Sk 11, 1-18, Jn 10, 1-10
Pápež František, pred rokom, v pondelok po nedeli Dobrého pastiera, na svätej omši v kaplnke Domu sv. Marty v Ríme sa prihovoril prítomným na tému: Nehľadajme inú bránu, pohodlnejšiu cestu, iba a len Ježiša
V evanjeliu, ktoré nám ponúkla dnešná liturgia slova, Ježiš hovorí, že kto nevchádza do ovčinca bránou, nie je pastier. Jedinou bránou, ktorá vedie do Božieho kráľovstva, do Cirkvi je tento Ježiš.
„Kto nevchádza do ovčinca bránou, ale prelieza inokade, je zlodej alebo zbojník.“ Teda je to niekto, kto chce mať z toho výhody pre seba, alebo niekto, kto chce liezť, „liezť hore“.
„Aj v kresťanských spoločenstvách sú takíto horolezci, však? Hľadajú sami seba, vedome či nevedome sa tvária, že chcú vojsť, ale sú zlodeji a lúpežníci. Prečo? Pretože kradnú Ježišovu slávu, chcú vlastnú slávu. To je to, čo Ježiš povedal farizejom: Vy si lichotíte jedni druhým.... Akoby náboženstvo bolo tak trochu obchodom. Ja pochválim teba, ty zasa mňa. Ale toto nie je prechádzaním cez pravú bránu. Bránou je Ježiš a kto nevchádza cez túto bránu, mýli sa. Ale ako mám vedieť, ktorá brána je pravá? Ako mám vedieť, že táto brána je tá Ježišova? Zober si blahoslavenstvá a rob to, čo hovoria blahoslavenstvá. Buď pokorný, chudobný, tichý, spravodlivý.“
Avšak Ježiš nie je len bránou, pokračoval Svätý Otec. On je aj cestou. Existuje množstvo chodníčkov, možno výhodnejších. Ale sú zradné, nie sú správne, sú klamné. Cestou je iba Ježiš: „Niektorí z vás poviete: Otče, vy ste fundamentalista! Nie, jednoducho toto povedal Ježiš: «Ja som brána, ja som cesta», aby nám dal život. Jednoducho povedané, existuje jedna krásna brána, brána lásky, brána, ktorá nesklame, nie je falošná. Vždy hovorí pravdu; s nehou a láskou. Ale v nás je stále to, čo bolo príčinou prvotného hriechu, je to tak? Máme túžbu mať kľúč na interpretáciu všetkého, kľúč a moc ísť svojou cestou, nech by bola akákoľvek, túžbu nájsť svoju bránu, nech by ňou bolo čokoľvek.“
„Niekedy“ – dodal pápež – „sme v pokušení byť príliš pánmi seba samých, nie synmi a pokornými služobníkmi Pána“: „To je pokušenie hľadať iné dvere alebo okná, cez ktoré by sme vstúpili do Božieho kráľovstva. Ale vstupuje sa len cez bránu, ktorej meno je Ježiš. Vstupuje sa len cez bránu, ktorá nás zavedie na cestu – jedinú cestu, ktorá sa nazýva Ježiš a vedie do života, ktorý sa volá Ježiš. Všetci tí, ktorí robia niečo iné – hovorí Pán –, ktorí preliezajú oknom, sú zlodeji a vykrádači. Pán je jednoduchý, nehovorí komplikovane. On je jednoduchý.”
František nás teda na základe dnešného evanjelia vyzýva, aby sme si vyprosovali milosť klopať neustále na túto pravú, správnu bránu: „Niekedy je uzavretá, je nám smutno, prežívame hlboký zármutok, máme problém zaklopať na túto bránu. Nechoďme hľadať iné dvere, ktoré sa zdajú byť jednoduchšie, pohodlnejšie, na dosah ruky. Vždy hľadajme len tú istú bránu: Ježiša! Ježiš nás nesklame, nepodvedie, Ježiš nie je zlodej, okrádač. On dal svoj život za mňa. Každý z nás si musí povedať toto: ‚Ty, ktorý si dal svoj život za mňa, prosím, otvor, aby som mohol vstúpiť‘.”