Ef 4, 32 – 5, 8, Lk 13, 10-17
Včera po florbale hovorí jeden chlapec z detského domova druhému: Ja idem zajtra domov. Ten druhý: To ti závidím!
Prečo tak túžia po domove, kde sú často týraní, kde sa nestarajú o nich – veď preto boli zobratí z rodiny. Je to jednoducho „volanie krvi“. Je to u nich aj predstava, že doma nemusia dodržiavať poriadok, budú voľnejší, slobodnejší? Možno. Vieme, že sloboda je o niečom inom.
Počuli sme ako Ježiš oslobodzuje od choroby. Omnoho viac potrebuje oslobodenie predstavený synagógy, ktorý sa nahneval, že Ježiš v sobotu uzdravuje.
Prečo sa on a farizeji takto správali? Bola to závisť, že Ježiš získaval popularitu, lebo ľudia sa radovali zo všetkých slávnych skutkov, ktoré konal? Možno.
Sv. Ján Mária Vianney na margo závisti píše:
Kain sa sužuje, že jeho brat sa páči Bohu a preto sa ho rozhodne zabiť. Z toho istého dôvodu na život svojho brata, Jakuba, číha pomstivý Ezau. Nepomohlo nič, že čestný Jakub sa mu pokúšal všetkými možnými spôsobmi preukázať svoju lásku a náklonnosť. Zlostný a závistlivý Ezau zle hodnotí najčistejšie zámery brata, pripravuje voči nemu podozrenia a chce jeho smrť. Skutočne – tento hriech pripomína červíka, ktorý vo dne i v noci zožiera biedne ľudské srdce. To je druh horúčky, ktorá pomaly zožiera svoju obetu. Preto ľudia, ktorí podliehajú tomuto zlu, stále sú smutní, mlčia a nechcú sa priznať, čo na nich dolieha – lebo im to pýcha nedovolí. Ó, Bože, aký smutný je život takého človeka! A človek, ktorý je oslobodený od tejto duchovnej choroby, naopak – je spokojný, korí sa pred Bohom, nezmýšľa zle o iných a s dôverou dúfa v Božie milosrdenstvo.
Zo strana predstaveného synagógy to bol voči Ježišovi aj nesprávny súd. Sv. Ján Mária Vianney o tom píše takto:
Musíme sa teda báť vynášania unáhlených súdov, ľahkých súdov, lebo neraz sa presvedčíme, že sme sa pomýlili a potom to budeme ľutovať, ako to ľutovali tí sudcovia, ktorí na základe obvinenia dvoch falošných svedkov odsúdili na smrť čistú Zuzanu, pričom jej nedali čas na obranu. Takto konali aj zlostní Židia, ktorí Kristovi povedali, že sa rúha a že je diablom posadnutý, tak postupovali aj farizeji voči Magdaléne: okríkli ju ako hriešnicu, hoci si dôkladne neovarili, či náhodou nezanechala zlý život. A predsa ju videli smutnú a uplakanú pri nohách Ježiša.
Ľudia preto často ľahkomyseľne posudzujú blížnych, lebo to považujú za akúsi drobnosť, a zatiaľ obyčajne týmto spôsobom páchajú smrteľný hriech. Nie je dôležité, že tieto súdy sa rodia iba v srdci. Ale ani v mysli nemožno posudzovať druhého človeka, lebo naše srdce má milovať Boha i blížneho a vystríhať sa zlosti a nenávisti. Čo je pravda, posudzovanie v myšlienkach je menším hriechom ako ohováranie, ale predsa zlostná myseľ vždy bude vnútornou otravou.
Aj my túžime po slobode. Nechajme sa od Krista oslobodiť.
Turzovka, 24.10.2016