Sk 19, 1-8, Jn 16, 29-33

Prebiehajú majstrovstvá sveta v hokeji.

Čo všetko vynaložia hráči, aby víťazili. Akí šťastí sú fanúšikovia, keď zvíťazí ich mužstvo.

Dnes sme počuli veľmi dôležitú vetu o inom víťazstve, ktoré si málo uvedomujeme: ...dúfajte, ja som premohol svet!

Kto ju povedal? Pán Ježiš. Kedy?  Keď išiel na smrť. A nie hocakú - na kríž!

Iste tým chcel vyjadriť, že nejde o hocaké víťazstvo. Iste nie také ako som uviedol na začiatku a aké si my predstavujeme! Aké víťazstvo? Nad svetom. Pozor nie nad svetom, ako ho chápeme my. Veď svet je jeho dielom. Ale v zmysle „Janovskom“ – evanjelista Ján keď sa vyjadruje o svete, tak v dvoch významoch: Boh tak miloval svet, že poslal svojho Jednorodeného, aby svet zachránil... V druhom význame hovorí o svete, ktorý vytvoril hriech. Takýto svet premohol Pán Ježiš.

Vieme, že Pán Ježiš dáva šancu aj nám, aby sme zvíťazili. Zlo je už premožené. Je potrebné, aby sme sa do tohto procesu zapojili aj my. Ako? Najskôr v sebe!

Skúsme sa, milí priatelia, niekedy pozorovať. Na čo myslíme, keď nie sme ničím zamestnaní, keď našu pozornosť nepúta ani práca, ani čítanie ani nič iné? Aké myšlienky v nás vzbudí napríklad prechádzka, alebo čakanie u zubára, či na autobusovej stanici? Čo nám prechádza hlavou pri zaspávaní?

Tieto nekontrolované myšlienky nám ukazujú náš vnútorný stav. Starí mnísi tieto myšlienky využívali na spytovanie, či nepodliehajú niektorému zo  siedmych hlavných hriechov: pýche, lakomstvu, smilstvu, závisti, obžerstvu, hnevu, alebo lenivosti.

Môžeme sa niekedy skúšať: ako často v takých chvíľach myslíme na jedlo, alebo ako často túžime niečo mať, ako snívame o  takých veciach, ako je napríklad...:

Alebo sa oddávame myšlienkam plným hnevu, pomsty, lebo niekto sa k nám zachoval tak zle...

Alebo sa oddáme smútku? Dnes je v móde frustrácia a hocikto sa svojim pocitom frustrácie oddá tak, že mu to každý prečíta z tváre.  Starí mnísi by povedali, že taký človek je ovládaný hriechom smútku. Vtedy si hovoríme, že nič nemá žiadny zmysel, že sa nejaká angažovanosť nevypláca.

Alebo – ako často v duchu hromžíme na druhých? Mlčky si vymýšľame brilantné reči, ktorými druhého ponížime a ukážeme mu, že my sme v práve, že sme viac ako on, alebo aspoň mu ukážeme, akí sme šikovní.

Alebo - mlčky sa zaoberáme svojou závisťou a živíme ju vnútri argumentáciou a nadávaním.

Alebo - ľutujeme sami seba. Nevidíme aké dary máme, ale pozeráme na to čo všetko sme prežili... .

Čo s tým, keď takéto myšlienky zbadáme? Tešiť sa, že si to uvedomujeme a vyhovoriť si ich. Ak zbadáme pýchu, uvedomiť si: čo máš, žeby si to nebol dostal. A keď si to dostal, čo sa vystatuješ, ako keby si to nebol dostal. To je recept sv. Pavla. Ale nejdem do detailov.

Vieme o čo ide a myslím, že vieme ako na to. Potom aj my zvíťazíme nad sebou, presnejšie nad zlom v sebe. Potom s Pánom víťazíme nad svetom.

Potom sa aj nám splní: Toto som vám povedal, aby ste vo mne mali pokoj. Potom budeme mať v srdci pokoj a potom ho budeme šíriť. 

Tešíme sa z víťazstva v športe. Ale omnoho cennejšie je víťazstvo vo vlastnom srdci!

Turzovka, 9.5.2016