Ez 47, 1-9. 12, Jn 5, 1-3. 5-16
Včera som bol vyrovnať dlh v jednom podniku a vedúci to využil, aby sa pýtal – skôr skonštatoval: Ako je to možné!
Pozerám správy a vidím tu hrôzu. Niekto sa navešia výbušninami a zavraždí množstvo ľudí. Pozerám detičky tých migrantov v zime, v daždi... Prečo to Boh dopustí?!
Je to problém každého človeka i veriaceho. Jediná odpoveď: Boh dal človeku slobodu. A nikomu ju neberie. Tak veľmi si váži slobodu! Ale predsa si povieme: Takým by ju mal zobrať! To by sme však boli všetci ako zvieratá – boli by sme determinovaní. Žili iba na základe pudu a inštinktu. Prečo všetci? Lebo všetci sme zhrešili.
Chorý človek, 38 rokov ležiaci vedľa betsatského rybníka, bol v okamihu svojho uzdravenia priveľmi šťastný na to, aby si všimol, kto ho to vlastne uzdravil. To že chodí, že môže opustiť miesto svojho 38 ročného utrpenia, prevýšilo zvedavosť prečo a ako sa to vlastne stalo. Preto zaplesal, keď našiel Ježiša v chráme. V dobrej vôli predpokladal, že podobne aj ostatní jeho súkmeňovci uznajú zázrak a pripoja sa k jeho plesaniu a vďake. Predpokladal, že uznajú zázračnú moc Krista, keď im ho zvestuje ako pôvodcu jeho uzdravenia.
Možno. Alebo? Nebolo to aj ináč? Z poznámky Pána Ježiša: „Hľa, ozdravel si, už nehreš, aby ťa nepostihlo niečo horšie, sa dá bez podozrievania predpokladať, že sa mu stalo horšie. Čo to bolo? A ten človek šiel povedať Židom, že ho to Ježiš uzdravil. A Židia Ježiša prenasledovali za to, že robil takéto veci v sobotu. To horšie, ako 38 rokov ležať, je len hriech. To by mohlo znamenať, že Ježiša šiel zažalovať.
Aj keby to bolo bez zlého úmyslu, vidíme ako ľahúčko sa môže dobra vôľa jedného u druhého prekrútiť a vyvolať v ňom záchvat nenávisti a žiarlivosti!
Aké veľké množstvo energie a sily môže uvoľniť jediný atóm, ktorý sa štiepi v jadrovej reakcii! A aké veľké množstvo zla sa uvoľní, keď sa štiepi srdce! Koľko príkorí narobí srdce, ktoré sa štiepi pôsobením závisti a nenávisti!
Posledné slovo však nepatri nevraživosti, zlobe a smrti. Oni nakoniec zničia toho, kto si ich pestuje vo svojom srdci. Posledné slovo vďaka Kristovi patrí vzkrieseniu, nádeji, pokoju, miernosti, láske, odpusteniu a priateľstvu! Kto si uchováva v srdci závisť, nenávisť a predsudky, zaslepia sa mu oči a bude chodiť týmto svetom ako bez života. Kto s modlitbou v srdci prekonáva vlastné slabosti i predsudky druhých a ich ľudské nedokonalosti, kto si uchováva dobrú vôľu, uchováva si život, uchováva si radosť zo svojich námah i zmysel zo svojich bojov a zápasov. Chráň si svoje srdce, lebo z neho pochádza život! Môže pochádzať.
Boh totiž každému dáva slobodu a chce, aby žil. Nechce, aby bol spútaný chorobou čo len 30 rokov a tobôž, aby išiel k večnej smrti.
Turzovka, 8.3.2016