Farnosť Turzovka

Rímskokatolícka Cirkev

Po čase som dostal otázku, viac otázok. Vlastne ani nie otázky, ale... Nakoniec prečítajte si sami. 

Dôstojný pán farár,
asi Ste ani nedúfal, že niekto zareaguje na Vašu kázeň na svätej omši vo Veľkonočný pondelok o 07.00 hod., ktorú Ste začal dosť netradične a hneď úvodom Ste označil veriacich, ktorí sú počas sv. omše pred kostolom za tzv. "podlipových" veriacich. Toto označenie vyznelo dosť zahanbujúco a ponižujúco.

 Nakoľko som stála počas sv. omše v kostole, všimla som si okolo seba ruch, úškľabky, úškrny a škodoradosť na tvárach veriacich. Oni, nakoľko boli vo vnútri kostola, sa cítili ako tí nedotknutí a vyvolení.

 Najviac ma však prekvapila skutočnosť, že všetci "títo veriaci" bez akéhokoľvek zaváhania a so vztýčenou hlavou sa postavili do radu na sväté prijímanie.

 Je mi veľmi ľúto, Dôstojný pán farár, ale zdvihol sa mi žalúdok a musela som vyjsť von

z kostola, ešte pred skončením svätej omše.

I keď som už dosť stará, nejako rozum mi to neberie ako veriacej a chcela by som Vám položiť niekoľko otázok, a poprosila by som Vás o odpoveď.

1/ V ktorý deň, mesiac a rok bola Rímskokatolícka cirkev na Slovensku zmenená na
 Sobotistov

2/ Čo má považovať veriaci za ťažký a čo za ľahký hriech

3/ Význam pre veriaceho - svätá spoveď

4/ Význam pre veriaceho - sväté prijímanie

5/ V ktorom roku zrušil Pán Boh Desatoro božích prikázaní

 Verím, že Vás ako kňaza uvedené otázky skôr pobavia, ale mňa ako Vami označeného "podlipového" veriaceho dosť trápia a veľmi by ma potešilo ich vysvetlenie.

 Skutočne nechápem, ako vy kňazi môžte vyzdvihovať a velebiť tých "veriacich", ktorí síce sú počas svätej omše v kostole a každú nedeľu, niektorí aj každý deň pristupujú na sväté prijímanie, počas celého mesiaca, dokonca ešte aj vo štvrtok pred prvým piatkom a na prvý piatok v mesiaci idú na svätú spoveď. To zhrešili len vo štvrtok po sv. omši?

Dokonca ja som stála v rade na svätú spoveď, ktorá bola počas sv. omše a keď začalo sv. prijímanie, tak takáto veriaca bez váhania vystúpila z radu na sv. spoveď - išla na sv. prijímanie a opäť sa postavila do rady...

Buď moja dušička potrebuje sa vyspovedať z hriechov, ktoré som spáchala myšlienkami, slovami a skutkami, alebo nie....

Dokonca na sv. spovedi ma kňaz presviedčal, že milšie Bohu je, keď budem pristupovať na sv. prijímanie svätokrádežne, ako vôbec... Až na moju odpoveď, že vlastne týmto nepotrebujem od neho rozhrešenie a postavím sa a poviem ostatným veriacim, že sv. spoveď je vlastne zbytočná sa spamätal a prosil, až to nerobím, že to všetko berie späť.

Čo sa týka prvej otázky, bolo mi Vami "milými" veriacimi povedané, že v nedeľu majú výhradne pre seba, nie aby chodili do kostola, stačí ak idú v sobotu večer a na sv. prijímanie a v nedeľu treba sa vyspať a ísť po obchodoch, na výlety a nie do kostola. Ja som si myslela, že sobotná večerná sv. omša platí ako náhrada za nedeľu len v závažných dôvodoch a nie v lajdáckosti. Ale Vám sú títo veriaci milší...

Ja som bola doposiaľ presvedčená a od malička som to mala vštepované do svedomia, že ak poruším ktorékoľvek z Desatora božích prikázaní - je to ťažký hriech a nesmiem sa opovážiť ísť na sväté prijímanie.

