Uvedenie do bohoslužby:
Už proroci Starého zákona zachytili niečo z tajomstva Božieho bytia - Božiu lásku. V Ježišovi dostala tato láska viditeľnú podobu. My sme Ježišovu lásku skoncentrovali do sviatku Božského srdca a zhmotnili do sochy, ktorú máme na oltári. Dnes si chceme uvedomiť Ježišovu dobrotu a poďakovať.
Uvedenie do čítaní:
- Dt 7,6-11
Keď Izraeliti uvažovali o situácii svojho národa uprostred okolitých národov, videli zásadný rozdiel: Oni boli jediný národ, o ktorom sa hovorilo, že je Bohom vyvolený, že Boh ich vedie. A toto vyvolenie a vedenie nazvali Božou láskou. Počúvajme, ako o tom uvažoval Mojžiš.
- l Jn 4,7-16
Zviditeľnená Božia láska, s ktorou sa stretávame v Pánu Ježišovi, je niečo čo úplne prevyšuje ľudskú lásku. Počúvajme, ako o tom uvažuje apoštol Ján.
- Mt 11,25-30
A do tretice počúvajme, ako o láske Boha Otca hovorí jeho Syn Pán Ježiš a aký je k nám súcitný.
ČO TO JE ZASVÄTIŤ SA?
V prvej farnosti ktorú som spravoval bol farník vyzerajúci veľmi dôstojne. Napriek svojmu vysokému veku chodil vystretý, z tváre mu vyžaroval pokoj. Mal prirodzenú autoritu a badal som, že si ho okolie váži. Mál výše osemdesiat rokov keď ochorel a nemohol prísť na prvý piatok do kostola. Poslal za mnou dcéru s prosbou, aby som mu priniesol sv. prijímanie domov.
Keď ma privítal jeho prvé slova boli: Viete, ešte v roku 1921 bolo na Starých Horách zasvätenie sa mužov Božskému Srdcu. Pred nitrianskym pánom biskupom Kmeťkom sme za zasvätili Božskému srdcu a odvtedy každý prvý piatok chodím na sv. prijímanie. Nechcem si vynechať ani tento.
Domnievam sa, že tento pán veľmi dobre vytušil podstatu dnešnej Slávnosti Najsvätejšieho Srdca a aj zasvätenie sa Ježišovmu Srdcu. Odvtedy ako sa zasvätil Božskému Srdcu chodil každý mesiac na sv. spoveď, pravidelne na sv. prijímanie a bolo to na jeho živote vidieť.
Na tomto farníkovi som videl ovocie Slávnosti Božského Srdca. Kde sú korene tejto slávnosti? Nachádzame ich v Ježišovej obete na kríži, kde jeho srdce vykrvácalo za spásu sveta. Vidíme tu veľkú lásku Ježišovho Srdca. V tomto symbole je jeho láska, jeho milosrdenstvo, v ňom pramenia aj sviatosti.
Na kríži jeho láska vyvrcholila. Bola však už aj v slovách a postoji, ktoré sme dnes počuli: Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení, a ja vás posilním.
Ako som to mohol vidieť na spomínanom farníkovi, v Ježišovej láske videl posilu k zodpovednému a chlapskému životu. Vzťah k Ježišovmu srdcu nie je nič nasladlé, nič gýčové. Je to tvrdá realita Ježišovej obety. Niečo silné, niečo bolestné sa obetujúce.
Pobožnosť, úcta musia mať takú odozvu v našom živote. Vtedy majú význam. Nič nie je škaredšie ako neúprimnosť, predstieranie. Pred ľuďmi sa taký človek znižuje a myslím, že stráca aj úctu k sebe.
Banskobystrický biskup Rudolf Baláž spomínal ako v jednej kopaničiarskej vrchárskej farnosti bol kňaz nútený oznámiť veriacim, že už nemajú ani peniaze na olej pre večné svetlo. Po omši prišla za ním chudobná starenka a hovorí: Pán farár, večné svetlo nechajte zažaté iba cez noc. Kňaz sa počudoval a kladie otázku: A čo vo dne? A starenka hovorí: Cez deň budem v kostole ja. Robiť už nemôžem, lebo nevládzem, ale budem celý deň v kostole a tak nahradím tú večnú lampu. Budem sedieť v lavici a myslieť na Pána Ježiša v bohostánku. A budem tak robiť dovtedy, kým si ma nezoberie Pán k sebe.
Aj takúto podobu môže mať láska k Ježišovi.
Byť pred Ježišom a myslieť na neho! A nielen v kostole ale aj v živote.
Myslím, že aj ten pán spomínaný v úvode bol takýmto svetlom, lebo prijímal Ježišovu lásku. Bolo to v mojej prvej farnosti, prečo by to nemohlo byť aj v poslednej?
Turzovka, 23.6.2017