1 Tim 4, 12-16, Lk 7,36-50
Ak máte psa, poznáte jeho psychológiu (správanie).
Žije vo svorke a bojuje o miesto v nej a ak nie je dominantný snaží sa byť čim bližšie pri alfa samcovi. Ak žije v ľudskej spoločnosti a je trochu cvičený, keď niekde vstupuje jeho pán, ide hneď za nim (považuje ho za vodcu svorky), nerád tam púšťa iného...
Čo poviete, nie je to aj v nás?
Človek sa v spoločnosti chce tiež dostať vyššie. Ak nešéfuje snaží sa všelijakými spôsobmi dostať čim vyššie a viac do priazne šéfa. Žiarli ak je tam niekto iný. Vidíme to už u detí - ako žalujú jeden na druhého.
Viete ako sa správal starší brat márnotratného... V nedeľu budeme počuť hádať sa apoštolov o popredné miesto pri Ježišovi.
V dnešnom evanjeliu opäť vystupujú farizeji. Keďže sa nedostali do Ježišovej priazne, odsudzujú ho. Je to žena hriešnica, hovoria. Tým dávali najavo, že oni patria k špičke.
Keď sa k autorite – k Ježišovi nemohli dostať farizeji a zákonníci, tak ho odstránili.
Ako je možne dostať sa k Ježišovi „legálne“?
Možnosť naplnenia týchto ambícií je cez pokánie. Úprimné pokánie. Tak ako to urobila žena - hriešnica, ktorá sa dostala pri slávnostnej večeri k nemu najbližšie. Dostala aj pochvalu: „Tvoja viera ťa zachránila. Choď v pokoji!“
Čo sa vyžaduje k pokániu? Obetovať nejakú cennosť, „alabastrovú nádobu“.
Nemusí to byť niekedy ani nejaká vec, ale vždy je to „alabastrová nádoba“ našich nesprávnych ambícii – dostavať sa hore utláčaním iných. To sa môže diať ohováraním osočovaním, intrigami...
Určitý postup Timotejovi i nám odkazuje sv. Pavol: buď vzorom veriacim v slove, v správaní, v láske, vo viere, v čistote.
Nie je problém, že sa usilujeme dostať bližšie k Ježišovi. Nech to nie je potláčaním iných, ale budovaním daru Božieho synovstva, ktorý sme dostali pri krste a boli v tom vytrvalí.
Turzovka, 17.9.2015