Ale keď sa pozerám, ako sa 80% Vami "milých" veriacich každú nedeľu zdvihne a bez váhania pristúpi na sväté prijímanie, vedome porušujúc niektoré z Desatora, ako je: Pamätaj človeče, aby deň sviatočný svätil

Cti otca svojho aj matku svoju, ktorú Ti Pán Boh dal

Nepokradneš

Nezosmilníš

Nepožiadaš majetku blížneho svojho

a pod., tak sa budem zaraďovať oveľa radšej medzi tých veriacich, ktorí budú stáť počas sv. omší pri kostole a zbožne načúvať Božiemu slovu, nie ako Vami hanobne označený "podlipový " veriaci, ale ako veriaci na Svätopeterskom námestí.

Verte mi Dôstojný pán farár, že oveľa radšej sa budem modliť pri kostole, ako v kostole a prichádzať zbytočne k hriechu, čo len myšlienkami, keď vidím ako sa zvrhla viera v Boha u veriacich Rímskokatolíckej cirkvi v Turzovke a na Slovensku.

- keď kňaz strčí svojho uplakaného rodiča do domova dôchodcov, aby mu neprekážal

- keď veriaci musí do kostola a na sv. prijímanie, ale pre svojho starého rodiča nemá voľnú stoličku ani na Štedrý večer, alebo Veľkú noc a už vôbec počas roka

- keď veriaci musí každý deň na sv. omšu, ale chorému rodičovi nepodá ani pohár vody a už vôbec jedlo, nech to urobia iní...

- keď veriaci, aby bol prvý na sv. prijímaní neváha zraziť na zem ťažko postihnutého človeka

Pevne verím, že na budúce nebudeme len my hanobne nazvaní, ale aj tí, ktorí skutočne vedome porušujú prikázania....

PK

 Vážená pani.

Samozrejme, že so „dúfal“, že niekto zareaguje na kázeň o „podlipových kresťanoch“. Všetko však boli pozitívne ohlasy a som rád, že konečne aj „trafená hus zagágala“.

Kázeň však nebola o podlipových kresťanoch. Spomenul som ich iba na úvod a záver – okrajovo.

Nakoniec si to prečítajte:

http://www.faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-a-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/749-velkonocny-pondelok Tak to je.

A na nikoho som neútočil – dokonca ani podlipových kresťanov, ani nechválil tých čo boli v kostole. Na základe evanjelia som všetkým čo chceli počúvať, ponúkol zamyslenie do ktorej skupiny patria. Nikoho som nikde nezaradil (ani podlipových - veď pár ich je tam zo zdravotných dôvodov, ani tých čo boli v kostole). Zakončil som: A kdeže teda zaradíme tých „podlipových“. Nakoniec to nie je dôležité. Dôležite je, kde sa zaraďujeme my!

Čo mohlo pre niekoho vyznieť dosť zahanbujúco a ponižujúcoKtorí sa mohli cítiť nedotknutí a vyvolení?

Mám chváliť ľudí, že ostávajú mimo kostola a vlastne sa nezúčastňujú na svätej omši?

Nechcem byť osobný, ale ako sa môžem cítiť, ja, páni kapláni, a hocktorý kňaz, keď vidíme pred kostolom postávať ľudí? Verte mi, že je to najtrápnejšia situácia v akej sa ocitám, keď idem popri nich. Prečo?

Z toho čo píšete, vidno, že si rodičov vážite. Predstavte si, žeby ste pripravili z príležitosti jubilea oslavu pre svojho milovaného, obetavého otecka. Zorganizovali by ste mu veľké posedenie, pripravili ďakovnú reč a naraz by ste zbadali, že o Vášho otecka niektorí vôbec nemajú záujem, nepočúvali Vašu ďakovnú reč, stali vonku a vôbec by do miestnosti nevošli. Nebola by to urážka Vás i Vášho otecka? Koho by ste si viac vážili, tých čo prišli, alebo ostali vonku? Iste tých čo prišli, počúvali, pogratulovali oteckovi. Aj keď možno nie vždy boli k nemu láskaví. Ale aspoň došli a neopovrhli jeho slávnosťou. Možno sa prišli zmieriť, poďakovať.

