Prevádzkovateľ webu Rímskokatolícka cirkev Farnosť Turzovka, IČO: 31 912 362 ako prevádzkovateľ na účely ochrany osobných údajov

spracováva na tejto webovej stránke cookies nevyhnutné pre technické fungovanie webových stránok, ako aj pre analytické účely.

    Úvod

Pane Ježišu, zišli sme sa tu, tvoja farská rodina, aby sme spoločne pouvažovali nad sebou i našim spoločenstvom.

Chceme sa modliť, Pane, pomôž nám vhĺbiť sa do seba a dotknúť sa tvojej zachraňujúcej lásky. Amen. 

  1. Ježiš je odsúdený na smrť 

Ale jeden z nich, Kajfáš, ktorý bol veľkňazom toho roka, im povedal: „Vy neviete nič. Neuvedomujete si, že je pre vás lepšie, ak zomrie jeden človek za ľud a nezahynie celý národ.“ (Jn 11,49-50) 

Ježiš dal všetko, všetko obetoval. Hovoril o láske, žil lásku, uzdravoval chorých a nespočetne veľa sŕdc. Robil len dobré veci a pomáhal tým, ktorí ho o to poprosili: maličkí, úbožiaci, nezamestnaní, bezdomovci cudzinci - tým dával prednosť.

Odsúdili ho za to, čo vôbec neurobil, len pomáhal ľuďom. Bol nablízku tým, ktorí prehrávajú. A to zbožní tej doby, sudcovia a policajti považovali za neodpustiteľné.

Pane, pomôž nám, aby sme vo farnosti jeden druhého neodsudzovali, ale navzájom si pomáhali. 

  1. Ježiš berie kríž

Tak im ho teda vydal, aby ho ukrižovali. A oni prevzali Ježiša. Sám si niesol kríž a vyšiel na miesto, ktoré sa volá Lebka, po hebrejsky Golgota. (Jn 19,16-47) 

Predstavte si ten ťažký kríž, ktorý nesie. Predtým ho bili, tiekla krv, tŕne sa zabodli do jeho hlavy. Niesol všetko. Teba, mňa. Berie zodpovednosť za celé ľudstvo. Vedel aká cena života ho čaká a kde, ako a kedy sa končí a napriek tomu všetko podstúpil. Ježiš je v každom utrpení, ktoré prežívaš, v tebe, buď si istý. Keď to vieme, nesieme kríž s ním. A to je úžasné!

Pane pomôž nám, aby sme si vo farnosti pomáhali pri znášaní ťažkosti. 

  1. Ježiš padá prvý raz 

Vskutku on niesol naše choroby a našimi bôľmi sa on obťažil, no my sme ho pokladali za zbitého, strestaného Bohom a pokoreného. (Iz 53,4) 

Je to normálne - je vyčerpaný.

Vždy je niečo prvýkrát. Prvýkrát ješ, piješ, chodíš,...

Prvý pád. Na ten si málokto spomína. Ešte v detstve, ak to berieme doslova. Ale ten prvý pád - pád s veľkým P.

Ale Pán vstáva. Chce to veľké dielo dokončiť, nechce skončiť pri prvom páde, aj keď je zničený našimi hriechmi.

Keď sklamem Boha, to je pád. Zostávame pri tom prvom, alebo padáme po celý život? Vstal a išiel ďalej, vedel, že jeho aj naším povolaním na zemi je láska prejavujúca sa v obeti.

Pane, pomôž nám, aby sme si vo farnosti pomáhali povstať k lepšiemu životu. 

  1. Ježiš sa stretá so svojou Matkou 

„Kto je moja matka a kto sú moji bratia?“ Vystrel ruku nad svojich učeníkov a povedal: „Hľa, moja matka a moji bratia. Lebo každý, kto plní vôľu môjho Otca, ktorý je na nebesiach je môj brat i sestra i matka.“ (Mt 12,48-50) 

Predstav si jeho Matku: nosila ho pod srdcom, porodila, láskala, hojdala. Videla, ako sa učí hovoriť prvé slová, videla ho rásť, vzmáhať sa. Žasla. A teraz je jej milovaný syn tam, pokrytý potom a krvou. Trpí, srdce jej puká od žiaľu, miluje ho až do posledného vydýchnutia a aj potom stále ostáva v jej srdci.

Bola ozajstnou matkou, lebo plnila vždy vôľu Božiu.

Pane, prosíme ťa za matky našej farnosti, aby boli matkami, ktoré plnia vôľu Božiu ako tvoja matka. 

  1. Šimon pomáha Ježišovi niesť kríž 

Potom ho vyviedli, aby ho ukrižovali. Tu prinútili istého Šimona z Cyrény, Alexandrovho a Rúfovho otca, ktorý sa tade vracal z poľa, aby mu niesol kríž. (Mk 15,20-21) 

Šimon bol ľahostajný voči udalosti ukrižovaniu Krista. Išiel robiť na pole a nemal záujem zúčastniť sa nejakého procesu. Aj keď sa vracal z poľa, videl, že niekto tam trpí, ale nemal veľký záujem pomôcť mu. Jeho vybrali náhodou vojaci a donútili ho nasilu niesť kríž.

