Prevádzkovateľ webu Rímskokatolícka cirkev Farnosť Turzovka, IČO: 31 912 362 ako prevádzkovateľ na účely ochrany osobných údajov

spracováva na tejto webovej stránke cookies nevyhnutné pre technické fungovanie webových stránok, ako aj pre analytické účely.

Uvedenie do bohoslužby:

Dnes na druhú adventnú nedeľu, nám prorok Izaiáš predstaví Božie kráľovstvo a Ján Krstiteľ nám ukáže cestu do neho. My sa najprv pýtajme každý sám seba: Ako si ja predstavujem Božie kráľovstvo? Ako moja viera v Božie kráľovstvo pôsobí na môj každodenný život?

  1. Iz 11,1-10

Teraz budeme počúvať známe a slávne Izaiášovu proroctvo o Mesiášovi a jeho kráľovstve. Snažme sa biblické obrazy previesť do našej dnešnej reči, aby sme si uvedomili význam tohto proroctva o pokoji, mieri a porozumení pre nás a vylepšili medziľudské vzťahy.

  1. Rím 15,4-9

Teraz si vypočujeme návod svätého Pavla, ako si navzájom pripraviť a darovať pekné vianočné sviatky. Je to úloha adventu, ktorý prežívame.

  1. Mt 3,1-12

Celé Judsko vychádzalo k Jordánu, aby počulo Jána Krstiteľa. My ho budeme počuť tu a teraz. Ale, dáme si od neho povedať?


Kde je Kráľovstvo Božie

Vypočuli sme práve slovo Božie, ktoré nám oznamuje Božiu vôľu.

Čo je teraz poslaním kázania (alebo ako to nazveme – homília, úvaha...) - slova ľudského? Má to byť ľudská odpoveď na Božiu vôľu. Má to byť hľadanie či a ako môžeme tu Božiu vôľu naplniť vo svojom osobnom živote. A nie len to: má nám dát radosť z poznania a chuť ku konaniu.

Viem na rozdiel od Lectio divina – kde sa všetci zapájajú – je tu monológ. Ale nemusí. V duchu vediete dialóg s myšlienkami počutými v Božom slove.

Začneme uvažovaním nad prvým čítaním.

Izaiášov farebný obraz nášho Vykupiteľa a jeho kráľovstva pokoja ešte doznieva v našej mysli: Nebude súdiť podľa zdania očí, ani nebude karhať podľa počutia, ale podľa spravodlivosti bude súdiť chudobných a podľa práva bude rozhodovať v prospech ponížených zeme. Kam príde Mesiáš a jeho kráľovstvo, tam bude vlk prebývať svorne s baránkom a dieťa sa bude v bezpečne hrať nad dierou zmije.

Iste všetci rozumieme, že tu nie je reč o zvieratách, ale o ľuďoch: človek nebude ako dravý vlk. Človek neuštipne druhého jedovatým slovom ako zmija. Kristus - Mesiáš - prinesie pokoj do ľudských vzťahov.

Ale Kristus už prišiel, už tu má byť pokoj. Vykúpenie sa už stalo. Prečo sú stále ešte medzi ľuďmi dravci, šelmy a hady? Kde je to kráľovstvo pokoja? Či nepanuje ďalej na svete nespravodlivosť, či slabší nie sú naďalej utlačovaní? Či nie je ďalej život plný trápení a neistoty, či to nevyzerá stále tak, že práve ti slušní, dobrí ľudia majú život ťažší než darebáci, podrazaci a dobrodruhovia? Kde je spravodlivosť Božieho kráľovstvá?

Niet divu, že sa veriacemu človeku vnucuje predstava, že kráľovstvo Božie a jeho spravodlivosť je záležitostí až „onoho sveta“ - až po smrti: Ti ktorí v tomto živote trpeli, ti budú mať za to prednosť po smrti, vo večnosti. Niekedy sa toto myslenie vyhrotilo až do predstavy, že nie sú to len vlci a hady - rozumej zlí ľudia -, ktorí nás trápia, ale i Boh sám zosiela na človeka trápenia, sužuje ho úmyselne na svete, aby ho vyskúšal a potom mohol za to po smrti odmeniť.

