Uvedenie do bohoslužby:

Zišli sme sa tu, aby sme sa stretli s Božím slovom, s Božou múdrosťou, aby sme posilnili našu ľudskú múdrosť.

Cez Vianoce si uvedomujeme, že Dieťa Ježiš sa vzmáhal v múdrosti pred Bohom a ľuďmi. Ako je to s nami?

Úprimne sa nad sebou zamyslime. 

Uvedenie do čítaní: 

1. Sir 24,1-4.12-16

Prvé dnešné čítanie je hymnus na Božiu Múdrosť. Je to vrchol knihy Sirachovej - jednej z najmladších kníh Starého zákona. Múdrosť sa tu stotožňuje so slovom Božím. Svojou múdrosťou prebýva Boh uprostred ľudí.

2. Ef 1, 3-6. 15-18

List Efezanom, z ktorého si teraz budeme čítať, začína ďakovným hymnusom za Božiu dobrotu, ktorá nám v Ježišovi ponúka múdrosť života. Ukazuje, že máme Bohu za čo ďakovať.

3. Jn 1,1-18

Evanjelium nám podmaňujúcim spôsobom naznačuje hlboké tajomstvo Boha, ktorý sa blíži k nám v podobe ľudského slova, ktorému môžeme rozumieť, ktoré môžeme prijať.

 

BYŤ MÚDRYM

Do mojej prvej farnosti som prišiel z Detvy, kde Vianoce a Silvestra veľmi bujaro oslavovali. V novej farnosti som bol prekvapený z priam absolútneho ticha a pokoja počas Vianoce. Ani pes nezaštekal (Ex 11,7) – ako sa hovorí.

Aj oslava konca roka bola decentná. Na Silvestra žiaden delobuch, žiaden hluk. Iba pol hodiny pred polnocou sa rozozvučali zvony a to bol signál, aby sa celá farnosť prišla pokloniť k jasličkám. Tento ruch trval do 1. až 2. hodiny nového roka. Mladí prerušili dokonca aj diskotéku, všetci si tam pred kostolom podávali ruky, priali si a samozrejme prišli aj na faru. Aj keď to bolo za hlbokej totality, prišiel aj predseda a tajomník MNV.

Bol som prekvapený z toho pekného zvyku a najmä ticha. Vysvetlili mi, že pred rokmi na Vianoce mládenci vyhadzovali domácky vyrobenú výbušninu z okna. Keď sa ju chystali vyhodiť, išla práve po ulici budúca mamička.  Nechceli ju naľakať, podržali výbušninu a tá mladíkovi vybuchla v rukách. Odrhlo mu ruky po zápästia a oslepol. Odvtedy boli Vianoce ozaj tichou, svätou nocou.

Keď som chodil tohto mladíka, vtedy už tridsiatnika, spovedať a nosil mu sv. prijímanie, uvedomoval som si, čo sa mu stalo pre jednu nerozvážnu chvíľu.

Koľko takých a podobných správ denne svedčí, že ľudia nevedia konať múdro. Ani keď sa veselia, nevedia byť múdri.

Dnes je prvá nedeľa v novom roku - a prvé čítanie tejto nedele začína chválou múdrosti. Sirachovcov hymnus je oslavou Božej Múdrosti, ktorá sa udomácnila v Izraeli: ‚V Jakubovi prebývaj, v Izraeli maj svoje dedičstvo a medzi mojimi vyvolenými zapusť korene.‘

Starozákonný ľud pri slávení Božej Múdrosti medzi ľuďmi mal na mysli Múdrosť vtelenú, zosobnenú v zákonoch - v prikázaniach, ktoré dostal od Mojžiša.

Skutočne v prvom čítaní sme počuli: V slávnom národe som zapustila korene, v podiele môjho Boha – v jeho dedičstve – a v zástupoch svätých sa zdržiavam. Vidieť, tu je múdrosť zosobnená. Vystupuje ako osoba.

Preto je prirodzené, že v starozákonnej náuke o večnej Múdrosti evanjelista Ján vidí Ježiša Krista. A svoj spis začína novozákonným hymnusom o večnom “Slove” - o večnej Múdrosti, ktorá prichádza k ľuďom. Slovo Božie, skrze ktorého všetko povstáva, v ktorom je život, v ktorom je svetlo pre ľudí, sa stalo Telom. Doslova píše: Ono bolo na počiatku u Boha. Všetko povstalo skrze neho a bez neho nepovstalo nič z toho, čo povstalo. V ňom bol život a život bol svetlom ľudí.

Kresťania pochopili, že vtelenou Božou Múdrosťou je Logos - Slovo, Boží Syn, náš Pán Ježiš.

Ježiš Kristus je teda Božia Múdrosť, ktorá prišla medzi ľudí.

