Farnosť Turzovka

Rímskokatolícka Cirkev

 Uvedenie do bohoslužby:

Dnešná nedeľa sa nazýva nedeľou Dobrého pastiera. Pán Ježiš sa vyhlasuje za dobrého pastiera všetkých ľudí. Je potrebné, aby sme sa pozreli na seba, či počúvame jeho hlas, či za ním ideme my, naše deti, naši priatelia.

Uvedomme si naše nepočúvanie, naše túlanie, naše úteky a prosme o odpustenie. 

Uvedenie do čítaní:

Sk 13,14.43-52

Tak ako Pavol a Barnabáš boli kedysi misionármi v ďalekej Antiochii, tak sme dnes aj my misionármi všade okolo nás. Lenže, sme nimi naozaj?

Zj 7,9.14b-17

Druhé čítanie je prorockou víziou - videním cirkvi, ktorá  je ochraňovaná Baránkom  - osláveným Ježišom, ako Dobrým pastierom.

Jn 10,27-30

Archaický obraz Dobrého pastiera lepšie prežijeme a pochopíme, ak miesto ovce, pastiera dosadíme slovo Priateľ. Ježiš je ako verný priateľ, ktorý sa k nám neobráti chrbtom, keď sa dostanete do ťažkostí.


BOH JE 

V stredu na Lectio divina som sa pýtal prítomných na  zážitky z obrazu: pastier a ovečky. Potvrdili domnienku, že pastier je pre dnešného človeka už minulosťou, alebo hmlistou predstavou.

Dokonca tam zaznelo: Naši ľudia sú ako také ovce, nerozmýšľajú, len sa dávajú hlúpo viesť. Nik nechce byť poslúchajúcou ovečkou.

Pýtal som sa, ako slovo by dali miesto pastiera a ovce. Zaznelo: Učiteľ - žiak. Pre dnešných žiakov, nič moc. 

Asi si musíme miesto slova – ako to bolo v uvedení do evanjelia – miesto slov pastier a ovca dosadiť slovo priateľ. Môžeme sa pre to odvážiť, veď sám Pán Ježiš hovorí: Už vás nenazývam sluhami, lebo sluha nevie, čo robí jeho pán. Nazval som vás priateľmi, pretože som vám oznámil všetko, čo som počul od svojho Otca (Jn 5,15).

Nakoniec ani nemusíme meniť slova. Poďme na podstatu! Znie to a pre nás povzbudzujúco, čo dnes hovorí Pán Ježiš: Moje ovce počúvajú môj hlas, ja ich poznám a ony idú za mnou. Ja im dávam večný život. Nezahynú nikdy a nik mi ich nevytrhne z ruky. Môj Otec, ktorý mi ich dal, je väčší od všetkých a nik ich nemôže Otcovi vytrhnúť z ruky. Ja a Otec sme jedno.

Ide tu o to, aby sme si uvedomili, že Ježiš Priateľ, či Pastier sa za nás obetuje, dáva život, nikdy nás nezradí, nesklame! Nebeský otec s ktorým je Pán Ježiš jedno, je najväčší a on nás ochráni.

Dôležite je dostať sa do tohto priateľského vzťahu, počúvať Ježišov hlas.

Lenže my sme na vlastné uši Pána Ježiša nepočuli, ani sme nebeského Otca na vlastné oči nevideli. Ba ani nevieme, ako naozaj vyzerá.

Skúsme nad tým uvažovať na základe katechézy Klemensa Tillmana.

Keď deti skúšali namaľovať Pána Boha, jednotku dostal od pána farára ten chlapec, čo odovzdal čistý list a povedal, že Pána Boha nemožno maľovať, keď ho nie je vidieť.

To sa však nepáčilo chlapcovi, ktorý namaľoval Pána Boha ako mocného obra. Zašomral: „Keď teda Pán Boh je ako prázdny list, nemôže byť, a hotovo!”

Kto mal pravdu? Môžeme o tom spoločne popremýšľať.

Ten chlapec k tomu svojmu: „Pán Boh nie je” - mal ešte dopovedať: “Pán Boh nie je ako obor, nie je vôbec ako nejaký človek. Pán Boh je, celkom inakší!”

A čo, keby som sa vás spýtal, kde a aký je Pán Boh? Musíme sa snažiť o tom popremýšľať, ak chceme aby sme mali k nemu vzťah, ktorý navrhuje Ježiš v dnešnom evanjeliu. Ináč sa vzťah nevybuduje!

Isto by sa našiel medzi vami niekto s dobrou pamäťou a povedal by nám, ako to bývalo v katechizme: „Pán Boh je na zemi, na nebi a na každom mieste.”