Šimon nám pripomína všetkých tých a tie, čo nás podržali, podporili a pomohli. Nemáme si myslieť, že sa sami vysekáme z problémov, ale máme sa naučiť byť za pomoc vďační.

Pane, pomôž nám vo farnosti neprechádzať ľahostajne popri problémom a ťažkostiam iných 

  1. Veronika utiera Ježišovu tvár 

Opovrhnutý a posledný z ľudí, muž bolestí, ktorý poznal utrpenie, pred akým si zakrývajú tvár, opovrhnutý, a preto sme si ho nevážili. (Iz 53,3) 

Ženy poznajú gestá lásky viac než ktokoľvek iný.

Veronika nebola ľahostajná. Strhaná Kristova tvár prenikla do Veronikinho srdca až na samé dno. A ona s nekonečnou nehou zotiera krv a pot z Ježišovej tváre. Hovorí to o jej odvahe a láske. Mám ju aj ja? Modlime sa, aby sme vždy vedeli prejaviť lásku gestami, ktoré zachraňujú.

Pane, pomôž nám, aby sme si vo farnosti vedeli pomáhať hoc aj v maličkostiach.  

  1. Ježiš padá druhý raz 

Pán, Boh, mi pomáha, preto nebudem zahanbený. Hľa, Pán, Boh, mi pomáha, kto ma odsúdi? (Iz 50,7-9) 

Kríž, ťažký, takmer ako z kameňa! Pritlačil Božieho Syna až na koniec jeho síl, do prachu, na dno beznádeje a Kalvária je ešte ďaleko.

Deň čo deň sa tisíce ľudí ocitá pod ťarchou kríža a bojí sa pádov. Skúšky sú stále národnejšie tvrdšie.. Ježiš už padol druhýkrát. Pomáha nám nájsť v sebe silu vstať i tisíckrát a kráčať až na koniec cesty a mať zľutovanie aj s inými, čo padajú.

Pane, dávaš nám príklad znova a znova povstať a mať trpezlivosť s tými čo padajú.  

  1. Ježiš stretáva jeruzalemské ženy 

Šiel za ním veľký zástup ľudu aj žien, ktoré nad ním kvílili a nariekali. Ježiš sa k nim obrátil a povedal: „Dcéry jeruzalemské, neplačte nado mnou, ale plačte samy nad sebou a nad svojimi deťmi. (Lk 23,27-28) 

Ženy sú pri krížovej ceste plné súcitu. Chlapi sa rozpŕchli. Musel žasnúť, keď v tejto najstrašnejšej bolesti a potupe, ktorú prežíval, videl láskavé oči; a tie ho sprevádzali až do konca. Ježiš vie, že majú oči lásky, a preto ich upozorňuje na deti, ktoré majú byť jej šíriteľmi.

Pane, prosíme ťa za ženy a matky našej farnosti, aby ich súcitné srdcia pomáhali z našej farnosti urobiť jednu veľkú duchovnú rodinu. 

  1. Ježiš padá tretí raz 

„Hľa, môj služobník priviniem si ho, vyvolený môj, mám v ňom zaľúbenie. Svojho ducha som vložil na neho, prinesie právo národom. Neomdlie a nepodlomí sa, kým nezaloží na zemi právo“ (Iz 42,1.4) 

No to je už vrchol. Ježiš po tretíkrát padá. Je človekom ako ja, ako ty. Už viac nevládze ako ja, ako ty.

Možno ho najviac zlomilo to, ako ním ľudia pohŕdali, nadávali mu, nectili si ho. Medzi tými, ktorí pred Pilátom vykrikovali: Ukrižuj Ježiša a prepusť Barabáša, boli aj takí, ktorým Ježiš kedysi veľmi pomohol, ale oni však na to asi dávno zabudli. Veď je to len obyčajný človek, ktorý sa vydáva za Božieho Syna.

Ale on tým Božím Synom predsa bol, je a bude. No a tak pod ťarchou kríža a všetkej tej potupy, ktorú musel znášať, po tretí raz padá pod krížom, na ktorý ho o malú chvíľu pribijú a tak sa naplní Boží plán.

Pane, pomôž nám, aby sme nikým vo farnosti nepohŕdali a nepridávali sa k posmeškárom. 

  1. Ježiša vyzliekajú zo šiat

 Ježiš povedal: „Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo robia.“ Potom hodili lós a rozdelili si jeho šaty. Ľud tam stál a díval sa. (Lk 23,34-35)

 Nahý. Celkom obnažený. Pre každého človeka je takéto odhalenie hrozné. Keď strhli z neho šaty, rany sa znovu otvorili a bolesť sa vrátila. Zázrakom mohol rany zaceliť, mohol niečo spraviť, ale on trpel za nás, aby nás vykúpil z hriechu. Stalo sa to, aby si každý človek uvedomil dôvod tohto utrpenia: Ježiš koná z lásky a s láskou.

Pane, pomôž nám, aby sme sa nepridávali k tým, ktorí odkrývajú chyby a nedostatky iných a dokonca ich zväčšujú. 

