Prevádzkovateľ webu Rímskokatolícka cirkev Farnosť Turzovka, IČO: 31 912 362 ako prevádzkovateľ na účely ochrany osobných údajov

spracováva na tejto webovej stránke cookies nevyhnutné pre technické fungovanie webových stránok, ako aj pre analytické účely.

 Ef 6, 10-20, Lk 13, 31-35 

Poznáte to príslovie: Dobrá rada stojí groš.

Samozrejme môže vyjadrovať kdejakú situáciu.

Mne napadlo po prečítaní dnešného evanjelia: K Ježišovi prišli niektorí farizeji a hovorili mu: „Odíď odtiaľto, lebo Herodes ťa chce zabiť".

Nuž, čo poviete, bola to dobrá rada na zaplatenie? Bola vôbec dobre mienená? Mne sa nezdá. Nemáme posudzovať druhých, ani po odstupe času, ale... Ako poznáme farizejov z evanjelia, možno tým chceli dosiahnuť, aby sa ho zbavili výhovorkou na Herodesa. To nakoniec nie je až tak dôležité!

Dôležitejšie je ako reagoval na to Pán Ježiš. Nebral to tú radu – upozornenie vážne, či presnejšie, bral ju príliš vážne. Vlastne o tom vedel, lebo povedal: „Choďte a povedzte tej líške: ‚Hľa, vyháňam zlých duchov a uzdravujem dnes i zajtra a tretieho dňa dokončím. Ale dnes, zajtra a pozajtre musím ísť ďalej, lebo nie je možné, aby prorok zahynul mimo Jeruzalema. Ide do Jeruzalema, vyháňa zlých duchov, káže, uzdravuje aj za cenu smrti.

Jeruzalem bude svedkom jeho slávnostného privítania, keď bude znieť: Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom. Áno, ide v mene Pánovom, ale nie ako triumfátor, ale ako pokorný Boží sluha, aby sa obetoval pre iných. A práve tým triumfoval.

K čomu by to mohlo inšpirovať nás?

Uvedomujem si, že Ježišovo odhodlanie by mohlo povzbudiť aj nás. Napríklad k zamysleniu, ako sme odhodlaní žiť pre Ježiša, ako sa k nemu hlásime.

Dnešný človek vraj nie je taký zdielny, ako boli naši predkovia. Ale opak je pravdou. Stačí náhodný a krátky rozhovor s neznámym človekom, aby sme spoznali, k čomu sa hlási, aký názor zastáva a akého je presvedčenia. Ale k jednému sa ľudia niekedy hanbia  priznať: k náboženstvu. Priveľmi ochotne si osvojili názor, že náboženstvo je súkromnou vecou, človek vraj o nej nemá hovoriť, aby nešiel na nervy a neurazil toho, kto neverí.

Evanjelium, ktoré sme si pred chvíľou priblížili však jasne hovorí: Verejne sa priznať ku Kristovi by malo byť úplne samozrejmé. Je to rovnako záväzné, ako milovať blížneho a preukazovať milosrdenstvo.

V mladosti ma oslovil príklad francúzskeho prezidenta, generála de Gaula na štátnej návšteve v bývalom Sovietskom zväze a neskôr v Poľsku. V nedeľu bol so svojou manželkou prítomný nielen na svätej omši, ale obaja pristúpili k svätému prijímaniu. De Gaul iste nechcel robiť náboženskú propagandu, len považoval za celkom normálne, aby aj v cudzine prežil nedeľu tak, ako ju prežíval doma, vo vlasti.

A to hádam stačí, aby sme pochopili Spasiteľove slová: „Každého, kto mňa vyzná pred ľuďmi, aj ja vyznám pred svojím Otcom, ktorý je na nebesiach“, a odhodlane kráčali za nim.  

Turzovka, 27.10.2016