Tak to nie je! Kristus to tvrdí inak. Keď blahoslaví plačúcich a trpiacich pre spravodlivosť, hovorí to v čase prítomnom, nie v budúcom: Blahoslavení ste, už teraz. Nielen až po smrti, už teraz vám sláva. Nejde totiž len o to, znášať utrpenie, ale o to, zvládnuť ho. Každé zlo, každé trápenie, je v protiklade s Božou vôľou. Božia vôľa nás vedie, aby sme sa snažili podľa svojich síl premeniť zlo v dobro, aby sme sa usilovali vytvoriť z materiálu svojho života to najlepšie v danej situácii.

Ťažký život dáva najviac príležitostí k obráteniu zla v dobro, môže byť plodnejší a požehnanejší
A skúsenosť nám to potvrdzuje: Ľudia, ktorí vo svojom živote zakúsili veľa zla, bývajú zrelí, ušľachtilí, stáli. Len tak niečo s nimi nepohne. Hoci aj to nie je pravidlo – niekedy sú zatŕpnutí tvrdí a podozrievaví... Aj ich tak ospravedlňujme: prešli ťažký život...

Takže prečo tie trápenia a ťažkosti života?! Nie preto, žeby Ježiš ešte neprišiel, ale skôr preto, že ľudstvo ho neprijalo.

Jeden muž prišiel k holičovi, aby sa dal, ako obvykle ostrihať. Začali sa zhovárať o mnohých rozličných veciach a témach. Zrazu sa zvrtla reč na tému Boh. Holíč vraví: „Pozrite sa, ja neverím, že Boh existuje." „Prečo takto hovoríte?“ pýta sa zákazník.
 Holič: „Je to jednoduché, stačí vyjsť na ulicu a uvidíte, že Boh nejestvuje. Povedzte mi, keby existoval, bolo by toľko chorých ľudí? Bolo by toľko opustených deti? Ak skutočne existuje Boh, bolo by toľko trápenia a bolesti? Ako môžem milovať Boha, ktorý dopusti toto všetko....".

 Zákazník sa na chvíľu zamyslel, ale neodpovedal, pretože sa nechcel začať hádať a možno nemal nejaký argument.

Holič skončil svoju prácu a zákazník odišiel. Len čo vyšiel na ulicu, uvidel muža s dlhými vlasmi, s dlhou bradou, neupraveného a špinavého. Bolo to veľmi dávno, kedy tento muž mal ostrihane vlasy. Zákazník sa vráti späť k holičovi a hovorí: „Viete čo? Ani holiči neexistujú!"

„Ako to môžete povedať?" pýta sa holič prekvapene. „Ja som holič a som tu. Práve teraz som vás dostrihal." „Nie!" vyhlásil zákazník. „Holiči neexistujú, pretože keby boli, nebolo by toľko neupravených ľudí s dlhými vlasmi a dlhou bradou, ako ten muž vonku"

„Jaaaj, holiči existujú, to len ľudia ich nevyhľadajú."

„Presne!!!! Je to tak. Boh jestvuje. Ľudia ho však nenasledujú, ani ho nehľadajú. Preto je tu toľko bolesti a trápenia na svete."

Viem, je to za vlasy pritiahnutý príklad. Snáď nám trochu pomôže odpovedať na otázku, kde je teda to mesiášske kráľovstvo pokoja dvetisíc rokov po vykupiteľskej Kristovej smrti. Nemusí byť vo svete. Je v srdciach ľudí, ktorí ho prijali a pochopili. Kde Kristus nevošiel do ľudských sŕdc, tam sú to ešte dnes srdcia vlčie a hadie.

Brat a sestra: a čo ja - a čo ty? My sme Krista prijali, my sme v neho uverili - aspoň si to myslíme. Je už v nás pokoj Božieho kráľovstvo? Prestal si už byť dravcom? Poďme dnes s Jánom a jeho žiakmi v ústrety Ježišovi naším rozhodnutím po zmene života k dobrému! Potom prichádza už Boží kráľovstvo i k nám.
V predchádzajúcich nedeliach sme hovorili, že večnosť začína dnes. Dokonca našim počatím! Posmrtné nebo, blaženosť onoho sveta, si teda každý človek buduje už v tomto živote tým, že nemiluje povaľovanie, že obracia zlo v dobro, že svoje vlčie a hadie pudy mení v baránkove a holubičie. Len ten, kto sa pre dobro rozhodne za živa a s touto rozhodnosťou aj koná, len ten bude mať dobro i po celú večnosť.

Turzovka, 4.12.2016