Farnosť Turzovka

Rímskokatolícka Cirkev

Sv. Štefan

Uvedenie do bohoslužby:

Dnešný sviatok svätého Štefana, prvého mučeníka, sa slávi hneď po Narodení Pána a poukazuje na to, že niet účasti na Kristovej sláve bez prijatia a nesenia životného kríža. Aká je naša trpezlivosť v ťažkostiach života? 

Uvedenie do čítaní

  1. Sk 6,8-10; 7,54-60

O svätom Štefanovi toho veľa nevieme, okrem toho, čo nám zachoval Lukáš v Skutkoch apoštolských. Teraz budeme počúvať, ako Lukáš zámerne pripodobňuje smrť učeníka k smrti Majstra, aby ukázal, že uveriť v Krista znamená stotožniť sa s ním v radosti i v trápení.

  1. Mt 10,17-22

 V evanjeliu nám Pán Ježiš hovorí, akí musíme byť, ak chceme žít ako kresťania a podobať sa aspoň trochu sv. Štefanovi.

 
 ŠŤASTNÉ A VESELÉ?

Medzi najčastejšie slova pri stretnutí po tieto dní sú: „šťastné a veselé“! Lenže včera sa to vinšovalo lepšie.

Dnes už to „šťastné a veselé“ v súvislosti so sv. Štefanom tak dobre neznie. Stojíme nad prvým mŕtvym kresťanom, dokonca ukameňovaným.

Nemôžem sa vyhnúť otázke: Toto doniesol Ježiš, preto sa narodil? Aký dar nám to doniesol? Veď preto sa dávajú na Vianoce darčeky, lebo nás obdaroval Boh.

Neviem, ako ste boli na Štedrý večer spokojní s darčekmi, ktoré ste dostali, ale jedno viem, že dary Božie nás vždy trochu sklamú. Nieže by bol Boh skúpy darca, dáva viac než si vieme predstaviť, ale naša bieda je práve v tom, že my v Božích daroch nevidíme naplnenie toho, o čo sme prosili po čom túžime. Nuž a kto túži po tom čo nám dnes povedal Pán Ježiš v evanjeliu: Všetci vás budú nenávidieť pre moje meno. Ale kto vytrvá do konca, bude spasený.

Lenže toto nie je dar, ktorý nám doniesol Ježiš! To je „dar sveta“.

Na polnočnej sv. omši sme počuli: „Nebolo pre nich miesta“. A viete čo bolo za týmto strohým konštatovaním! Vianoce nie sú len idyla. Ba, vôbec nie sú idylou! Aj Vianočné Janovo evanjelium naznačovalo, že Boží Syn to nebude mať medzi ľuďmi ľahké: „Medzi svojich prišiel, svoji ho neprijali.“ A nie len jeho. Dnes sme počuli, že ani jeho učenie neprijali. Štefan hovorí o Kristovi - a ľudia zúria. Štefan povie: Vidím nebesia otvorené - a ľudia po ňom hádžu kamením.

Je to tak dodnes. Vianoce nie sú idyla. Kresťanský život nie je idyla. Človek chce byť sám pánom. Pánom svojim a ešte viac pánom ľudí. Načo teda Pán, zvaný Boh! Ale druhí taktiež chcú byť pánmi. Pánmi tých, čo chcú byť sami pánmi. A už sú tu motanice (aj v týchto myšlienkach), škriepky, zvady, hnevy a vojny.

Boh sa odmietaním neurazí. Nepovie: „Dobre, robte si podľa svojho. Však uvidíte, ako dopadnete.“ Boh stále znovu ponúka svoju pomoc. Spasiteľ stále znovu prichádza a ponúka: Poďte ku mne, ja vás občerstvím, ja vám pomôžem.

A to žiada Boh aj od nás, ktorí v neho veríme: Aby sme sa tiež nedali odradiť, rozladiť, uraziť. Aby sme stále znovu ponúkali svoju pomoc všetkým okolo sebe: Svoj pokoj a vľúdnosť, otvorené nebesia. Nie je to ľahké: Byť stále znovu odmietaný, všelijako kameňovaný, a nevšímať si toho, pomáhať, odpúšťať. Ale je to príkaz Kristov.

Svätý Štefan je dokladom, že to prví kresťania tak robiť vedeli, že to tak robili. Štefan hájil pravdu proti ozbrojenej nepravde. Nebol sám. Bolo s ním sedem diakonov, stovky ďalších kresťanov. Dnes sú nás milióny. Sem tam niektorý padne, ale pravda nie je porazená.

