Turzovská farnosť od svojho vzniku patrila v rámci štruktúr katolíckej cirkvi do Nitrianskej diecézy a v rámci nej do trenčianskeho archidiakonátu.
Ten sa v druhej polovici 18. storočia delil na trenčiansky, ilavský, žilinský, kysuckonovomestský a bytčiansky dekanát. Turzovka prislúchala do bytčianskeho dekanátu, kde okrem nej patrili aj farnosti Bytča, Dlhé Pole, Dolný Hričov, Mariková, Papradno, Predmier, Prečín, Veľké Rovné, Štiavnik, Súľov, Považská Bystrica, Udiča, Vysoká a Jasenica. Koncom 80. a v priebehu 90. rokov 18. storočia bolo v diecéze erigovaných mnoho nových farností, čo si vyžiadalo aj zmeny v územno-správnom členení jednotlivých archidiakonátov. V trenčianskom vznikli v roku 1790 nové dekanáty v Považskej Bystrici, Rajci, Varíne a v Čadci. Od tých čias patrila turzovská farnosť do čadčianskeho dekanátu.
V roku 1821 vznikol nový archidiakonát so sídlom v Žiline. Žilinský archidiakonát pozostával z bytčianskeho, rajeckého, žilinského, kysucko-novomestského, varínskeho a čadčianskeho dekanátu. Na tejto organizácii sa potom dlhší čas nič nemenilo. Až v roku 1870 bol z čadčianskeho dekanátu vyčlenený dekanát Turzovka. Pôvodný dekanát zahŕňal 11 farností a územne siahal od Makova po Krásno. Po rozdelení mal dekanát v Čadci 5 a dekanát v Turzovke 6 farností. Do nového dekanátu boli pričlenené farnosti Javorník-Čierne (dnes Makov), Vysoká, Turzovka, Raková, Staškov a Zákopčie. O zriadení nového dekanátu priniesli nasledovnú správu i dobové Národnie noviny: „v tyto dni velkomožný pán Jozef Serholec, kanonik a arcidekan žilinský zas Povážim trenčianskym cestoval, aby následkom rozhodnutia najdôstojnejšieho ordinariátu rozsiahlejší distrikt kysucký na čačiansky a turzovský podelil a tamtomu dôstojného pána Juraja Režucha farára osčadnického, tomuto ale dôstojného pána Františka Tagány, farára turzovského za riadneho, a dôstojného pána Františka Ottingera, farára makovského za surrogovaného dekana predstavil a inštalloval.“ Správa nám zároveň predstavila historicky prvého riadneho (F. Tagáni) i náhradného (F. Ottinger) dekana turzovského dekanátu. F. Tagáni zastával túto funkciu až do svojho vymenovania za nitrianskeho kanonika v roku 1883. Ďalšími turzovskými dekanmi boli prevažne farári z iných farností, ale boli aj výnimky. V rokoch 1883 – 1891 bol dekanom vysocký farár Ignác Tvrdý, 1891 – 1898 turzovský farár Ján Tvrdý, 1898 – 1910 zákopčiansky farár Demeter Ďurčanský, 1910 – 1926 vysocký farár Anton Zatkovič, od roku 1926 bol post turzovského dekana neobsadený celé desaťročie, v týchto rokoch ho viedol dištriktuálny sekretár, ktorým bol makovský farár Jozef Szőke. Ten bol napokon v roku 1936 menovaný dekanom. V roku 1947 sa stal novým dekanom turzovský farár Karol Točík. Točík bol zároveň posledným turzovským dekanom.
V roku 1952 vykonali ordinári v bývalom Československu nové ohraničenie okresných dekanátov tak, aby sa podľa možnosti zhodovali s hranicami politických okresov. V dôsledku tejto organizačnej zmeny došlo v Nitrianskej diecéze k zníženiu počtu dekanátov z 21 na 13. Opätovne boli spojené čadčiansky a turzovský dekanát a ten zahŕňal 11 fár: Čadca, Čierne, Makov, Oščadnica, Raková, Skalité, Staškov, Turzovka, Turzovka-Klin (dnes Klokočov), Vysoká a Zákopčie. Okresným dekanom sa stal čadčiansky farár Rudolf Kunda, náhradným dekanom bol Rudolf Števuľa správca fary v Kline a okresným sekretárom sa stal čadčiansky kaplán Koloman Grman. Takto ustanovený čadčiansky dekanát pretrval až do súčasnosti a nič na ňom nezmenilo ani vytvorenie novej Žilinskej diecézy. Do dekanátu boli postupne začlenené aj novovzniknuté farnosti v Svrčinovci, Čadci-Kýčerke, Korni, Čadci-Milošovej a Podvysokej. Do dekanátu prislúcha celkovo 15 farností a tiež duchovná správa na hore Živčákova.
Mgr. Drahomír Velička, PhD.
Od 1. januára 2018 žilinský biskup Mons. Tomáš Galis opäť rozdelil čadčiansky dekanát na dva dekanáty: Na Dekanát Čadca a Dekanát Turzovka.
Do nového Dekanátu Turzovka patria tieto farnosti: Klokočov, Makov, Podvysoká, Staškov, Turzovka, Vysoká nad Kysucou, Korňa a Duchovná správa Živčákova.
Za dekana novozriadeného dekanátu bol menovaný dôst. pán Mgr., PhDr. Ján Vrbata.