlé. Koľkí ani do kostola neprídu, koľkí sa dopúšťajú kdejakých podrazov, hnevajú sa na všetkých a všetko, prepíjajú peniaze, robia peklo susedom a spolupracovníkom, dopúšťajú sa podvodov, kradnú, rozbíjajú rodiny...

Čo s tým?!

Máme s pokorou ako mýtnik stať celkom vzadu a neodvážiť sa ani oči k nebu zdvihnúť, ale biť sa do pŕs a hovoriť: ‚Bože, buď milostivý mne hriešnemu? Nebolo by práve to farizejské? Iste!

Áno, objaviť farizeja v sebe, to vôbec nie je ľahké. Kto teda nie je a kto je farizej?

Či Boh chce, aby sa každý kresťan len stále krčil, prehlasoval sa za nešikovného a bezcenného? Dobre vieme, že to tak nie je. Človek má vlohy, talenty, aby ich rozvíjal a radoval sa z nich. Každý sa má po celý život vylepšovať, aby niečo bol a znamenal. Človek má poznať svoje schopnosti, svoju hodnotu a byť hrdý na to čo je a čo vie. Toto všetkým iste nie je farizejstvo.

Čo s tým? Kresťan si nesmie uvedomovať, že niečo dosiahol, že sa mu niečo aj podarilo? Nebolo by to choré?

Perfektne to vyriešila sv. Terezka Ježišova: Ona povedala: Kvet na lúke nemôže povedať, že je škaredý, lebo by urazil Tvorcu.

Aplikujme si to na seba: Nemôžem povedať, že som nič dobre nedostal, že som len zlý. Veď by sme tým urazili nášho Tvorcu – Nebeského otca.

Ježiš začal podobenstvo týmito slovami: Tým, čo si namýšľali, že sú spravodliví, a ostatnými pohŕdali. Rozdiel je uvedomovať si napríklad dar viery, dobrej výchovy, poznania... a iné je pohrať inými, ktorým sa to nedostalo!

Ďalšia Terézia - Avilská povedala: Pokora je pravda. Pokora teda nie je presviedčať sa aký som zlý, ale v pravde si uvedomiť čo som dostal od Boha cez rodičov, od Cirkvi a to dávať do služieb. Niekedy môže byť pohodlnejšie byť falošne pokorný a nič nerobiť, byť v pozícii nehodného až neschopného.

Veľmi nám môže pomôcť sv. Pavol, ktorý napísal: Veď kto ti dáva vyniknúť?! Čo máš, čo si nedostal? A keď si dostal, čo sa chvasceš, akoby si nebol dostal? (1Kor 4,7).

Lenže... Poznáme sa. V každom z nás drieme farizej a my si pripočítavame zásluhy za všetko dobre. Ak sa v podniku niečo podarí, všetci sa k tomu hlásia. Vyjde nepodarok, niet vinníka!

Farizejom sa stáva až ten, kto všetky zásluhy za to, čo je a čo vie, pripisuje len sebe. Kto ostatných odsudzuje a pohŕda nimi.

Taký farizej sa často usadí i v nás a my si to ani neuvedomujeme, - ako ten mládenec v biblickom krúžku.

V uvedení do sv. omše sme počuli, že Pán Ježiš je opravdivý priateľ a ten nás upozorňuje. Nebeský otec je ozajstný otec a ten nás vychováva. Niekedy dosť tvrdo. Ak to nejde ináč. Posúďte.

Streto som sa s jedným úspešným maserom, fyzioterapeutom. Začal však ako hutník v ťažkom priemysle. Začalo to nevinne. Uštipla ho mala muška pri oku. Liečili ho na zápal spojiviek. Bola to však borelióza. Nesprávna diagnostika spôsobila nesprávne liečenie, ktoré skončilo slepotou. Nemusím pripomínať, aká veľká kríza u neho nastala. Nasledoval pobyt v Levoči v ústave pre slepých. Už chcel ujsť, lebo jeho ťažkou prácou zničené ruky nemohli čítať Braillovo písmo. Keď bol na pokraji, vtedy mu to začalo ísť. Urobil si tam masérsky kurz.

Stal sa vyhľadávaným maserom. Stále sa nevzdával a chcel vidieť. Nasledovali experimentálne operácie, až napokon po 10 rokoch videl. (Perlička – najhorší bol pre neho pohľad do zrkadla. Za 10 rokov sa nepoznal - viete starneme. Keby sme sa tak mi pravdivo pozreli na seba, možno by sme videli naše farizejstvo). Hovorí: Som vďačný za tie roky. Našiel som seba i Boha.

Seba - Tým, že roky nevidel vypestoval si cit, ktorým vycíti aj choroby. Napríklad prišiel k nemu pán na masáž. Pri nej mu až krútilo prsty. Diagnostikoval mu rakovinu. Hovorí: Keby ma Boh „nepritiahol tak ten dar neobjavím, ani Boha.

Objavil Boha. Robí aj obetavého kostolníka v meste, kde to nik nechce robiť.

Vidíte? Objavil dar, ale nevystatuje sa, lebo vie, že je to od Boha!

Farizejom sa stáva až ten, kto všetky zásluhy za to, čo je a čo vie, pripisuje len sebe, kto ostatných odsudzuje a pohŕda nimi.

Môžeme začať hľadať na sebe niečo dobrého, ale nie aby sme sa vystatovali, ale Bohu ďakovali a dávali to do služieb druhého. Ak vidíme chyby na iných, uvedomme si, že na jeho mieste, s tou výchovou, v tom prostredí by sme boli možno horší! Ak sa nám to podarí jedného farizeja tak bude na svete menej.

Turzovka, 23.10.2016