Rim 6, 19-23, Lk 12, 49-53
Poznáte to: Praveký muž sa vyberie na lov a žene prikazuje:
Daj pozor na detí, aby sa nehrali s ohňom a nezhasili ho.
Ak Pán Ježiš nám dnes hovorí: Oheň som prišiel vrhnúť na zem; a čo chcem? Len aby už vzplanul! – čo nám tým chce povedať? Možno aj niečo z toho, čo sme počuli v úvodnej anekdote. Chce aby vzplanul a horel, nezhasínal!
To sme pochopili, to je jasné. Ak niečo dal, tak preto, aby to tu bolo! Ale čo je tým ohňom? Jeho náuka, jeho láska, jeho obeta...?
Dnes nie je problém založiť oheň, väčší - uhasiť ho (vieme ako je to ťažké keď horia lesy, továrne). Tento Ježišov oheň však je problém zapáliť. Vyžaduje totiž obetu.
Potvrdzuje to sám Pán: Ale krstom mám byť pokrstený a ako mi je úzko, kým sa to nestane! O aký krst ide? V nedeľu sme počuli niečo podobné. Ježiš hovorí Jakubovi a Jánovi: „Neviete, čo žiadate. Môžete piť kalich, ktorý ja pijem? Alebo môžete byť pokrstení krstom, ktorým som ja krstený?
Jednoznačne ide o utrpenie. V tomto prípade dokonca o to najväčšie – obetu na kríži, položenie vlastného života.
Takže Ježiš chce zapáliť svet ohňom svojej lásky.
Neprekvapuje nás, že Duch svätý - Božia láska - sa zjavil na Turíce v podobe ohňa.
Máme tu dva symboly: Oheň – láska a voda – krst. Oheň a voda sú dva živly, ktoré sa vo svojej podstate veľmi v priazni nemajú. Ich priama konfrontácia určite nemá so spoluprácou nič spoločné.
Tak je to aj v prenesenom význame. Dnešný človek berie lásku ako niečo prijemné, krásne, žiadané. Utrpenie, samozrejme, ako niečo nežiaduce!
Áno, tak ako voda a oheň sa nekamarátia, tak ani nám nejde láska a utrpenie spolu. Ale musia sa „ráčiť“, lebo svet je poznačený hriechom.
Rodičia by boli radi, keby ich láska k deťom bola len pokojná, krásna, radostná a bezbolestná! Ale ide to? Nie. Lebo deti im spôsobujú aj bolesť a často veľkú! Aj preto Pán povedal: Rozdelia sa otec proti synovi a syn proti otcovi, matka proti dcére a dcéra proti matke, svokra proti neveste a nevesta proti svokre.“
Keď Pán Ježiš prišiel na svet bol by rád, aby šlo všetko hladko, aby ľudia žili v láske podľa jeho evanjelia. Keďže to tak nebolo, jeho oheň lásky bol pokrstený vodou utrpenia.
Aj v našom duchovnom živote to tak musí ísť. Sme pokrstení vodou a ohňom Ducha svätého.
Môžeme si to priblížiť prirovnaním. Pozrieme sa, ako to funguje v prírode:
Napríklad strom koreňmi nasáva vodu a minerálne látky zo zeme (živel vody) potrebné k rastu. Listami dýcha a v slnečných lúčoch prijíma svetlo a teplo (živel ohňa). Preto rastie. Bez vody a ohňa by to nešlo. Musia spolupracovať. Strom potrebuje aj vodu aj oheň.
Ak chce človek rásť, potrebuje tiež oheň a vodu. Ježišovho Ducha a Ježišov krst. Musí prežívať lásku aj keď s bolesťou. Lebo teraz, keď ste oslobodení od hriechu a stali ste sa Božími služobníkmi, máte z toho úžitok na posvätenie a nakoniec večný život. Lebo mzdou hriechu je smrť, ale Boží dar je večný život v Kristovi Ježišovi, našom Pánovi – odkazuje nám sv. Pavol v prvom čítaní. Zároveň nám dáva motiváciu, prečo by sme sa mali usilovať, aby Ježišov oheň viac a viac planul.
Turzovka, 22.10.2015.