Farnosť Turzovka

Rímskokatolícka Cirkev

Obdobie Cez rok

Cezročné obdobie II.

Nedeľou Zoslania ducha Svätého sme zakončili Veľkonočné obdobie a začali sme Cezročné obdobie po Zoslaní Ducha svätého, ktoré bude trvať po prvú adventnú nedeľu. 

Liturgický rok je zrevidovaný tak, aby sa zachovali, alebo obnovili v súlade s podmienkami našich čias tradičné obyčaje a poriadky posvätných období, ktoré nech si ponechajú svoj pôvodný charakter, aby sa slávením tajomstiev kresťan­ského vykúpenia, obzvlášť však veľkonočného mystéria, nále­žite živila nábožnosť veriacich.

Pozornosť veriacich sa tak sústreďuje predovšetkým na sviatky Pána, ktorými sa cez rok slávia tajomstvá spásy.

V Cezročnom období sa neslávi osobitný aspekt Kristovho tajomstva.

Skôr sa, najmä v nedeľu pripomína Kristovo tajomstvo v celej jeho plnosti.

Podľa apoštolskej tradície, ktorá má svoj pôvod v sa­mom dni Kristovho vzkriesenia, Cirkev slávi veľkonočné ta­jomstvo (mysterium paschale) každý ôsmy deň, právom nazvaný dňom Pána („dies dominica“ t.j. nedeľa): v tento deň veriaci sú povinní zísť sa vedno, aby počúvali slovo Božie a mali účasť na Eucharistii, a tak si pripomínali umučenie, zmŕtvychvstanie a oslávenie Pána Ježiša Krista a vzdávali vďaky Bohu, ktorý ich „vzkriesením Ježiša Krista z mŕtvych znova splodil pre živú nádej“ (1 Pt 1,3). Preto nedeľa - deň Pánov - je prvotný sviatok, na ktorý treba s dôrazom sústre­diť nábožnosť veriacich, a to tak, aby sa stal zároveň aj dňom radosti a pracovného odpočinku. Nech sa iným slávnos­tiam nedáva prednosť pred nedeľou, iba ak tým skutočne najdôležitejším, pretože nedeľa je základom a jadrom celého liturgického roka.

 Myšlienky k liturgickej špiritualite

Cezročné obdobie je obdobím, v ktorom kresťanské spoločenstvo vierouvniká do hĺbky veľkonočného tajomstva a uvedomuje si mravné požiadavky nového života. Neodmysliteľnou podmienkou toho je počúvanie Božieho slova a usporiadanie života v jeho duchu. Preto Druhý vatikánsky koncil rozhodol, aby sa do liturgického slávenia zaviedlo hojnejšie a rozmanitejšie čítanie zo Svätého písma (porov. Konštitúcia o posvätnej liturgii SC, 35). Najmä nedeľné slávenia sú dôležitými okamihmi na ceste kresťanského dozrievania a obnovy v Kristovi. Ten istý Koncil kladie do stredu života kresťanského spoločenstva nedeľu ako týždenné slávenie Kristovho zmŕtvychvstania. „Každý týždeň, v deň, ktorý Cirkev nazvala dňom Pána, pripomína si Pánovo vzkriesenie, ktoré okrem toho slávi raz do roka spolu s blaženým umučením Pána na najväčšie sviatky – na Veľkú noc” (SC, 102).

Práve nedeľnou oslavou Kristovho vzkriesenia obnovuje v sebe kresťan vlastnú veľkonočnú existenciu a kráča „k plnej miere Kristovho veku” (porov. Ef 4, 13). Nedeľa je týždenným stretnutím sa zo zmŕtvychvstalým Kristom. 

Omše o Panne Márii v Cezročnom období

V Cezročnom období prichodí nám zmieniť sa o možnosti častej liturgickej spomienky na Pannu Máriu v sobotu: je to pamiatka starobylá a takmer nenápadná, ktorú pružnosť teraz platného kalendára a rozmanitosť predlôh v misáli robí v tej najväčšej miere príhodnou a príťažlivou. 

Omše vo feriálnych dňoch

V Cezročnom období sa môže ako feriálna omša brať okrem modlitieb predchádzajúcej nedele hociktorý formulár z 34 nedieľ v Cezročnom období. Namiesto feriálnej omše možno sláviť:

– omšu o svätom, ktorý má v ten deň ľubovoľnú spomienku;

– omšu o svätom, ktorý je na ten deň uvedený v martyrológiu;

– omšu za rozličné potreby;

– votívnu omšu;

– každodennú omšu za zosnulých. Táto omša sa však môže sláviť len vtedy, keď sa aplikuje za zosnulých, a kňaz má brať formulár omše umiernene, aby sa bez príčiny a často nevynechávali predpísané čítania vo feriálnom lekcionári na jednotlivé dni.

Čítania pri všetkých omšiach o svätých, za rozličné potreby a vo votívnych omšiach sú z príslušnej férie, ak si nevyžaduje osobitné slávenie vlastné čítania.

Vo feriálnych dňoch sa berie jedna zo spoločných prefácií alebo prefácia (spolu s eucharistickou modlitbou) 2. a 4. eucharistickej modlitby.

V omšiach o svätom sa môže vziať prefácia spoločná alebo prefácia o svätých, ak nie je v omši o svätom vlastná prefácia.

V omši za rozličné potreby a vo votívnych omšiach sa berie prefácia spoločná, ak nie je v príslušnej omši určená iná prefácia.

Liturgická farba tohto obdobia je zelená, ktorá sa môže použiť aj v omšiach za rozličné potreby a vo votívnych omšiach, ak sa v príslušnej omši nepredpisuje iná farba.

 

Rímskokatolícka cirkev Farnosť Turzovka, všetky práva vyhradené.

Copyright © 2014 - 2015.