Prevádzkovateľ webu Rímskokatolícka cirkev Farnosť Turzovka, IČO: 31 912 362 ako prevádzkovateľ na účely ochrany osobných údajov

spracováva na tejto webovej stránke cookies nevyhnutné pre technické fungovanie webových stránok, ako aj pre analytické účely.

Uvedenie do bohoslužby:

Dnes je už tretia veľkonočná nedeľa. Vlastne by sme ani nemali počítať, koľkú veľkonočnú nedeľu máme. Od Kristovho vzkriesenia sú totiž všetky nedele veľkonočné a každú nedeľu si pripomíname Ježišovo zmŕtvychvstanie.

Od nedele zmŕtvychvstania má naša nádej meno Ježiš Kristus.

Toto meno poďme vzývať i na začiatku našej dnešnej bohoslužby. 

Uvedenie do čítaní:

  1. Sk 3,13-15.17-19

Teraz počujeme veľkonočné kázanie z úst svätého Petra, priameho účastníka a svedka všetkých udalostí. 

  1. 1 Jn 2,1-5a

Z listu svätého Jána zaznie veľkonočná radosť: naše hriechy môžu byť odpustené! 

  1. Lk 24,35-48

V evanjeliu sa opakovane stretávame so zmätenými učeníkmi. Stále si ešte nevedia predstaviť, žeby zomrelý Ježiš mohol naozaj žiť.

 

VYDÁVAŤ SVEDECTVO O ŽIVOM KRISTOVI  Z meditácie Ladislava Simajchla:

Pred časom mi hovoril jeden známy: Dnes som videl kapitálnu búračku. Zavinili to jasne ti mládenci, ale odsúdený bude asi ten, čo šiel správne - on bol vo voze sám a nemá svedka. Horím: „Má svedka; veď si to videl ty.“ - „Ja? Lenže ja som sa rýchlo skryl, aby som nemusel k sudu. Svedčiť, to nie je len tak: to sa musí presne povedať, ako to bolo - a keď majú šikovné advokáta, tak vás popletú.“

V jednom mal ten známy pravdu. Svedčiť, to nie je len tak. Apoštolovia to tiež zakúsili: „Budete mi svedkami; po celej zemi budete svedčiť o tom, čo sa udialo.“ Lenže oni sami nevedeli dobre, čo sa udialo. Vedia, že Pán Ježiš bol zabitý, zomrel. To vedia isto, - tak isto, že keď im ženy tvrdia, že je zas živý, vysmejú sa im.

Potom ho uvidia na vlastné oči - ale ani tomu neuveria. Myslia, že vidia strašidlo.

Až keď prídu na pomoc ďalšie zmysly: hmat - siahnuť si na neho; chuť - jedia spoločne s ním; až potom v nich rastie viera: Je to skutočne tak, ako to bolo prv - on žije!

Ježiš je ako bol, ale predsa len nie zase taký ako prv - je inakší. Prešiel zatvorenými dvermi. Ako majú živého Ježiša popísať, o ňom majú svedčiť, presne vystihnúť a vypovedať pravou podstatu veci, aby i tí, čo sami nevideli, to pochopili?

To je úloha všetkých nás, ktorí veríme v Boha: Máme vydávať svedectvo o živom Kristu.

Nie manifestačne, nie divadelnými gestami, nie odriekavaním téz, dogiem alebo kréda, ale spôsobom svojho života:

- Svojou nádejou, ktorá trvá i v beznádejných situáciách.

- Svojou láskou, ktorá nevychladne ani pod zlobou hlúpych.

- Svojou vierou, ktorá nádej i lásku drží pevnou.

V predvečer prvého mája sa zastrelil dvadsaťročný študent. Padla na neho zodpovednosť za hlúposti, ktoré spolu zavinili iní, čakal vyšetrovanie, prísny trest. „Už nemôžem ďalej, som uťahaný, že sa mi ani žít nechce“ - stážoval si kamarátom. „Choď sa ožrať, ono sa ti uľaví,“ radili mu. Ti kamaráti boli z Moravy, ale mali mravy Eskimákov. Tí vraj, keď im niečo nejde, tak sa opijú a zmlátia svojou ženu.

Keby ti kamaráti mali mravy kresťanov, potom by ten mladík dnes ešte žil.

Len uvážte: Ten, čo utiekol od dopravnej nehody, aby nemusel svedčiť, má na svedomí spoluvinu za potrestanie nevinného človeka.

Tí mladí kamaráti, beztak pokrstení - teda kresťania, ktorí namiesto svedectva o nádeji kresťanov ponúkli priateľovi mravy Eskimákov, majú na svedomí spoluvinu za jeho smrť.

A čo ty, brat; - čo my všetci, kresťania? Ako my svedčíme tomuto  svetu o svojej nádeji? Pokojom v ťažkých situáciách? O svojej láske – trpezlivosťou s ľudskou pošetilosťou? O svojej viere - nerozborným životným optimizmom?

Apoštolovia neuverili, že Ježiš vskutku žije, až keď s ním jedli. Poďme i my s ním jesť pri omšovej eucharistickej hostine. Sme pozvaní. Pán nás pozýva: Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení - a ja vás občerstvím.