Farnosť Turzovka

Rímskokatolícka Cirkev

Dt 4, 1. 5-9, Mt 5, 17-19 

Nemci majú príslovie: Ein Mann, ein Wort.

Muž si mal stať za slovom. U starých národov nariadenie kráľa nemohol už nik zrušiť, ani kráľ, ani jeho nástupca. Vidíme to v Knihe Ester. Panovník už nemohol odvolať vykynoženie Židov, ale dal ďalší zákon – mohli sa brániť. 

O to viac by malo platiť Božie slovo. Potvrdzuje to aj Pán Ježiš keď v škriepke so Židmi, ktorí ho obviňujú z rúhania, že sa robí Bohom. Odpovedá, že je to v Božom slove - a Písmo nemožno zrušiť! (Jn 10,35).

Preto nás neprekvapuje, že Pán Ježiš nám dnes hovorí: Nemyslite si, že som prišiel zrušiť Zákon alebo Prorokov; neprišiel som ich zrušiť, ale naplniť.

V čom je však to „naplnenie“. A tu je problém! Židia sa vystatovali, že všetko dodržujú, ako ich vyzval Mojžiš: A teraz, Izrael, počúvaj prikázania a ustanovenia, ktoré vás učím, a zachovávajte ich, že iné národy im môžu závidieť (–1. čítanie). Dokonca boli na to primerane (či neprimerane?) hrdí: Veď ktorý národ je taký veľký a má bohov tak blízko, ako je nám blízko Pán, náš Boh, kedykoľvek ho vzývame?! A kde je národ taký slávny, ktorý by mal také spravodlivé prikázania a ustanovenia, ako sú všetky tieto zákony, ktoré vám ja dnes predkladám?!

Čo sa tu stalo, kde sa stala chyba? Boh dal národu príkazy, oni sa snažia do dodržiavať ich „puntička“ a príde Boží syn a naraz je to zlé!

Problém je v tom „naplnení“! Je to problém pre kazateľa (teda mňa), ale aj pre poslucháča, či realizátora „naplnenia“ (do tej kategórie musím patriť aj ja).

Skúsim to prirovnať na základe známej udalosti - bitky u Waterloo (18.6.1815). Prečo bola porážkou pre takého stratéga akým bol Napoleon? Podarilo sa mu po úteku z vyhnanstva zhromaždiť veľkú armádu s ktorou mal napriek tomu, že sa proti nemu postavila veľká koalícia zvíťaziť. Napoleon šiel bojovať proti Wellingtonovi a maršala Grouchyho nechal neďaleko, aby prenasledoval Prusov. K maršalovi aj prišiel posol, že Napoleon potrebuje pomoc, ale Grouchy ho považoval za špióna a držal sa Napoleonovho rozkazu. Len plnil rozkaz. Nepochopil, že je niečo dôležitejšie ako rozkaz! Tak zažili „vaterlo“.  

Aplikujme si toto na situáciu z podobenstva o Milosrdnom Samaritánovi. Kňaz i levita išli cestou a videli polomŕtveho, ozbíjaného človeka. Išli ďalej, lebo mali príkaz, pred bohoslužbou sa rituálne neznečistiť. Zabudli na naplnenie zákona láskou.

Každý si to môže aplikovať na seba. Dovoľujem si len poukázať na jeden čudný vzťah k Bohu, predstavu o ňom. Súvisí to s dnes povedaným: Jaj, strašne som sa previnila voči Bohu, nebola som v nedeľu na sv. omši. Ani nemôžem ísť na sv. prijímanie. Ani som pre to nemohla spať! Prečo ste neboli v kostole? Odpovedá: juj, bola som taká chorá... Prečo si myslíme, že Boh je horší ako my? Kto z nás by sa nahneval na to na mieste Božom?!

Je to na neuverenie, ale v jednej farnosti prekračovali odpadnutú babku pod schodmi do kostola. Nepomohli jej, lebo „museli ísť na sv. omšu“. Jedna farníčka ma na to aspoň upozornila. Veľmi som bol roztrpčený, keď som volal záchranku. Ani ja by som tomu neuveril, ako mi vy neveríte, že sa to stalo, keby som to nezažil.

Turzovka, 2.3.2016

Úvahu nad dnešnými textami nájdete tiaž  na:  http://www.faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-a-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/224-streda-po-3-postnej-nede




Prihlásiť

Prihláste sa do svojho účtu

Užívateľské meno *
Heslo *
Zapamätať

Rímskokatolícka cirkev Farnosť Turzovka, všetky práva vyhradené.

Copyright © 2014 - 2017.

Created by Silvester Judák.

Tvorba farských webov.