1 Kr 18, 41-46, Mt 5, 20-26
V každom návrhu o rozvod je vidieť ako krásne o sebe píšu žiadatelia a aký zlý a neznesiteľný je ten druhý.
Rovnaký trend badať i v žiadostiach o dovolenie pristupovať k sviatostiam. A vôbec nemusíte študovať tieto materiály. Počúvate tých čo sa rozvádzajú, alebo čo sa rozviedli, aký nemožný je ten ich „bývalý(á). Z tých, do ktorých boli po uši zaľúbení, nedali si od nikoho zlé na nich povedať, boli tí najlepší na svete, sa naraz stali netvory.
Posudzujeme a odsudzujeme – samozrejme iných. Aj ja, týmito úvodnými myšlienkami.
Do tohto nám hovorí Ježiš: Ak vaša spravodlivosť nebude väčšia ako spravodlivosť zákonníkov a farizejov, nevojdete do nebeského kráľovstva.
Ako to brať? Iste nie tendenciou naznačenou v úvode, robiť sa spravodlivými.
Robiť sa teda hriešnymi, aby sme sa zapáčili Pánovi? Veď povedal: „Mýtnici a neviestky vás predchádzajú do Božieho kráľovstva“ (Mt 21, 31). Oni predchádzali tých, ktorí sa robili dobrými nie preto, že sa robili hriešnymi, ale preto, že si hriech uvedomili a ho ľutovali.
Uvedomiť si hriech a ľutovať ho. Sme však až takí hriešni?
Povedzme si to otvorene a priamo.
Pozriete! Včera ráno sme tu mali šesť miništrantov. Máme ich aj dnes. Sú horší ako tí čo neprišli a dlhšie si pospali?
Ste tu mnohí o paličkách, prišli ste aj zďaleka. Ste horší ako tí, čo mohli a nedošli?
Ste tu aj muži. Pritom niektorí (možno tých je viac), už sú pri pive. Ste horší?
Ja osobne som tomu rád, že ste tu a dúfam, že sa tomu teší Pán Ježiš. Mate sa robiť horšími od nich? Neviem ako to vidí Pán, ale ja vidím, že ste lepší. Nemôžem povedať, že ste horší.
Má nás to viesť k vystatovaniu? Iste nie! K čomu?
V každej spoločnosti sú ľudia na okraji spoločnosti, zlí, hriešnici, na ktorých sa tí, čo sa považujú za poriadnych, pozerajú zhora.
Sú medzi nimi vyslovení darebáci, ale i slabosi a chorí. Sú rôzne cesty a dôvody, pre ktoré sa dostali do zlej situácie.
Domnievam sa, že sme pri korení veci. Nepozerať na iných zhora! Prečo? Nám sa dostalo viery, máme inú výchovu, vyrástli sme v inom prostredí.
Keby sme sa narodili na ich mieste, boli v ich koži, boli by sme iní? To vie iba Stvoriteľ!
Preto sa postavme na správne miesto: nie nad hriešnikov, ale vedľa nich. Prečo vedľa nich? Aby sme s nimi súcitili a im pomáhali. A hlavne preto, že potrebujeme naprávať naše hriechy.
My sme tu, počúvame Božie slovo - čo je veľký dar - a to nám hovorí: Počuli ste, že otcom bolo povedané: ‚Nezabiješ!‘
No ja vám hovorím: Pred súd pôjde každý, kto sa na svojho brata hnevá. Kto svojmu bratovi povie: ‚Hlupák,‘ kto mu povie: ‚Ty bohapustý blázon,‘ ...
Viac sa nám dostalo, viac sa od nás žiada. Nestačí, že niekoho nezabijeme! My musíme byť omnoho lepší. Preto u svätcoch a ľuďoch, ktorí veľa pre iných urobili, badáme pokoru a úprimne vyznanie: urobili sme to čo bolo potrebné, neužitoční sluhovia sme, mohli sme urobiť viac.
Nestavajme sa nad iných, ale vedľa nich.
Turzovka, 9.6.2016