Sk 18, 9-18, Jn 16,20-23a
Asi pred dvadsiatimi rokmi som bol na dovolenke a viezol som neskoro večer, tu do Turzovky, niekoho z rodiny na pohotovosť.
Musela byť nejaká epidémia, lebo bolo veľa ľudí v čakárni. Naraz sme počuli pred polikliniku pristať húkajúcu sanitku. Lekár, sestry vybehli von. O chvíľu bolo počuť novorodenecký plač. Pochopili sme, že sanitka nestačila dôjsť do pôrodnice. V čakární, akoby pacienti ožili, zdravotný personál sa po čase vrátil vysmiaty. Bolo to niečo priam magické. Plač ohlásil zrodenie nového života.
Keď žena rodí, je skľúčená, lebo prišla jej hodina. No len čo porodí dieťa, už nemyslí na bolesti pre radosť, že prišiel na svet človek – počuli sme pred chvíľou.
Týmto príbehom a Ježišovými slovami sme si uvedomili atribúty života: Plač (smútok) bolesť v protiklade k radosti šťastiu.
Budete žialiť, ale váš smútok sa premení na radosť.
Radosť a šťastie patria spolu a tí čo toto vlastnia, môžu ďakovať Bohu, že im dal prikázania, ktoré ich k radosti a šťastiu doviedli.
Za pôsobenia v Banskej Bystrici som sa venoval študentom. Nedala sa prehliadnuť Zuzka, ktorá hýrila aktivitou a bola stále usmiata. Pozval som ju do jednej relácie Rádia Lumen, kde vyznala: Modlila som sa, aby som sa stala učiteľkou. Neverila som v to, lebo vtedy učiteľ musel byť neveriaci (nemohol praktizovať vieru). Neprijímali vôbec tých, ktorí chodili na náboženstvo. Časy sa zmenili, ja môžem študovať za učiteľku a som si istá, že som na správnom mieste. Bolo vidno, že je šťastná, mala radosť. A ako som vybadal pred časom pri poslednom stretnutí, je šťastná. Žiarilo to z nej aj vo včerajšej relácii na Luxe.
Radosť môže mať asi ten, kto je na správnom mieste. A to je naša úloha: byť na správnom mieste. Byť tam, kde nás chce mať Boh. Tú radosť nám nik nevezme!
Tak nejako to prežíval i sv. Pavol, ako popisujú Skutky apoštolov: Keď bol Pavol v Korinte, Pán mu povedal v noci vo videní: „Neboj sa, len hovor a nemlč, veď som s tebou ja a nik nesiahne na teba, aby ti ublížil. Prežil kdečo, ale vždy si bol vedomý, že je tam kde má byť, kde ho chce mať Pán.
V medzispeve sme dnes opakovali: Boh je kráľom celej zeme, spievajme mu chválospev. Pokračujme v tom aj po odchode z kostola.
Turzovka, 6.5.2016