Kol 1, 21-23, 6b-15, Lk 6, 1-5
Keď sa Ježiš pri Jakubovej studni rozprával so ženou – Samaritánkou, apoštoli krútili hlavami: - Ako to, že sa rozpráva so ženou?
Potom sa to už na jeho hlavu sypalo jedno za druhým: - Ako to, že je a pije s hriešnikmi? - Ako to, že sa nepostí? – Ako to, že nezachováva sobotu? To bolo ďalšie pohoršenie. Cestou pomedzi zrelé lány obilia si hladní apoštoli drobili v dlani zrno a jedli. Bola sobota a farizeji sa priam zhrozili, ako tak môžu rušiť pracovný pokoj. Pohoršenie bolo ešte väčšie, keď potom Ježiš priamo v synagóge zavolal do stredu človeka s vyschnutou rukou a povedal mu: Vystri ruku! Farizeji sa zhrozili: Ako to, že uzdravuje v sobotu?
Treba v sobotu robiť dobre, alebo zle? Ohradil sa Ježiš. V jeho novom živote pôjde výhradne o lásku, nie o paragrafy. Vidí pred sebou človeka, ktorého má rád, ktorého treba liečiť a ktorému treba pomáhať.
Sobota je pre človeka a nie človek pre sobotu. Syn človeka je pánom aj nad sobotou. Bude si treba preveriť akú hodnotu majú slová „patrí sa“, akú „dobre robiť“ a akú „,milovať“. Dobre odhadnúť pokiaľ siaha bezduché malomeštiactvo a kde začína všetky pravidla prekračujúca pravdivosť lásky. V každom prípade o tom môže rozhodnúť len On - Ježiš. Lebo ak sa naše normy rozchádzajú s jeho normami, tak nie my ale on ma pravdu. A to je životne dôležité. Lebo podľa neho majú prepisy zmysel jedine vtedy, ak vyjadrujú lásku. Ak by s ňou boli v rozpore, boli by neúčinné, nezmyselné.
Jedna pani hovorí: Mäsiar mal voľno len v piatok. To som nedovolila, aby sme mali zakáľačku v tento deň - s hrdosťou dodala. Veď kto by to vydržal a nejedol mäso. Kedy ste ju potom mali – pýtam sa. V nedeľu – znela, odpoveď. Táto odpoveď už nebola hrdá, ale skrušená, lebo si to asi uvedomila. Tak to bola riadny farizejský postoj.
Zákony sú pre človeka a nie človek pre zákony. Tu začína veľké ťaženie Ježiša proti farizejom, ktoré ho nakoniec privedie na kríž.
Vzťahy medzi človekom a Bohom a medzi človekom a človekom sa obvykle riešia nariadeniami, pravidlami a predpismi. Pre vonkajší poriadok to stačí. Ale nový život podľa Evanjelia nemá byť len zmenou vonkajšej fazóny, ale vnútorným prebudovaním človeka. V súlade s týmto novým myslením bude Ježiš nekompromisne meniť aj doteraz nedotknuteľné zvyky a podania Otcov. I keď ho pri tom budú považovať za neslušného, nespoločenského a neverného zákonu, on neustúpi. Nejde mu ani o spoločenský bontón, ani o vonkajšiu zbožnosť, ale o lásku. Keby v tomto ustúpil, zdeformoval by základnú myšlienku svojho posolstva. Každé prikázanie, predpis i podanie predkov má zmysel len ako vonkajšie vyjadrenie lásky. Bez lásky sa stáva len prázdnou, prežitou, a teda zbytočnou formulou.
Turzovka, 5.9.2015