Prevádzkovateľ webu Rímskokatolícka cirkev Farnosť Turzovka, IČO: 31 912 362 ako prevádzkovateľ na účely ochrany osobných údajov

spracováva na tejto webovej stránke cookies nevyhnutné pre technické fungovanie webových stránok, ako aj pre analytické účely.

Uvedenie do bohoslužby:

„Raduj sa, Jeruzalem, zhromaždite sa všetci; jasajte, čo ste boli zarmútení, plesajte a čerpajte z bohatých zdrojov útechy“. Tak začína v misáli – bohoslužobnej knihe svätá omša dnešnej nedele.

Dnešná nedeľa radosti – ako to vyjadruje aj omšové rúcho, nám pripomína, že pokánie môže byť pre človeka obohacujúce a môže mu prinášať duchovnú radosť.

Takto v nás pôsobí Duch Svätý. Boh nás potrebuje radostných. Cirkev nás dnes vyzýva k radosti. Spomeňme si, ako často bývame namrzení, podráždení a spôsobujeme sebe i iným smútok. 

Uvedenie do čítaní

1. 2 Krn 36,14-16.19-23

Pisateľ starozákonnej Knihy kroník, z ktorej si dnes budeme čítať, vyčíta judským kráľom, kniežatám i ľudu, že zavinili stratu národnej samostatnosti a zajatie.

Poukazuje na to, že Boh na ľudskú hlúposť a zlobu odpovedá milosrdnou pomocou a zachraňuje národ.

 2. Ef 2,4-10

Svätý Pavol tiež vie, že Boh je milosrdný. Vypočujme aké krásne slova hovorí o Božom milosrdenstve.

 3. Jn 3,14-21

Radostná zvesť dnešného Božieho slova vrcholí v evanjeliu: i keď náš svet je svet hriešnikov, Boh nás má aj tak rád.

 

Nevyhorieť– ostať šťastným

 V každom človeku je túžba po šťastí – človek je hľadačom šťastia, radosti. Aj v pôste radi počujeme, niečo o radosti. Tej nikdy nie je dosť!

V dnešnom evanjeliu sme počuli: Veď Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život. Lebo Boh neposlal Syna na svet, aby svet odsúdil, ale aby sa skrze neho svet spasil.

Ak nás Boh miluje, prečo tu nie je viac radosti – ak nechceme povedať: Prečo tu nie je len radosť?

Vieme, že Boh nám nedáva „hotové výrobky“ a máme sa aj mi o radosť pričiniť.

Ako na to?

Zoberme si sviečku ako symbol radosti a šťastia. Dajme ju na svietnik a zapáľme v miestnosti. Bude pokojne plápolať. Aby pokojne svietila potrebuje šesť stien. Akonáhle jedna, dve chýbajú, bude prievan a zhasne. Otestujme sa, či máme všetky steny ako predpoklad šťastia!

  1. Stena pred nami.

To je symbol budúcnosti, perspektíva. Aká je v dome dôchodcov? Deprimujúce. Na nič nečakajú iba na smrť. Niektorí ešte na to, že si na nich niekto spomenie, navštívi.  Poznal som jednu babku v mojej farnosti. Bol som ju spovedať pred Veľkou nocou. Sťažovala si na rakovinu hrubého čreva. Hovorila, žeby rada dožila maturity svojho obľúbeného vnuka, miništranta Ľubka. To však boli ešte dva roky. Dožila sa.

Potom sa chcela dožiť vysviacky svojho vnuka – začal študovať za kňaza. Ale to bolo šesť rokov. Dožila sa a bola šťastná. Ľubko odišiel pôsobiť do Ameriky. Nejako sa neponáhľala zomrieť, lebo sa „musela“ za neho modliť, aby v tom ďalekom svete vydržal. Až po pár rokov ju jej milovaný vnúčik Ľubko prišiel pochovať z Ameriky.

Vidíte čo robí – perspektíva – keď máme prečo žiť!  Skúste žiť nielen pre seba, ale pre nikoho. Skúste sa na niečo tešiť!

  1. Zadná stena

Je symbolom istoty, zázemia. Človek potrebuje možnosť oprieť sa. Nesmie mať obavu, že niekto ho zraní „od chrbta“. Prečo má -  alebo kedy má - dieťa radostné detstvo. Ak má istotu rodičov. Kedy je neurotické? Ak nemá kompletnú rodinu. Potrebujeme zázemie, istotu manžela, manželky rodičov, cirkvi...

Ako chýba radosť ak sa nikto hnevá, je v bojovom stave! Bojí sa kto ho podrazí, zaútočí na neho...

  1. Ľavá stena.

Je to strana srdca. (Srdce jena pravom mieste ak je vľavo.) To sú priatelia. Musíme sa stretať, vytvárať priateľstva. Nie podľa hesla: Príďte k nám, my k vám tiež nechodíme. Máme mať niekoho, komu môžeme všetko povedať.

Budujte a hľadajte priateľstva. Buďte verní!

  1. Pravá stena

To je miesto, kde trávime veľa času - naše pracovisko. Ľudia s ktorými nás spája povinnosť. Aké je to ak nerozprávam s tým, ten zas s tým...? V Japonsku vraj nehľadajú pracovné miesta podľa výšky platu, ale podľa toho aké sú tam vzťahy. Tie sú veľmi dôležité. Aké to bolo úžasné a my starí si pamätáme, že sme ťažko pracovali, ale v rodine, s rodinou a bola pohoda. Jeden zo základov šťastia je ak chodíme radi do roboty.

  1. Podlaha

Spomínaná sviečka šťastia, musí byť na jednom mieste. Nemôžme so sviecou behať, prekladať ju – zhasne. Nemôže byť šťastný ten, kto si myslí: Tam by mi bolo lepšie... Stále mení pracovisko, chcel by meniť rodinu, manžela, manželku... Nikde nebude mať pokoj!

Žena sa sťažuje psychológovi v poradni: Ja mám len deti, sporák, pračku, kuchyňu... To je strašné, to je hrôza. On odpovedá: Nie to je život. Nebude šťastná, ak si tam v rodine nenájde miesto.

Byť pevne na tom mieste kde sme, tam nachádzať radosť – iba tam môžem byť šťastný! Tam nás dal Stvoriteľ.

  1. Vrchná stena

To je svetlo nášho života. To sú duchovné hodnoty. Pršia z neba! To je  dobro, krása, umenie, lásky... Je to viera.

 Každá stena je od Boha, ale táto nám ma pomáhať uvedomiť si, že nám to všetko dáva Boh.

Takže uvedomme si čo nám dáva Boh a zopakujme si pri tom, ktoré steny chránia naše šťastie. Boh nám dáva:  

  1. Stenu – Perspektívu, budúcnosť, večnosť.
  2. Stenu – zázemie, istotu, ochranu. Tých, ktorí sú našou istotou.
  3. Stenu – Rodinu, priateľov. Nezabúdajme, že aj my máme byť priateľmi.
  4. Stenu – Spolupracovníkov, tých s ktorými sa stretávame.
  5. Podlahu – Životný základ. Sme tam kde sme z vôle Božej. Čo ak nám chýba, jedna z týchto stien? Nie sme šťastní. Lakonické konštatovanie! Ale čo s tým?!

Základ je uvedomiť si:   

Nie náhoda, osud, horoskop, hviezdy, ale Pán Boh riadi náš život! A Boh nás miluje!

 

Podľa: Max Kašparů - https://www.youtube.com/watch?v=M3KytsbBNi8&t=11

 Turzovka, vigília, 14.3.2015