Počas celého tohto obdobia sa veľmi odporúča živšia a bohatšia účasť na liturgii, ako aj na pobožnosti krížovej cesty.

Krížová cesta je pobožnosť, ktorou si pripomíname utrpenia Pána Ježiša, jeho smrť a pochovanie, aby sme z tejto spomienky čerpali pre seba poučenia a posilu.

Skladá sa zo 14 zastavení, krížikov, kde sú vyobrazené výjavy z cesty Ježišovho utrpenia.  Jej počiatky siahajú až do kresťanského staroveku do Jeruzalema, kde pútnici navštevovali posvätné miesta, po ktorých Kristus niesol svoj kríž.

Dnešná forma krížovej cesty, ktorá má 14 ustálených zastavení, vznikla v 17. storočí v Španielsku. Odtiaľ ju najmä kapucíni rozšírili do Talianska, neskôr do Francúzska a inde.  Je to vlastne meditačná modlitba, ktorá, keď sa koná pri riadne ustanovených zastaveniach, je za obvyklých podmienok (sviatostná spoveď – stačí jedna na viacej úkonov, sväté prijímanie a modlitba na úmysel Svätého Otca (raz Otčenáš a Zdravas); okrem toho treba vylúčiť akúkoľvek pripútanosť k hriechu, aj ľahkému), obdarená úplnými odpustkami.

Vyžaduje sa, aby sa modliaci sa pohyboval od jedného zastavenia k druhému a rozjímal o umučení a smrti Pána Ježiša. (Ak sa pobožnosť koná verejne, stačí, ak sa pohybuje ten, čo vedie pobožnosť.)

Tí, čo sa pre vážnu prekážku nemôžu zúčastniť na krížovej ceste, môžu získať tie isté odpustky, a to čítaním a rozjímaním o umučení a smrti Pána Ježiša aspoň nejaký čas (napr. štvrť hodiny). Veriaci, ktorý sa v piatok pôstneho obdobia po svätom prijímaní pomodlí pred obrazom Ježiša Krista Ukrižovaného modlitbu Dobrý a preláskavý Ježišu, môže za obvyklých podmienok získať úplné odpustky.