1 Kor 2, 10b-16, Lk 4, 31-37 

Naše deti majú po poslednom pondelkovom prífarskom výlete.

Dokonca dvadsaťosem ich spalo mimo domu. Teraz sú tu. Keby som sa ich spýtal či sa báli, ako zvládli večerný program, odpovede by boli všelijaké. Iste tam bol aj strach.

Dnes sme počuli: Všetkých pojal strach a navzájom si vraveli: „Čo je to za slovo, že mohutnou silou rozkazuje nečistým duchom a oni vychádzajú?“

Pred dnešnou udalosťou v evanjeliu čítame ako Nazaretčania nechceli počúvať Ježiša a vyhnali ho. Dnes sme počuli: Všetkých pojal strach a navzájom si vraveli: „Čo je to za slovo, že mohutnou silou rozkazuje nečistým duchom a oni vychádzajú?“

Prečo je Božie slovo u niekoho silné u iného slabé?

Boh rešpektuje slobodu človeka – priam absolútne. Nikoho nenúti.

Nemýlim sa? Veď v evanjeliu sme počuli: Nechaj nás! Čo ťa do nás, Ježiš Nazaretský?! Prišiel si nás zničiť? Viem, kto si: Boží Svätý.

Prečo tu bol Ježiš „násilný“? Zlý duch je votrelec, ktorý spútava človeka. Ježiš oslobodzuje. Vyliečil ho, ale ďalej ho už necháva slobodne sa rozhodovať. Vidíme to aj na iných vyliečených. Jednému dokonca zakázal ísť za nim. Možno, aby to nerobil zo „zaviazanosti“ voči nemu. Uzdravil ma, preto ho musím nasledovať.

Kedy my počujeme Božie slovo tak, že je pre nás mocné? Napovedá to sv. Pavol v dnešnom čítaní: Živočíšny človek neprijíma veci Božieho Ducha; sú mu bláznovstvom a nemôže ich pochopiť... My však máme Kristovo zmýšľanie.

Preto počúvame Božie slovo, aby sme nedopadli ako tí, čo nepočúvali prorokov. A nasledujeme Ježiša, aby sme nemali strach, lebo Ježiš nás oslobodzuje.

Turzovka 30.8.2016