(Sk 5, 34-42, Jn 6, 1-15)
Aká je predvolebná rétorika?
Hovorí sa o sociálnych výhodách ako: Pocítia to vaše peňaženky, zdvojnásobíme platy... Máloktorá strana ponúka duchovné hodnoty?
V reportáži o vietnamskej rodine žijúcej u nás sa moderátor pozastavil nad tým, že žijú veľmi skromne. Oni: To nám predsa stačí! Prečo nám nie?
Bez materiálnych hodnôt sa nedá žiť, ale prečo boli spokojní naši starí rodičia s málom?
Možno to zavinila TV v ktorej vidíme kdečo a chceme to mať aj my. Je to závisť? Túžba?
Ježiš v dnešnom evanjeliu odmieňa duchovné túžby svojich poslucháčov. Sýti ich.
Kristus odmieta byť kráľom. Nechce sa angažovať len v ekonomických záležitostiach.
Evanjelista Lukáš (12,13-14) zaznamenal: Ktosi zo zástupu mu povedal: "Učiteľ, povedz môjmu bratovi, aby sa so mnou podelil o dedičstvo."
On mu odvetil: "Človeče, kto ma ustanovil za sudcu alebo rozdeľovača medzi vami?"
Nie sú mu tieto však tieto problémy ľahostajné. Rieši to napr.: Hladný som bol a dali ste mi jesť. Čo ste urobili jednému z najmenších, mne ste urobili... Nechce, aby ľudia zomierali od hladu a v biede. Viď. podobenstvo o Boháčovi a Lazárovi.
Matka Tereza sa starala o najchudobnejších, ale kaplnku považovala za klenot. Vedela na ňu obetovať. Vidíme u nej vyváženosť medzi duchovnými a hmotnými požiadavkami.
Samozrejme cudzí nám je stredovek kde sa katedrály hrdo týčili nad učupenými domčekmi.
Človek duchovný, žijúci s Bohom je vždy charitatívny. Známkou nábožnosti je citnosť k iným.
V tomto veľkonočnom období čítame Skutky apoštolov, ktoré sú o živote prvých kresťanov. Čo tam badáte? Okrem toho, že zbičovaní apoštoli odchádzali z veľrady natešení, že boli uznaní za hodných znášať potupu pre Ježišovo, vytvárali spoločenstvo, ktoré bolo jedno srdce a jedna duša a nik netrpel núdzu.
Turzovka, 8.4.2016