Tít 1, 1-9, Lk 17, 1-6
Na 30. nedeľu sme mali toto uvedenie do bohoslužby:
Nepriateľ o tebe roztrusuje chyby, ktoré ani nemáš. Priateľ pochváli, čo je na tebe dobré. Ozajstný priateľ ťa upozorní na chyby, ktoré máš.
Pán Ježiš sa k nám správa ako najlepší priateľ. Upozorňuje nás na naše nedostatky. Dnes nám pripomína, aby sme vedeli aj my upozorniť: Keď sa tvoj brat prehreší, pokarhaj ho!
Ešte stále sme v roku, milosrdenstva. Poznáte skutky duchovného milosrdenstva?
Hriešnikov napomínať, nevedomých vyučovať, pochybujúcim dobre radiť, zarmútených tešiť, krivdu trpezlivo znášať, ubližujúcim odpúšťať, za živých a mŕtvych sa modliť.
Teda, hneď prvé nám nielen dovoľuje, ale nás vyzýva upozorňovať iných na nedostatky. Pouvažujme, kedy musíme a kedy môžeme napomínať?
- Kedy musíme napomínať?
Kňaz, rodič, predstavený, vedúci, kto je za iného zodpovedný...musí pokarhať. V Písme svätom máme pekný príklad ako Nátan pokarhal kráľa Dávida a priviedol ho k pokániu. Poznáme príbeh Ján Krstiteľa. V advente (presne o mesiac) si budem pripomínať veľkého svätca, sv. Ambróza, ktorý sa odvážne postavil proti cisárovi Teodóziosovi, pokarhal ho a priviedol k niekoľkotýždňovému verejnému pokániu.
- Kedy môžeme napomínať? Ak je to z lásky a s láskou. Napomínaný by mal vybadať, že mu chceme dobro.
Viem, my radšej upozorňujeme na chyby, aj keď to nie je vždy jednoduché. Rozprávame o nich. Skôr sa však pýtajme: Viem prijať kritiku?
Pripomeňme si, ako veľký kráľ Dávid prijal napomenutie od Nátana. A v tom bola veľkosť Dávida – na rozdiel od Herodesa.
A nezabúdajme, ak nás niekto upozorňuje, máme mu byť vďačný. Ozajstný priateľ nás upozorňuje, nelichotí.
Turzovka, 7.11.2016