Rim 7, 18-25a, Lk 12, 54-59

Zapozeral som sa do dokumentu o ľadových medveďoch.

Majú to náročné pre topenie sa ľadovcov. Reportér skonštatoval: Dúfam, že prežijú. Sú inteligentné, vidno to na ich zvedavosti. Skúmajú veci. Bolo vidno, že sú skutočne skúmatelia. Guľovú kameru – robota, toľko skúmali, až ju zničili.

Človek prežíva aj v rôznych, aj v tých najťažších podmienkach. Snáď prežije aj v ekologickej katastrofe, ktorú – zdá sa - sám spôsobuje. Je nesporne skúmateľom. Konštatoval to aj Pán Ježiš. „Keď zbadáte, že na západe vystupuje oblak, hneď hovoríte: ‚Dážď príde,‘ a býva tak. A keď veje južný vietor, hovoríte: ‚Bude horúco,‘ a býva. Pokrytci, vzhľad zeme a neba viete posúdiť“.

 Pán im však vyčíta, že skúmajú jednostranne. V akom zmysle? Skúmajú prírodu, ale nie znamenie časov. Čo by mali skúmať sami od seba, aby to bolo spravodlivé? Veda pokročila a je to dobre a je to aj podľa vôle Božej. Pozor, aby to nebolo jednostranné!

Napríklad dnes ľudstvo skúma ako predlžiť život a darí sa mu to. Aspoň v našom prostredí. Ak pozeráme matriky našej farnosti z minulosti, nájdeme tam veľkú úmrtnosť - najmä deti. Úplne náhodne som otvoril v pohrebnej matrike rok 1897. Bolo 352 pohrebov. Vlani sme mali 121. Najstarší p. Olešňan mál 82 rokov. Na jednej stráne kde je 18 zápisov sú v priemere dvaja starší nad 60 rokov. Obrovská detská úmrtnosť! Dosť bolo úmrtí v strednom veku. Najviac pohrebov bolo po v roku 1918  -539. V roku 1919 - 465. Aj z tohto vidíme ako sme pokročili v badaní – teda v lekárskej vede. A tak je to aj v iných oblastiach!

Ako skúmame znamenia čias? Zdá sa, že odďaľujeme stretnutie s Darcom života a vôbec sa na to nepripravujeme! 

 Pán Ježiš nám prízvukuje: Keď ideš so svojím protivníkom pred vrchnosť, usiluj sa s ním cestou vyrovnať, aby ťa nezavliekol k sudcovi, lebo sudca ťa vydá drábovi a dráb ťa vrhne do väzenia. Hovorím ti: Nevyjdeš odtiaľ, kým nezaplatíš do ostatného haliera. Nie, Pán sa nám nevyhráža! Sami sa budeme súdiť! Jednoducho, keď uvidíme čo všetko sme zanedbali a porobili, budeme radi ak nám Boh dá priestor na dozretie pre Kráľovstvo lásky – očistec.

Preto sa usilujeme vyrovnať cestou – teda kým žijeme a máme čas na konanie dobra, nápravu života!

Príklad nám dal sv. Pavol v prvom čítaní. Úžasná je jeho úprimnosť: Veď nerobím dobro, ktoré chcem, ale robím zlo, ktoré nechcem. Ale veľmi bojuje. Uvedomuje si, že je to ťažké! Je skoro bez nádeje: Kto ma vyslobodí z tohoto tela smrti? Vzápätí si však uvedomuje Ježišovu pomoc a volá:  Ale nech je Bohu vďaka skrze Ježiša Krista, nášho Pána! Uvedomuje si: Milosťou Božou som tým čím som!

Skúmajme popri veciach, ktoré nám dal Boh – Stvoriteľ, podľa príkladu sv. Pavla aj seba!

A volajme so žalmistom (refrén): Daj mi poznať, Pane, tvoju spravodlivosť, teda nie našu, ale Božiu!

Turzovka, 30.10.2015