Sv. Jozef
2 Sam 7,4-5a.12-14a.16, Rím 4,13.16-18.22, Mt 1,16,18-21.24a
Uvedenie do bohoslužby:
Zhromaždili sme sa slávnosti svätého Jozefa, v dome, ktorý mu je zasvätený. Jozef síce žil dávno, ale stále je vzorom nielen ideálneho muža, ale i vzor dennodennej obetavej práce. Nebol to hrdina veľkých udalosti - bol muž všedného dňa, bol mužom činu.
Je príkladom obetavej práce, ktorá je potrebná pre takéto zariadenie v ktorom sme sa zišli. Najprv sa pozrime každý na seba; ako je to s nami najmä vo vzťahu k vlastnej rodine, rehoľnej rodine, tunajšej širšej rodine.
Uvedenie do čítaní
- 2 Sam 7,4-5a.12-14a.16
Poďme teraz počúvať, ako prorok sľubuje kráľovi Dávidovi, že Boh mu postaví dom, ktorý bude trvať naveky. Vtedy tomu ťažko rozumel, ale my dnes už vieme, ako sa to splnilo: tým domom je na večné časy Ježišova cirkev, ktorej ochrancom je práve svätý Jozef.
- Rím 4,13.16-18.22
Pavol Apoštol nám teraz dáva za vzor Abrahámovu vieru, ktorý uveril Božiemu zasľúbeniu. Rovnako Jozef dôveroval Božiemu slovu. Povzbudzuje k tomu aj nás.
- Mt 1,16,18-21.24a
”Jozef urobil, čo mu bolo prikázané“. Touto vetou chváli evanjelium Jozefovu veľkosť a dáva nám ho za vzor plnenia vôle Božej
PRÍKLAD MUŽA JOZEFA
Známy teológ Louis Evely mal napísať, že mnohí svätci zakúsili viac príkorí od svojich životopiscov, než za života od svojich prenasledovateľov.
Svätému Jozefovi ubližujú autori jeho života a tým aj ctitelia skutočne nadmieru. - Robia z neho vetchého starca miesto mužnej hlavy rodiny. O jeho veku, podobe, vzhľade, sa správy nezachovali a zrejme nikdy sa nenájdu. Máme tu teda voľne pole pre svoju predstavivosť; môžeme si ho predstavovať, ako chceme. Čím to teda je, že jeho najvernejší ctitelia mu stále dávajú podobu málo sympatickú. Tato nepodložená predstava starca sa tak dostala do všeobecného povedomia, že vyvolalo búrku nevole, keď sa pred časom našiel maliar, ktorý Jozefa namaľoval ako mladého, mužného a krásneho, patričného partnera mladučkej devy Márie a podal tým dokaz jej dobrého vkusu.
Kardinál Suenens často hovoril o tom, že predstava Jozefa ako dohasínajúceho starca je falošná. Máme plné právo vidieť Jozefa a Máriu ako mladých. V Jozefovi milujúceho snúbenca a manžela. Keby si Mária bola vybrala muža z vypočítavosti, z rozumu, neboli by spolu dokázali prekonať všetky skúšky, ktoré zvládali. Len preto, že Jozef mal Máriu veľmi rád, dokázal jej ďalej dôverovať, keď všetko hovorilo proti nej. Len z hlbokej lásky môže vyrasť tak veľká dôvera. Počiatočná neistota o dieťati, ktorého nebol otcom, to nebol jediný otras v Jozefovom manželstve. Hrnuli sa na neho katastrofy a neistoty jedna za druhou. Koľko prenasledovania, útek do cudziny, vraždy všade okolo, k tomu stala hrozba ekonomickej neistoty.
Tento muž Jozef zažil všetko, čo poznáme i my v dnešnej dobe. Preto môže byť svätý Jozef právom patrónom i dnešných mužov – a nielen ich. Bol z rovnakého mäsa a krvi. Jeho život odpovedal nášmu životu. Jeho skúšky boli rovnaké, ako sú naše skúšky.
Nič by nám nebol platný svätý patrón s pozláteným rúchom, s tvárou povýšeného anjela a studenými nohami starca nad hrobom. Jozef bol muž, ktorý žil z viery. Celá jeho rodina žila z viery. Jozef veril Márii. Ako ju musel mať rád, ako na ňu musel byť hrdý, že jej toľko veril!
Márie verila Jozefovi. Ako ho musela mať rada, ako mu musela dôverovať, že mu bez rozpakov zverila svoju čistotu, svojho syna. Ako sa museli mať radí, že cez všetky tie stále obete a trampoty tvorili šťastnú rodinu! Mária i Jozef verili svojmu synovi Ježišovi. Nerozumeli mu vždy, to sa rodičom stáva, že nerozumejú vždy svojim deťom - ale i keď mu nerozumeli, verili mu, že to myslí dobre, že to dobre dopadne. A Ježiš veril rodičom: "Bol im poddaný," hovorí o tom proste Písmo.
Každá dobrá rodina sa musí rovnako tak opierať o dôveru. I keď jeden druhému vždy úplne nerozumejú, musí si predsa dôverovať.
Lenže sme v Dome sv. Jozefa, kde mnohí nemôžu mať túto dôveru k svojej rodine a musia si vytvárať novú. A to je náročné!
Videli sme za akých ťažkosti si budoval sv. Jozef svoj vzťah rodinu. V tomto nám môže byť príkladom a povzbudením.
Vy čo tu pracujete a vytvárate „náhradnú rodinu“ máte ťažkú úlohu. Potrebujete vytvoriť vlastnú dobrú rodinu – či klasickú, či rehoľnú. Iba tak dokážete vytvoriť rodinu pre deti a mládež tu! Ináč nie!
Žiaden človek nie je stratený, dokiaľ má niekoho, kto mu dôveruje, kto ho má rád. Žena zostáva tak dlho mladá, dokiaľ ju jej muž má rád. Muž tak dlho zostane mužným, dokiaľ má nežnosť a dôveru svojej ženy. A deti si tak dlho zachovávajú slnečný svet a elán mladosti, dokiaľ im rodičia pevne veria, že dokážu i to, čo ešte nevedia! Práve toto musíte vytvárať pre deti, ktoré sú tu, vy všetci, ktorí tu pracujete.
Ako? Na vašej www. stránke som našiel tento citát od pápeža Jána XXIII:
To, na čom záleží,
nie je robiť veci veľké alebo malé,
nápadné alebo nepatrné,
ale je to len láska, s akou ich uskutočňujeme.
Poďme si teda dnes vziať príklad z Máriinho muža Jozefa.
Turzovka, Dom sv. Jozefa, 19.3.2015