Teraz to prenesme na sv. omšu:

Sv. omša je sprítomňovanie obety Pána Ježiša na kríži, pozýva nás na duchovnú hostinu a mnohí ostávajú bez záujmu vonku. Samozrejme, čo sme dnuka, nie sme najlepší. Ani my kňazi – sami jedného kritizujete (nemyslím mňa, ale toho ktorý strčil svojho uplakaného rodiča do domova dôchodcov, aby mu neprekážal). Ale snažíme sa. A určite nikoho nevyzývame, aby svätokrádežne prijímal.

A prosím, neútočte na spovedníka, lebo ten sa nemôže brániť a nič zo spovede hovoriť. A vy ho môžete osočovať a na neho kdečo povymýšľať. A viete, že zo spovede nemôže ani kajúcnik nič hovoriť?! Ak takto zmýšľate o tých čo sú v kostole: zdvihol sa mi žalúdok (sami tak píšete), aj keď by tam bol anjel, neviem čo by Vám povedal! Asi: Načo idete na spoveď a prijímanie, keď ich takto odsudzujete!

Odpovede na otázky:

Vlastne niet na čo odpovedať. Veď otázky sú ironické, až sarkastické a odpovede sami viete. A niektoré sú nezrozumiteľné.

Jozef Hrtús, farár

Pridaný komentár: 

Milá Pani PK, dovoľte mi zareagovať na Vaše otázky. Píšete, že Vám bolo ľúto. Trošku nerozumiem, koho Vám bolo ľúto? Ježiša? Vás? Veriacich v kostole? Alebo "podlipových" veriacich?
Nuž, myslím, že keď vidíme niekoho, že nekoná správne, alebo sami cítime určitý nesúhlas s niekým iným, nie je lepšie "vložiť" ho do svojich modlitieb, ako odísť so zdvihnutým žalúdkom...? A tiež prosiť Boha, aby nám samým pomohol vidieť v každom človeku Jeho samého. Veď Boh nás miluje všetkých rovnako. 
Čo by bolo, keby sa Ježišovi "zdvihol žalúdok" zo správania človeka, otočil by sa a odišiel? Kde by sme boli? A boli by sme vôbec?
Nie, neporovnávam sa s Kristom, len sa snažím mať Ho ako vzor. Je to ťažké, veď som len hriešny človek a On stelesnená Láska.
A preto prichádzam k svätej spovedi, aby som sa zmierila s Bohom. K tomu, nás všetkých, privádza naše svedomie. A niekedy sa možno len potrebujeme uistiť, či v tom, či onom konáme správne. Alebo sa poradiť ako ďalej, veď všetci by sme sa mali snažiť polepšiť, aby sme neopakovali niektoré chyby, ktoré sa nám už stali akoby zvykom.
Chodievam pravidelne do kostola, ale musím sa priznať, ešte som nepočula, ani našich kňazov, ani kňazov kdekoľvek inde, aby povedali, či dokonca kázali o tom, že je dôležitejšie ísť do kostola ako sa postarať o dieťa, chorého, či chudobného. Myslím, že oni sami nás vedú k tomu, že pomocou a starostlivosťou o slabšieho sa najviac približujeme k Bohu.
Vo svätej omši sa prichádzame osobne stretnúť s Bohom, s Ježišom. V  Jeho vlastnom chráme. Prekvapuje ma, čo všetko si dokážete počas tohto stretnutia všimnúť. Nesúdim ani nekritizujem, ani Vás, ani nikoho  iného. Veď Boh nám každému vidí až na dno srdca. Všetci sa raz pred Neho postavíme a budeme súdení. Ním samým.
Nech Vás Pán sprevádza,
IK




Prihlásiť

Prihláste sa do svojho účtu

Užívateľské meno *
Heslo *
Zapamätať

Rímskokatolícka cirkev Farnosť Turzovka, všetky práva vyhradené.

Copyright © 2014 - 2017.

Created by Silvester Judák.

Tvorba farských webov.