Farnosť Turzovka

Rímskokatolícka Cirkev

3. adventná nedeľa - deti

DEŇ RADOSTI 

Dnešná nedeľa je slávená v nezvyklom, radostnom rúchu. Má nám pripomenúť, že sa blížia Vianoce.

Čo vám spôsobuje radosť?

Dieťa by malo byť radostné. Ak sa neteší, niečo s nim je!

Čo vám prekáža v radosti? Teda: Čo vám spôsobuje smútok? 

Don Bosco svojim deťom: Len veselo, ako to vtáča na konáriku. Spieva si aj keď konárik praská.

Prečo si môže dovoliť aj vtedy spievať? Veď má krídla. – dodal Don Bosco. Ak bol niekto smutný, poslal ho na spoveď.

Čo by malo byť pre nás tými krídlami? 

Dôvera v Boha prejavujúca sa modlitbou a čerpajúca z modlitby.

Jeden malý chlapček, keď sa už naučil všetky základné modlitby, kľakol si večer ku postieľke, pomodlil sa Otče náš, Zdravas´ a Sláva Otcu, a potom hovorí: „Pane Bože, a dobre si pamätaj tieto modlitby, aby som ti ich nemusel opakovať každý deň.“ Iste, my sa môžeme nad tým pousmiať, lebo dobre vieme, že Boh nepotrebuje naše modlitby, to my ich potrebujeme. My sa modlíme, lebo sa tešíme, že veľký Boh je s nami a počuje nás! 

Často badáme: Ja sa modlím, keď sa mi chce.

Jeden múdry človek na to hovorí takto: „Aj dýchaš len vtedy, keď sa ti chce? Modlitba je ako dýchanie – potrebujeme ju stále.“ 

To, pravda, neznamená, že máme stále kľačať a čosi vravieť Pánu Bohu, ale znamená to, že modliť sa máme celým svojím životom: svojou prácou, plnením svojich povinností, učením sa, ale aj hrou. Všetko to, čo konáme s čistým srdcom a na oslavu Boha, môže byť modlitbou. 

            Samozrejme to neznamená, že sa nemáme učiť základné modlitby. Máme sa ich učiť, lebo ony nám pomáhajú a učia nás, ako sa máme Bohu prihovárať vlastnými slovami. Ide len o to, aby naše modlitby neboli iba bezduchým opakovaním slov.

Modlitba by mala byť niečím samozrejmým! 

Gazda raz prišiel do reštaurácie, v ktorom bolo veľa hostí – medzi nimi aj ľudia z mesta. Gazda si sadol a objednal si jedlo. Keď mu ho priniesli, prežehnal a pomodlil sa. Ľudia z mesta si z toho robili posmech a jeden mladý muž sa gazdu opýtal: „U vás, doma, tam sa asi každý modlí, však?“ Gazda zdvihol hlavu od jedla a hovorí: „Nie, ani u nás na dedine sa každý nemodlí.“

„A kto sa nemodlí?“ pokračoval mladý muž už skoro víťazne. „Nuž,“ odpovedá sedliak, „napríklad také prasatá – tie pribehnú k válovu a hneď aj bez modlitby začnú žrať.“

            Nuž, nemali by sme byť ako také prasiatka, ktoré sa nemodlia ani pred ani po jedle; ktoré sa nemodlia ani ráno ani večer a žijú ešte aj v špine. Skúsme si vziať príklad od svätcov. Napríklad taký sv. Filip Neri sa modlieval takto: „Pane, daj pozor na Filipa, aby ti voľačo nevyviedol.“

A keby sa nám aj napriek tomu pritrafilo, že Pánu Bohu čosi vyvedieme, zvlášť, ak je to nejaká veľká vec, neváhajme s pokornou ľútosťou pristúpiť ku svätej spovedi! Ježiš dobre vedel, akí sme slabí, a iste aj kvôli tomu nám dal sviatosť zmierenia.

Potom budeme mať vždy čisté svedomie a radosť. 

Modlíme sa:

Chlapci, dievčatá, bratia a sestry, pretože Pán je už blízko, modlime sa ešte vrúcnejšie za spásu všetkých ľudí. 

  1. Pane Ježišu, daj, aby Cirkev

smelo ohlasovala tvoj budúci príchod,

a tak povzbudzovala ľudí ku konaniu dobra. 

  1. Pane Ježišu, daj, aby sme si spoločne sadali

k rodinnému stolu a pred jedlom  

i po jedle sa pomodlili. 

  1. Pane Ježišu, daj,

aby sme rozprávali a robili vždy tak,

aby si z nás mal radosť. 

  1. Pane Ježišu, prosíme ťa za všetkých,

čo sa pripravujú k svätému prijímaniu a birmovke,

aby sa radi modlili. 

  1. Pane Ježišu, prosíme ťa za nás všetkých,

aby sme sa radostne a spoločne modlili

pri adventnom venci. 

  1. Pane Ježišu, prosíme ťa za nás samých,

aby sme sa dobre pripravovali na smrť

a našim zosnulým otvor dvere do neba. 

Pane Ježišu, Syn Márie Panny,

ty si náš Boh a Pán, náš Vykupiteľ a Spasiteľ;

príď k nám a zachráň nás.

Lebo ty žiješ a kraľuješ na veky vekov.

 

Turzovka, 11.12.2016

Rímskokatolícka cirkev Farnosť Turzovka, všetky práva vyhradené.

Copyright © 2014 - 2015.