Farnosť Turzovka

Rímskokatolícka Cirkev

4. adventná nedeľa

Uvedenie do bohoslužby:

Na našom adventnom venci už svietia všetky štyri sviečky. Máme štvrtú adventnú nedeľu. Doma prebiehajú posledné prípravy na sviatky. Pečieme, riadime, vyzdobujeme, kupujeme darčeky.

Ale ako sa pripravujeme na najkrajšiu časť roka v kostole? Ako sme využili čas adventu v našich rodinách? Hovoríme so svojimi blízkymi o zmysle Vianoc? Sme pripravení na spoločné sväté prijímanie vo farnosti?

Slávnosť Narodenia Pána nám ponúka množstvo príležitostí vylepšiť medziľudské vzťahy, odpustiť krivdy, pomodliť sa za blížnych, podať pomocnú ruku tým, ktorí sú počas sviatkov samy a zamyslieť sa nad sebou. 

Uvedenie do čítaní:

  1. Iz 7,10-14

 Predtým, ako si vypočujeme čítanie z knihy proroka Izaiáša, uvedomme si, že bolo napísané storočia predtým, ako prišiel archanjel Gabriel k Panne Márií.

Boh na splnenie svojho plánu nepočíta iba s vyvolenými, ktorých si vyberie. Potrebuje každého človeka, aby bo presne realizovaný Boží plán. K jeho splneniu potreboval kráľa Achaza, dievča menom Mária aj tesára Jozefa. Boh potrebuje každého jedného z nás, aby sme spolupracovali na jeho kráľovstve. 

  1. Rim 1,1-7

V nasledujúcom úvode Listu Rimanom sa dozvedáme, čo Pavlovi najviac leží na srdci. Boží Syn je Dávidov potomok a my ho máme počas Vianoc oslavovať a hlásať radostnú zvesť všetkým národom. Začnime teda v kruhu svojej rodiny. 

  1. Mt 1,18-24

V centre dnešného evanjeliu stojí Ježišova matka Mária. V prvom čítaní sme počuli, že bolo odpradávna Božím plánom ustanoviť túto ženu za znamenie celému svetu. Uvažujme, ako by sme mohli byť my počas sviatkov znamením viery a lásky vo svojich rodinách. Nech je nám v tom príkladom svätý Jozef, spravodlivý muž.

MÁRIA A JOZEF, NÁŠ PREDVIANOČNÝ VZOR

Minulú nedeľu som hovoril, že medzi veľké ľudské bolesti patri sklamanie. Zvlášť bolí sklamanie v ľuďoch, do ktorých sme vkladali nádej, mali sme ich radi. Toto zažil aj Ján Krstiteľ.

V dnešnú nedeľu je pred nami ďalšia osobnosť na prelome Starého a Nového zákon – sv. Jozef. Viete sa vžiť do jeho sklamania?

Evanjelista Matúš to popisuje stroho: Mária bola zasnúbená s Jozefom. Ale skôr, ako by boli začali spolu bývať, ukázalo sa, že počala z Ducha Svätého.

Mária sa totiž vrátila od Alžbety a nedalo sa zakryť, že čaká dieťa. A Jozef nebol otcom. Pre Jozefa to bol šok a veľké sklamanie. V Nazarete to teda bolo skôr prekvapenie, keď ju videli po šiestich mesiacoch v požehnanom stave. Zasnúbenie sa rovnalo právne manželstvu – preto sme aj počuli: Jozef, jej manžel...

Jozef, jej manžel, bol človek spravodlivý a nechcel ju vystaviť potupe, preto ju zamýšľal potajomky prepustiť. Jozefovo sklamanie bolo veľké a bolestné. Nechcel však svojej manželke Márii uškodiť. Hrozilo by jej totiž ukameňovanie. Preto uvažuje dať jej priepustný list. Bola by to síce škvrna na jeho dobrej povesti – veď prepúšťa snúbenicu s ktorou čaká dieťa, ale zachráni tým život Márii. Mária by sa tým stala podľa Jozefa voľná pre toho, s kým čaká dieťa.

Vidíme, že Boh neskúša svojich verných, ale v skúškach ich zoceľuje a dáva im vyniknúť. Vidíme to aj na Márii.

V dnešnú nedeľu stojí pred nami aj dievča – Maria, ktorá počuje Boží hlas, neslýchanú požiadavku. Ona, ktorá doteraz nie je vydaná, nežije s mužom, má mať syna. A predsa, ako náhle sa ubezpečí že to je Božia vôľa, úlohu prijíma. I keď vie, že to zmení celý jej život. Iste si aj uvedomovala už spomínané problémy so snúbencom Jozefom.

My si túto udalosť zvestovania predstavujeme príliš gýčovite, nereálne, pod vplyvom starých obrázkov „Zvestovanie“, na ktorých Panna Mária kľačí na kľakatku s ľaliou v ruke a krásny anjelsky posol s labutími krídly práve pristáva v ľavom hornom rohu obrazu - obklopený nebeskou žiarou.