  1. Ježiša pribíjajú na kríž 

Vyšiel na miesto, ktoré sa volá Lebka, po hebrejsky Golgota. Tam ho ukrižovali a s ním iných dvoch z jednej i druhej strany, Ježiša v prostriedku. (Jn 19,17-18) 

Prečo vlastne? Prečo nám Ježiš dáva šancu vykúpenia? A prečo práve takýmto utrpením, bolesťou a takou veľkou!?

Myslí na postihnutých, chorých, pripútaných na posteľ, na starých. Myslí na zranených láskou, rozvedených, odlúčených. Najhoršie klince sú také, čo prebodávajú naše srdce.

Ježiš Kristus a jeho utrpenie na kríži má byť pre nás príkladom, poučením alebo výstrahou? Neviem. No ďakujem.

Pane, buď povzbudením a pomocou pre našich chorých farníkov a nám pomôž, aby sme neboli ľahostajní voči nim. 

  1. Ježiš na kríži umiera 

Potom Ježiš vo vedomí, že je už všetko dokonané, povedal, aby sa splnilo Písmo: „Žíznim.“ Bola tam nádoba plná octu. Nastokli teda na yzop špongiu naplnenú octom a podali mu ju k ústam. Keď Ježiš okúsil ocot, povedal: „Je dokonané.“ Naklonil hlavu a odovzdal ducha. (Jn 19,28-30)

 Zomrel, ako zomierame my.

Tá hodina príde, preto už dnes treba žiť podľa Ježišovej výzvy: Bedlite a modlite sa! Prežívajme naše dní naplno s Ježišom. Potom môžeme byť pripravený na posledné stretnutie s nim. Len Pán pozná jeho dátum a hodinu. Chceme preto žiť naplno podľa vôle Darcu života.

Pane, prosíme ťa, a za našich umierajúcich, aby boli čo najlepšie pripravení na stretnutie s tebou a my aby sme im sprostredkovali prijatie sviatosti. 

  1. Ježiša skladajú z kríža 

Potom Jozef z Arimatey, ktorý bol Ježišovým učeníkom, ale tajným, lebo sa bál Židov, poprosil Piláta, aby mu dovolil sňať Ježišovo telo. A Pilát dovolil. Išiel teda a sňal jeho telo. (Jn 19,38) 

Všetko je skončené. Panna Mária prijíma zmučené telo svojho Syna. Z mnohých ľudských bolesti je asi najťažšia bolesť matky nad mŕtvym dieťaťom.

V poslednej chvíli Ježiš zveril matku Jánovi. Teraz jej on a s ním tí, čo chceme stať pri Ježišovom kríži, môžeme hovoriť matka. To je slovo, ktoré sa od útleho detstva vryje do každého srdca. Ona nás chápe a miluje nás. Veď vie, že jej Syn zomrel pre nás.

Pane, ďakujeme ti, že si nám dal svoju matku nám za matku a patrónku našej farnosti. Pomáhaj nám, aby sme boli toho čo najviac hodní. 

  1. Ježiša vkladajú do hrobu

 Jozef vzal telo zavinul ho do čistého plátna a uložil do svojho nového hrobu, ktorý si vytesal do skaly. Ku vchodu do hrobu privalil veľký kameň a odišiel. (Mt 27,59-60)

 Čin, ktorý v mnohých vyvolal pochybnosti. Je Ježiš naozaj Mesiáš, Vykupiteľ ľudí, Boží Syn? Prečo sa na kríži nezachránil?

Kríž je nevyhnutným prechodom na ceste k svetlu. Tým, že vstal z mŕtvych vyvrátil všetky pochybnosti. Dokázal ľuďom, že nás nadovšetko miluje a nikdy nás neopustí, tak ako to bolo aj vtedy, keď on sám trpel, keď bol pribitý, nahý na kríži i keď sa krvou potil.

Pane, chceme si pripomínať skutok milosrdenstva: Pochovávať mŕtvych a budeme sa snažiť, aby pohreby v našej farnosti boli čo najdôstojnejšie.

           Záver 

Ježišu pomôž nám šíriť tvoju obetavú lásku kamkoľvek idem. Naplň našu dušu tvojím Duchom a tvojím životom. Prenikni nás a zmocni sa úplne nášho bytia, aby celý nás život bol nasledovaním tvojho života. Osvecuj nás, aby každý farník s ktorým sa stretneme,  mohol cítiť tvoju prítomnosť cez nás. Keď pozerajú na nás, aby videli teba cez nás. Zostaň s nami. Tak budeme žiariť tou istou žiarou ako ty a budem môcť byť svetlom pre druhých.

Naše svetlo bude pochádzať od teba, Ježišu. Ty budeš osvecovať druhých cez nás. Nech o tebe nehovoríme slovami, ale svojím príkladom, vplyvom našich skutkov, jasom tvojej lásky, ktorú naše srdce prijíma od teba.

Pane, náš život je tvojim veľkým darom. Chceme žiť tak, aby si na základe nášho  spôsobu života ostatní mysleli, že nie je možné, aby Boh neexistoval. Amen.

Turzovka, 14.2.2016