Farnosť Turzovka

Rímskokatolícka Cirkev

 

 

 Iz 55, 10-11, Mt 6, 7-15 

Birmovancom dom dal vypracovať odpoveď na otázku: Ako, kedy a v čom prežívam Ježišovu prítomnosť v mojom živote? 

Nie je to priamo k dnešnej téme Božieho slova, ktoré je o modlitbe, ale má s ňou priamy súvis. Predkladám pár odpovedí (viac si ich môžete pozrieť na tejto stránke v kolónke: Práce birmovancov): 

Ježišovu prítomnosť cítim pri modlení. Modlím sa každý deň pred spaním a aj po zobudení. Myslím, že to pomáha, lebo väčšinou, keď som sa za niečo rozumne pomodlila, tak sa mi to splnilo. Treba veriť a ono sa to splní. Vždy, keď som sa modlila, až mám dobré známky, alebo nech je ďalší deň úspešným, tak sa mi to splnilo. Pre Boha nie je nič nemožné. (LŠ)

Keďže sa každý deň modlím Ježišovu prítomnosť pociťujem každý deň. Modlím sa každé ráno za nový deň. Pri tejto rannej modlitbe cítim Ježišovu prítomnosť. Pociťujem ju tiež v zlých dňoch keď sa mi nedarí v škole. V týchto dňoch sa modlím aby mi Ježiš pomohol prejsť týmito zlými dňami. (B.K.)

Ježiš je so mnou neustále, môžem robiť veci tak ako ich cítim a viem že bude pri mne stáť aj v dobrom aj v zlom. Cítim ho hlavne vtedy, keď som v strese alebo ma čakajú dôležité rozhodnutia a potrebujem oporu a podporu, ďalej v momentoch, ktoré prežívam.

Cítila som ho v momente, keď som potrebovala niekoho na koho sa obrátiť, ktorý by ma doplňoval a viedol správnym smerom. Neraz som odbočila zlým smerom a preto som sa už poučila z chýb a snažím sa ísť ďalej a vyvarovať sa ich...

 Keď som bola menšia a mala som stres pred vystúpením, modlila som sa aby mi nespadla palička a aby sa mi choreografia podarila. Keď sa tak stalo, bola som nesmierne šťastná a vďačná. Myslela som si, že to urobil on všetko tak, aby sa mi to podarilo. Ježiš bol so mnou pri začiatkoch, podporoval ma a dával mi silu pokračovať. Dnes, keď už mám čo to za sebou sa pozerá, akým učiteľom bol a ja musím ukázať aká som vďačná, že do môjho života pridal lásku k tancu.

Je pri mne aj keď som smutná, keď často rozmýšľam, keď sa mi nedá zaspať, keď už som unavená a nevládzem, keď mi je zle psychicky, či fyzicky. No v takýchto prípadoch často zabúdam že tu je. Ale predsa je....

Bude so mnou až do konca. Bude sa dívať na začiatky, aj ako všetko tiahnem až do konca. Ako niečo vzdám, ako sa k niečomu opäť vrátim, ako sa mi darí aj nedarí, čo je mojím cieľom a naopak čomu sa chcem vyhnúť. Bude so mnou bojovať. A v to verím. (LG)

Tieto svedectva nestiahli z internetu, ako to študenti zvyknú. A myslím si, že to ani nepísali, že sa „to patri“ pred birmovkou tak písať. Mňa prekvapuje, že 15-16 roční mladí ľudia tak dokážu prežívať svoju vieru. Prekvapuje ma i to, že mládenci sa rozpísali viac (príspevky sú krátené). A pozor, nie je to len tá povestná špička, tieto svedectva som vybral, ako mi „prišli pod ruku“.

Možno v súvislosti s dnešnými textami Svätého písma, by ich modlitby (vzťah k Bohu) mal byť viac v pluráli – myslieť na iných. Veď Pán Ježiš nás nenaučil modlitbe: Otče môj.., chlieb môj..., odpusť mi..., ale otázka bola: Ako, kedy a v čom prežívam Ježišovu prítomnosť v mojom živote?

A navyše, v jednej odpovedi bolo: No najviac pociťujem Ježišovu prítomnosť v kostole počas svätej omše. Tam sa vlastne zamýšľam nad jeho skutkami a dobrosrdečnosťou. (NH). A tu sa spomína spoločenstvo pri sv. omši. A tiež zazneli myšlienky prosieb za blízkych.

A myslieť v „my“, teda s Cirkvou, sa musíme všetci ešte veľa učiť.

Turzovka, 7.3.2017

http://www.faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-a-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/669-utorok-po-1-postnej-nedeli-2

http://www.faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-a-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/205-utorok-po-1-postnej-nedeli




Prihlásiť

Prihláste sa do svojho účtu

Užívateľské meno *
Heslo *
Zapamätať

Rímskokatolícka cirkev Farnosť Turzovka, všetky práva vyhradené.

Copyright © 2014 - 2017.

Created by Silvester Judák.

Tvorba farských webov.