 Lenže vo skutočnosti to asi bola záležitosť veľmi prostá, bez ľúbivých efektov. Jej obdobu sme zažili i my vo svojom živote, a iste už neraz. Koľkokrát v živote sme už i my započuli Boží hlas, Boží výzvu, naraz sme jasne cítili: Áno, teraz by sme mali isť a toto urobiť. Teraz by sme mali hneď toto vo svojom živote zmeniť k lepšiemu, teraz by sa mali takto zmeniť na celý svoj život.

 Lenže my na to reagujeme inak, než Maria. Buď mávneme rukou a poviem si: to sa nedá uskutočniť! Alebo si poviem: áno, urobím to ale až zajtra, inokedy, neskôr; a idem ďalej, ako som šiel, nič sa nestane.

Inak konala Maria. Bez slečinkovského vymýšľania, bez ženskej nerozhodnosti, bez ženského množstva rečí. Odpovie proste, vecne, stručne: Dobre. Beriem to, keď to žiada Boh.

Taktiež sa asi pri tom bála. – Evanjelium to potvrdzuje. Niet divu, veď to bolo mladé dievča. Ale neutiekla, necúvla, nevyhovárala sa. Uverila Bohu. V plačúcom nemluvňati videla Božieho Syna. Jeho nepochopiteľná slova uchovávala v pamäti.

Nemusíme sa my, katolícki kresťania, hanbiť za to, že máme v úcte tuto statočnú dievku Miriam - Máriu. Nemusíme sa hanbiť za to, že si vážime matku Mesiáša.

Vo všetkých dobách budú takí, ktorí budú chápať jej osobnú veľkosť, ktorí si ju budú brať za vzor pevné viery v Boha.

Poďme s ňou a jej manželom sv. Jozefom cez Vianoce v ústrety jej Synu a počúvajme jeho slovom tak pozorne, ako nás Maria nabáda: „Čokoľvek vám povie, učiňte,“ - povedala v Káne Galilejskej učeníkom.

Prajem vám do predvianočných dni stíšenie a tešenie sa, aby vaše tohoročné Vianoce boli skutočne sviatky s Ježišom. Vianoce bez Ježiša, to chcel ktosi už dávno: menoval sa Herodes. Boli to zlé Vianoce pre neho a pre mnohých.

Ani dnešné Vianoce bez Ježiša v domoch, kde sa k nemu nechcú hlásiť, kde ho z domu vyháňajú, to nie sú radostné Vianoce. Nech nám v tom pomôže vianočná meditácia na Pavlov hymnus lásky.

            Keby som svoj dom dokonale vyzdobil jedľovými vetvičkami,

blikajúcimi svetielkami a vyhrávajúcimi zvončekmi,

ale nemal by som lásku k svojej rodine,

nebol by som ničím, iba dekorátorom.  

            Keby som sa namáhal v kuchyni

a piekol kilá vianočných keksov, labužníckych maškŕt

a keby som k jedlu prestrel nádherný stôl,

ale nemal by som lásku k svojej rodine,

nebol by som ničím, iba kuchárom. 

           Keby som pomáhal v charitnej jedálni,

v domove dôchodcov spieval koledy, spieval na Dobrú novinu a Tri krále,

ale nemal by som piesne pre svoju rodinu,

nič by mi to neosožilo. 

           Keby som ozdobil vianočný stromček žiariacimi anjelmi

a háčkovanými hviezdami,

zúčastnil sa tisícich osláv a v zbore spieval kantáty,

ale nemal by som v srdci Ježiša Krista,

tak som nepochopil, o čo vlastne ide. 

 Láska prerušuje pečenie kvôli objatiu dieťaťa.

Láska necháva bokom ozdoby kvôli pobozkaniu manželského partnera.

Láska je priateľská napriek náhleniu a stresu.

Láska nezávidí iným ich domácnosť

s vyberaným vianočným porcelánom a vyšívanými obrusmi.

Láska neokrikuje deti, aby ustúpili z cesty,

ale je vďačná, že sú a že môžu stáť v ceste.

Láska nedáva iba tým, ktorí môžu niečo vrátiť,

ale s radosťou obdarúva práve tých, ktorí darčekom odpovedať nemôžu.

Láska všetko znáša, všetko verí, všetko dúfa, všetko vydrží.

Láska nikdy nezanikne.

Videohry sa rozbijú, perlové retiazky sa roztrhnú, tenisové rakety zhrdzavejú, ale dar lásky zostáva...


Vám teda prajem k tohoročným sviatkom:

 Lampu so svetlom.

 Krb s teplým ohňom.

 Vianoce s Ježiškom.

Turzovka, 18.12.2016

Rímskokatolícka cirkev Farnosť Turzovka, všetky práva vyhradené.

Copyright © 2014 - 2015.