Prevádzkovateľ webu Rímskokatolícka cirkev Farnosť Turzovka, IČO: 31 912 362 ako prevádzkovateľ na účely ochrany osobných údajov

spracováva na tejto webovej stránke cookies nevyhnutné pre technické fungovanie webových stránok, ako aj pre analytické účely.

Farnosť Turzovka

Rímskokatolícka Cirkev

 

 

 

Dan 3, 25. 34-43, Mt 18, 21-35 

Všetci poznáme na pomyslenej trojnožke tri nevyhnutné základy pôstneho obdobia: Modlitbu, pôst (sebazaprenie), almužnu (dobrý skutok).

Kde by sme zadelili odpustenie? Pred všetky tieto tri! Prečo?

  1. Modlitba:

Ako sa môžeš modliť, ak nevieš odpustiť! Taká modlitba nemá nijaký význam. Je to ako keby sme išli gratulovať matke a hneváme sa so svojimi súrodencami. Mohla by sa matka tešiť takejto gratulácii? Matku by zo všetkých prianí a darov najviac potešilo, keby sme sa zmierili s jej deťmi. 

  1. Pôst (sebazaprenie):

Keby sme sa chceli postiť a hnevali sa, Izaiáš nám hovorí: Či nie to je pôst, ktorý sa mi ľúbi, keď rozviažete zväzky zločinné a roztvoríte zvierajúce putá, prepustíte zlomených na slobodu a rozlámete každé jarmo? (Iz 58,6). Mne z toho vychádza i odpustenie. A je to celkom logické. A môžeme argumentovať podobne ako vyššie pri modlitbe. Veď pôst – ak to nie je diéta – je určitou formou kajúcej modlitby.

Čo je väčším sebazaprením ako odpustenie. Odpustiť sa nedá ak sa nepremôžeme, ak sa nevieme ovládať, zvládnuť svoje city, premôcť svoje sebectvo, svoju urazenú pýchu.

  1. Almužna (dobrý skutok):

Čo môže byť väčšou „duchovnou almužnou“, dobrým skutkom ak nie odpustenie.

A tak vidíme, že odpustenie je pred všetkými týmito troma druhmi pôstu. Je to skutočne základ, na ktorom stojí trojnožka vytvorená modlitbou, pôstom a almužnou.

Odpustenie je základ na vytvorenie spoločenstva navzájom i s Bohom.

V Ježišových najťažších chvíľach jeho ľudská prirodzenosť, zranená hriechmi všetkých ľudí, reagovala rovnako, ako reagujeme my keď nám je ťažko. Kristus v dialógu so svojím Otcom angažuje celú svoju vôľu, aby prekonal ľudskú slabosť a podriadil svoju vôľu Otcovej vôli. Volá s dôverou a odovzdanosťou: Otče, ak chceš, vezmi odo mňa tento kalich! No nie moja, ale tvoja vôľa nech sa stane! (Lk 22, 42). Kristovu modlitbu o podrobenie svojej vôle Otcovej vôli sprevádza aj modlitba za nás, ktorí sme ho ukrižovali svojimi hriechmi: Oteč, odpusť im, lebo nevedia, čo robia (Lk 23, 34). Tieto Ježišove slová v Getsemanskej záhrade a na kríži budú vždy najvyšším cieľom našej modlitby a nášho premáhania sa.

Učeník totiž nasleduje svojho Majstra tak v plnení vôle nebeského Otca, ako aj v odpúšťaní vín svojím vinníkom. Ježiš nás povzbudzuje, aby sme sa modlili nielen za splnenie Otcovej vôle na zemi, ale aj v nebi. Prostredníctvom našej modlitby sa dostávame nielen k budovaniu kráľovstva na zemi, ale aj ku kraľovaniu v nebi.

Boh chce kraľovať v nebi i na zemi spolu s človekom. Podstatou Božieho kraľovania je jeho láska, jednota a vzájomná zhoda, ktorou chce obdarovať celé ľudstvo. A úplne samozrejme je odpustenie!

Turzovka, 1.3.2016




Prihlásiť

Prihláste sa do svojho účtu

Užívateľské meno *
Heslo *
Zapamätať

Rímskokatolícka cirkev Farnosť Turzovka, všetky práva vyhradené.

Copyright © 2014 - 2022.

Created by Silvester Judák.

Tvorba farských webov.