Farnosť Turzovka

Rímskokatolícka Cirkev

 Iz 65, 17-21, Jn 4, 43-54 

Láska rodičov je niečo zvláštne!

A určite veľké. Považujeme za samozrejmé, že sa rodičia starajú o svoje deti. Dokonca, ak sa o ne nestarajú, môžu byť pred zákonom stíhaní. Deti im niekedy aj odoberú.

V čom je to výnimočné? Nuž, komu dáte len tak 5 €. Dieťa do 18 rokov stojí rodičov okolo 20 000 €. Je tam započítané stravovanie, šatenie, priame finančné náklady. Dáte niekomu svoj dom? Deťom ho dávate.

Kde sa to zobralo? Máme to zakódované od prírody – teda od Boha. Tak je to teraz, a tak to bolo aj v minulosti.

Dnešné evanjelium nám predstavuje kráľovského úradníka, ktorý má obavu o zdravie svojho syna. Pán Ježiš urobil iné, očividnejšie zázraky. Tento, okrem otca (prípadne jeho rodiny), nik nijako nezaregistroval. Aj on to mohol vnímať ako náhodu. Prečo sa spomína práve tento zázrak?

Možno preto, že išlo o dôležitú osobnosť – kráľovského úradníka. Pre svojho syna urobil veľa – musel ísť dlho za Ježišom.  Z poznámky: „Včera o jednej popoludní mu prestala horúčka “- to jasne vyplýva.

Možno sa toto uzdravenie spomína preto, že uveril on i celý jeho dom.

Možno sa tento príbeh spomína preto, aby sme sa zamysleli nad starostlivosťou o svoje deti. Podľa niektorých je možno až veľká. V čom?

Učiteľka zo škôlky hovorí: Deti sú tak rozmaznané a nevychované, až sú problematické. Ja dokonca ľutujem ich matky. Sú chuderky. Ich vlastné deti im rozkazujú!

Začalo to rôznymi „vedeckými“ štúdiami. Ich výsledky tvrdia, že deťom treba dať voľnosť, aby sme ich „nezlomili“. Je to skoro taká veľká hlúposť, ako keď pred rokmi odrádzali matky od kojenia svojich detí. Tvrdilo sa, že umelá výživa je zdravšia ako materské mlieko! Spôsobilo to oslabenie imunity detí. Posúďte sami, či môže kojenecká fľaša nahradiť citovú väzbu medzi dieťatkom a matkou, ktorá vzniká pri kojení?  

Poďme ale k dnešnej téme. Určite nikto nechce deti "lámať ". Deti však treba "ohýbať " - formovať, vychovávať.

Mali sme po dve nedele krížové cesty, ktoré sa modlili deti prvého a potom druhého stupňa. Bolo to pekné a milé. Ale prišli, lebo „čítali“. Inokedy ich nevidno, lebo „nečítajú“.  

Istá pani, teraz už šesťdesiatnička, hovorí: S babkou som chodila na krížovú cestu. Od zastavenia po zastavenie sme chodili po kolenách. Veľmi mi bolo zima a strašne ma boleli kolená.  Zaujímavé, že ju to neodradilo od viery. Naopak je obetavou pracovníčkou charity. Takto tvrdo to od nás nik nečaká. Ale prečo, keď sme veriaci, neprivádzame deti častejšie do kostola. Myslím, že by sme mali byť voči nim náročnejší. Koľko detí nám chodí na sv. omšu? Ako im odovzdávame vieru?

Máme zodpovednosť za starostlivosť o svoje deti. Nezabúdajme ani na duchovnú starostlivosť.

Turkov 7.8.2016

Úvahu nad týmito čítaniami nájdete aj na: http://www.faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-a-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/231-pondelok-po-4-postnej-nedeli-2 




Prihlásiť

Prihláste sa do svojho účtu

Užívateľské meno *
Heslo *
Zapamätať

Rímskokatolícka cirkev Farnosť Turzovka, všetky práva vyhradené.

Copyright © 2014 - 2017.

Created by Silvester Judák.

Tvorba farských webov.