Lenže, Pána Boha nevidíme dokonca ani tu v kostole. Tu je len symbolický zobrazovaný, tajomne prítomný v Eucharistii. Na ceste domov, keby sme sa dostali i nad mraky, uvidíme tam Pána Boha? A keď kozmonauti prileteli na Mesiac, uvideli tam Pána Boha? A keď niekto doletí neviem ako ďaleko do vesmíru, uvidí tam Pána Boha? Nie. Pán Boh tam všade je, ale nie tak, aby sme ho mohli uvidieť - je to rovnaké ako tu na Zemi: ani tu ho nevidíme.

Mohli by sme s tým nespokojným, urazeným chlapcom povedať: Tak potom nie je!

Je niečo, čo nie je vidieť a predsa to je?

Poviete mi, že nie je vidieť zvuk - ten počujeme, že nie je vidieť vôňu - tu ale cítime. Lenže Boha ani nepočujeme, ani necítime!

Je teda niečo, čo nie je vidieť, ani cítiť, ani počuť, a predsa to je? - Odpoviete: „Áno, je rozhlasové vlny. Chce to len prijímač a potom sa presvedčíš, že tu okolo nás sú.” Rovnako ich zachytí aj mobil. Ak ho zabudnete vypäť, hneď všetci počujú vyzváňanie. Lenže Boha nezachytíme, ani rádiom, ani mobilom.

A pýtajme so ďalej: je niečo, čo sa nedá ani počuť, ani vidieť, ani cítiť, ani detektormi a prístrojmi rozpoznať a predsa to je?

 Možno niekomu napadne: „Áno - rozum. Rozum existuje inak než dom, vec, zvuk, vôňa. Rozum existuje podobne ako Boh.”

Možno nejako dokázať existenciu rozumu?

Ľudia ho nenájdu, keď ho hľadajú ako vec. Ale dá sa poznať, kde je prítomný rozum, kde pri konaní je a kde rozum nie je. Rozum sa dá poznať podľa toho, čo pôsobí.

Išli sme v nedeľu z florbalu a  jeden otecko sa ponúkol odviesť hokejky. Pán kaplán mu dal ovládač od brány. Jeho malému synčekovi sa to ohromne páčilo. Stále otváral a zatváral bránu. V tom zariadení je zjavne prítomný rozum. Nevidieť ho, nepočuť, ale je tam prítomný v diele. Rozum je prítomný v tomto našom kostole – ináč by nestal. Sú veci vybudované rozumom.

Boh je takto tiež prítomný vo svete.

Naznačme si to dvoma pokusmi:

Otočíme vypínačom, luster so rozsvietil. Čo to spôsobilo, viete: elektrina.

A teraz my všetci skúsme nasledujúce: Stíšme sa. Nič nerobte, nič nemyslite, nič nechcite. Naozaj nič ... Stalo sa niečo? Stalo: že tu sme. My sme nič nechceli, nerobili. To Boh pôsobí, že sme, i keď na to nemyslíme, i keď nič pre to nerobíme, aby sme boli.

To Boh pôsobí, že sme my, že je elektrina, že je vôňa, rozum, že je svet, celý vesmír.

Teraz už by tomu ten urazený chlapec isto rozumel: Boh nie je ako vec. Boh je ako Boh - ako skrytá sila, inteligentná energia, veľká láska, ktorá sa pozná len podľa toho, že všetko pôsobí.

Môžeme ho poznať aj vo vôni kvetov, v hlase vtákov, vidieť v kráse sveta – ale len analogicky, prenesené – ako rozum vo veciach, ktoré boli urobené na základe rozumu. A nie je tak vytvorený celý svet?

Aby sme to poznanie Boha mali ľahšie, dal nám okrem stvoreného sveta ešte znamenie, poznávacie značky. To znamenie Božej lásky je svedomie v nás – hovorí nám čo máme a čo nemáme robiť.

Jeho láska je skoncentrovaná do eucharistie. Teraz budeme sláviť sviatosť spoločenstva, svätú hostinu lásky, prežívajme ju očami viery.

A povezme Bohu v srdci, o čom sme dnes uvažovali:

„Bože, verím, že si, pretože som ja. Nebol by som, nebol by celý svet, keby si nebol ty a keby si všetko nestvoril a keby si to z lásky nechcel!”

Turzovka, 16.4.2016




Prihlásiť

Prihláste sa do svojho účtu

Užívateľské meno *
Heslo *
Zapamätať

Rímskokatolícka cirkev Farnosť Turzovka, všetky práva vyhradené.

Copyright © 2014 - 2017.

Created by Silvester Judák.

Tvorba farských webov.