V čom môže byť Štefan vzorom i nám dnes? Bol to mladý človek a vedel sa zorientovať. Vedel nájsť, kde je pravda. Vedel podľa nej žít. Bol to prvý sociálny referent cirkvi. I dnešný svet potrebuje „sociálny referentov“. I naše okolí. Pomáhať slabším, žít pravdivo, vľúdne a láskavé, držať si pravdu, hľadať ju. To je životný program činného kresťanstvá. To je náš cieľ od Vianoc do nového roku, do celého života.

To je skutočne náročné! Preto Ježiš prišiel podeliť sa s nami o to, čo on sám je: je Syn - prišiel nám zjaviť Otca, je človek - prišiel sa nám ponúknuť za brata a učiť pravému ľudstvu. Chce nás naučiť, ako sa staneme Božími deťmi a medzi sebou bratmi. Pretože sme všetci veľmi osamelí. Chýba nám láskyplná vzájomnosť. Trpíme odcudzením - to je diagnóza dneška. Pocit osamelosti začína už u detí, ktorým chýba bezpečie matkinej náruče, pretože matky nemajú na deti čas, musia ísť do práce. Naše osamelosť rastie dospievaním, pretože otcovia tiež nemajú čas ani nervy na kamarátsky a pekný vzťah k deťom. Naša osamelosť vrcholí v dospelosti, keď nemáme opravdivých priateľov - len známych, pripadne virtuálnych - a naše životné neistoty naberajú obrie rozmery. A nebyť tejto vianočnej udalosti, nikdy a nijako by sme sa zo svojich neuróz, neistôt a úzkostí nedostali.

Podívaj sa: je tu Boží Syn a ponúka ti svojho Otca za otca a pocit istoty v jeho dlani. Je tu Boží Syn a ponúka ti, že ťa učiní svojim bratom a bratom ľudských bratov, aby si nebol sám.

Kde sa stráca tento Boží dar? Možno nám v tom pomôže nasledujúci milý (a ťažko reálny) príbeh:

Milý Ježiško, mám na teba jednu veľkú prosbu: Veľ mi by som chcel dostať pod stromček „synťák“, čo stojí 100 €. Moja mama mi ale povedala, že tento rok si to nemôžeme dovoliť, lebo otec stratil zamestnanie. Ale ja by som ho taaaak straaaašne chcel... Milý Ježiško, ty si moja posledná nádej. Pekne ťa prosím, pošli mi 100 € na ten môj vysnívaný darček.

Dopredu ďakujem.

S pozdravom tvoj Janíčko

List poskladal, vložil do obálky, zalepil ju, nalepil na ňu známku a napísal adresu: Ježiško, nebo. Potom obálku vhodil do poštovej schránky.

Panie na pošte nevedeli, kam doručiť tento list, tak si povedali, zanesieme ho pánu farárovi, on už bude vedieť, čo s tým.

Pán farár prečítal list a prišlo mu ľúto Janka, ktorého poznal, že je to naozaj dobrý chlapec. Chcel mu pomôcť, ale 100 € korún je predsa len veľa. Chcel byť aj pedagogicky, aby chlapec niečo usporil. Vložil do obálky 50 € a po nedeľnej omši ju odovzdal Janíčkovi, že mu to posiela Ježiško.

A Janko bol naozaj dobrý a vychovaný chlapec, tak sa chcel Ježiškovi poďakovať. Napísal mu list:

Milý Ježiško. Ďakujem ti veľ mi za peniaze, čo si mi poslal. Ale prosím ťa, nabudúce ich už neposielaj cez pána farára, lebo on si z nich polovicu nechal pre seba.

Tak sa môže stať, že aj my stratíme polovicu Božích darov. A potom sme polovičatý. Sv. Štefan prijal všetky Božie dary. Preto sa stal veľký. A nedajte si ich zobrať ani mnou (farárom).

Ja viem, ani tohoročné Vianoce nezmenia beh sveta, Štefanov budú naďalej kameňovať. Ale môžeme sa ako on naučiť veriť a vidieť otvorené nebesia. A tak vám právom prajem i nad umučeným diakonom Štefanom: šťastné a veselé!

Poďme teraz povstať pred tvárí Boží a prosiť sa svätým Štefanom: Poďme prosiť, aby sme vedeli žít po kresťansky.

Turzovka, 26.12.2016

Úvahu nad dnešným oslávencom môžete nájsť i na:

http://www.faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-a-homilie/homilie-v-nedele-a-sviatky/585-sv-stefan-2

Rímskokatolícka cirkev Farnosť Turzovka, všetky práva vyhradené.

Copyright © 2014 - 2015.