1 Pt 1, 3-9, Mk 10, 17-27 

Všimnime si dva pohľady z dnešných čítaní: 

Ten z evanjelia nás určite viac upútal. V centre pozornosti je mladík, ktorému Pán na túžbu po dokonalosti a večnosti povedal: „Jedno ti ešte chýba. Choď, predaj všetko, čo máš, rozdaj chudobným a budeš mať poklad v nebi. Potom príď a nasleduj ma!“

Čo mladík? On pri tomto slove zosmutnel a odišiel zarmútený, lebo mal veľký majetok. Skutočne, najsmutnejší príbeh Biblie.

Druhý pohľad?

To je pohľad sv. Petra z prvého čítania, ktorý velebí Boha za to, že nám dáva úžasné bohatstvo: Nech je zvelebený Boh a Otec nášho Pána Ježiša Krista, ktorý nás vo svojom veľkom milosrdenstve vzkriesením Ježiša Krista z mŕtvych znovuzrodil pre živú nádej, pre neporušiteľné, nepoškvrnené a nevädnúce dedičstvo.

Vidíme tu iné dedičstvo ako mal mladík z evanjelia.

Peter oslovuje tých, ktorý našli toto ozajstné dedičstvo takto: Preto sa radujete, hoci sa teraz, ak treba, trochu aj rmútite pre rozličné skúšky, aby vám vaša vyskúšaná viera, omnoho vzácnejšia ako pominuteľné zlato, ktoré sa tiež skúša ohňom, bola na chválu, slávu a česť vtedy, keď sa zjaví Ježiš Kristus. Vy ho milujete, hoci ste ho nevideli. Ani teraz ho nevidíte, ale veríte a jasáte nevýslovnou radosťou, plnou slávy, že dosahujete cieľ svojej viery – spásu duší. Vidíme, že Peter už dozrel. Už je iný. Ako sa dá vycítiť z kontextu, čudoval sa Ježišovmu postoju.

Takýto dvojaký pohľad badáme aj my často vo svojom živote a možno nás vrhá zo strany na stranu. Objasnime si ho v nasledujúcej modelovej situácii:

Zbohatlík zobral raz svojho syna na vidiek s úmyslom ukázať mu, v akej biede niektorí ľudia žijú. Možno chcel aby si syn vážil bohatstvo a luxus, ktoré mu poskytuje. Pár dní a nocí strávili na malom hospodárstve, ktoré vlastnila pomerne chudobná rodina.

Keď sa vracali domov, otec sa syna pýta, ako sa mu výlet páčil.

"To bolo úžasné, ocko!"

„Videl si v akej biede tí ľudia žijú?", hovorí otec.

„Videl."

"Tak mi povedz, čomu si sa na tomto výlete naučil?

„A syn mu nato odvetil: „Videl som, že my máme jedného psa a oni štyroch.

My máme bazén do polovice záhrady a oni potok, čo nikde nekončí.

My sme si kúpili do záhrady lampáše a im v noci svietia hviezdy.

My žijeme na malom pozemku a okolo nich sú polia, ktorým nedovidíš konca.

My máme sluhov, čo nás obsluhujú, ale oni slúžia druhým.

My si svoje potraviny kupujeme, kým oni si pestujú svoje vlastné.

Náš pozemok je obohnaný ochranným múrom; ich chránia priatelia a dobrí susedia.“

Otca to načisto umlčalo. A potom syn dodal: „Ocko, ďakujem ti, že si mi ukázal, akí sme biedni."

Iste, vymodelovaný príbeh, ale niečo na ňom je!

Nie je úžasné, keď sa človek dokáže pozrieť na veci z nadhľadu, či z druhej strany? To potom núti zamýšľať sa, učiť sa vďačnosti za to, čo máme a nerobiť si starosti kvôli tomu, čo nemáme. 

Turzovka, 23.5.2016