Flp 1, 18b-26, Lk 14, 1. 7-11
Zaujímavé, v ostatnom čase som sa stretol s niečím nezvyklým.
S vyjadrením: „Cítim sa nejaký nespokojný a stále som v napätí“. To nie je nič nezvyklé, ale toto ďalšie: „A je to tým, že stále myslím na seba, badám, že som egoista a citlivý na seba! Ľutujem sa. Musí byť po mojom a potom som nespokojný.“
Prekvapujúca sebakritika a úprimnosť k sebe. Ak si niekto urobí takúto diagnostiku, je na dobrej ceste zvládnuť život.
Vlastne to rieši dnešné Pánovo podobenstvo. Počuli sme: „Ak ťa niekto pozve na svadbu, nesadaj si na prvé miesto...“ Nie je to o spoločenskom bontóne, ale o vyššie spomínanom.
Môžeme si to aktualizovať aj takto: Netlač sa dopredu, neboj sa, že si v niečom sklamal, netráp sa nad tým, že sa ti budú pre neúspech smiať, nepozeraj čo na to kto povie...! Sadni si aj dozadu – obrazne povedané – a buď tam spokojný.
Príkladom nám je sv. Pavol. Chcel byť veľký učenec, prenasledoval kresťanov, hnal sa za nimi až do Damasku. List Filipanom z ktorého sme si dnes čítali napísal vo väzení. Vôbec ho netrápi, že nie je niekde na katedre a nie je obľúbený a uznávaný profesor. Teší sa, že sa akýmkoľvek spôsobom, či už pod dajakou zámienkou, alebo úprimne zvestuje Kristus. A ja sa tomu teším a budem sa tešiť, lebo viem, že mi to bude slúžiť na spásu pre vašu modlitbu a pomoc Ducha Ježiša Krista. Teší sa a pevne dúfa, že ako vždy, tak aj teraz, bude oslávený Kristus v mojom tele, či už životom alebo smrťou.
Aký pokoj sála z jeho slov: Veď pre mňa žiť je Kristus a zomrieť zisk. Ale ak žiť v tele znamená pre mňa plodnú prácu, neviem, čo si vyvoliť. Oboje na mňa dolieha: túžim zomrieť a byť s Kristom, a to by bolo oveľa lepšie, ale zostať v tele je zasa potrebnejšie pre vás. Je tam, kde ho chce mať Boh.
Máme pri tejto sv. omši krst dieťaťa, ktoré má už dvadsaťročných súrodencov. Na otázku, ako to prijali súrodenci odpovedali, že veľmi dobre. Rodičia povedali: Tešili sme sa na neho. Tu mi napadá, koľko žien v tomto veku chce robiť kariéru, realizovať sa vo funkciách, niečo znamenať... Neviem či sú šťastnejšie ako táto matka.
A tak sa dostávame k úvodnému problému sebectva, hľadaniu seba. Je isté, že v tom nenájdeme šťastie.
Turzovka, 29.10.2016