Čo je to vôbec múdrosť? Múdrosť je viac než poznanie. Je to i poznanie o našom „nepoznaní“, o našej nedostatočnosti. Je to i poznanie o tom, že napriek našej nedostatočnosti, sme prijatí do Božej rodiny, zahrnutí Božou otcovskou láskou.

Ľudská múdrosť dosahuje vrchol vtedy, keď človek pochopí a prijme za smernicu svojho života Jánove slová z dnešného evanjelia: Z jeho plnosti sme my všetci dostali milosť za milosťou. Lebo ak zákon bol daný skrze Mojžiša, milosť a pravda prišli skrze Ježiša Krista.

Tam, kde si ľudia mojžišský zákon rozmnožili spleťou zákonov ľudských, kde sa ľudia na zákonoch ľudskej chytrostí pokúšajú zriadiť ideálny systém - ľudský raj na zemi - tam sa tie ľudské systémy po prvých úspechoch vždy znovu zrútia. Zostáva a pretrváva z toho len to, čo bolo vykonané s láskou a v láske, s múdrosťou vedenou Slovom.

Sme takmer na konci vianočnej doby. Každý z nás počul, že sa narodil Kristus Pán, všade to znelo. Ale koľko ľudí prijalo narodenie Krista len ako legendu, vianočný čas len ako folklór, zbierku ľudových zvykov. Preto to ľuďom v ich života nič nepomáha, nič im to nedáva.

Evanjelium hlása jasne: Ale tým, ktorí ho prijali, dal moc stať sa Božími deťmi: tým, čo uverili v jeho meno, čo sa nenarodili ani z krvi, ani z vôle tela, ani z vôle muža, ale z Boha. Tým, ktorí sa pri krste narodili z Boha, dal moc zvládnuť zlo vo svojom osobnom života a pomáhať život zvládať i vo svojom okolí, konať múdro.

V epištole sme počuli, ako sa svätý Pavol modlí za kresťanov: Nech vám Boh, Otec nášho Pána Ježiša Krista, Otec slávy, dá Ducha múdrosti a zjavenia, aby ste ho poznali. Nech osvieti oči vášho srdca, aby ste vedeli, aká je nádej z jeho povolania, aké bohatstvo slávy je z jeho dedičstva vo svätých.

Tak to vychádza, že byť múdrym znamená, prijať nejakým spôsobom do svojho života posolstvo Ježiša Krista. Možno ako tá farnosť v úvode spomínaná. 

Nielen prikázania, ale život s Ježišom! Stať sa Božími deťmi - to je ozajstná múdrosť.

Dovoľte vyrozprávať vám môj druhý osobný postreh. Chodíme s miništrantami i mládežou na florbal. Teraz v zime do telocvične, kde sme mali telocvik počas strednej školy. Keď som bol v nej opäť po dlhých rokoch, prišiel mi na myseľ jeden zážitok:

Raz poobede sme si tam precvičovali úlohy z telocviku na rôznych náradiach, ako boli voľné. Niektorí spolužiaci cvičili na kruhoch. Nemali tam žinenku. Z hrazdy volám na nich: Dajte si niečo pod tie kruhy. Nik nepočúval. Sám som im ju tam dotiahol. Potom sa kruhy uvoľnili a ja som na ne išiel cvičiť premet. Hovorím spolužiakovi: Janko, podrž ma, ak by som to nezvládol. Bol som však prirýchly, skôr som sa pustil ako som mal a ako on dobehol. Padol som rovno na hlavu. Janko sa mi pomáhal pozviechať sa, spolužiaci ma obklopili, či žijem. Veľmi ťažko sa mi vstávalo z tej žinenky, s hlavou „vrazenou“ medzi plecami.

Keď som otrasený vychádzal z telocvične, detailne si pamätám aký som bol rád, že som tam tu žinenku dal. Myslím, už vtedy, ale teraz isto, hovorím: Vďaka Bohu! Dobre, že som myslel na druhých a dal tam tú žinenku.

V takýchto a podobných situáciách si môžeme pomyslieť: Bola to náhoda. Môžeme však aj Bohu poďakovať a naučiť sa ľudskej, možno viac, božej múdrosti; ak pomáhaš iným, oplatí sa ti to.

Vidieť v situáciách života Božie vnuknutie, Božie riadenie a učiť sa z toho, to môže byť ozajstná múdrosť.

Každého jedného z nás Boh vedie, každého z nás učí životnej múdrosti.

Poďme teraz, pri svätom stolovaní, povedať Pánu Ježišovi, Slovu Božej Múdrosti, že chceme sa učiť jeho múdrosti, že chceme byť toho roku nástrojmi Božej múdrosti, nástrojmi Božej lásky.

Turzovka, vigília 2.1.2016