Prevádzkovateľ webu Rímskokatolícka cirkev Farnosť Turzovka, IČO: 31 912 362 ako prevádzkovateľ na účely ochrany osobných údajov

spracováva na tejto webovej stránke cookies nevyhnutné pre technické fungovanie webových stránok, ako aj pre analytické účely.

Sviatosti

          Milí birmovanci!
Na jednom indickom moste je nápis: Som na prejdenie, nie na ubytovanie. Náš život prebieha medzi zrodením a smrťou. Život premosťuje tieto dva brehy. Aj keď sa tomu bránime a odmietame to – nemôžme sa tu usadiť. Žiaľ tak to je! Kde ideme? K Stvoriteľovi!

V príprave sme si robili ambície odpovedať na túto otázku. Preto sme doteraz hovorili o týchto skutočnostiach. Pripomeňme si ich:

  1. ČASŤ

V I E R O U K A -  človek smeruje k Bohu – Boh sa zjavuje ľuďom

Hovorili sme o jednotlivých článkoch viery z vyznania viery

  1. ČASŤ

MORÁLKA – náuka o mravoch. Hovorili sme o svedomí, o čnosti, a o vášni

Potom o milosti a svätosti. Nasledovalo hlavné prikázanie lásky a  DESAŤ BOŽÍCH PRIKÁZANÍ.

Čo nám to mohlo pomôcť na premostení života? Ak to zhrniem: Od Boha sme vyšli, jeho láska nás tu naplánovala, udržuje a volá k sebe. To boli prednášky o viere.

Aby sme neblúdili dostali sme dar svedomia i dar prikázaní. To boli ostatné prednášky.

Teda: Vieme, že od Boha sme vyšli, k Bohu ideme, máme smer. Ale... Máme k tomu silu? Energiu a chuť?

Aby sme to zvládli dostali sme od Nebeského otca sviatosti.

Prirovnajme si ich k ceste na dovolenku. Vybrali ste si nejakú destináciu. Rozhodnete sa pre ňu preto, lebo vám vyhovuje a chcete si tam užiť, oddýchnuť spoznať nový kraj, mať nové zážitky.

Miesto destinácie dosaďte Božie kráľovstvo. Vieme, že to je cieľ nášho života. Vieme cestu - to je svedomie, prikázania. 

Na dovolenku idete peši – turistika, alebo nejakým dopravným prostriedkom. Ak idete peši potrebujete vodu, jedlo, do auta benzín...

Aby sme sa dostali do Božieho kráľovstva potrebujeme vedieť cieľ života – to je to čo nám dáva viera. potrebujeme smer – prikázania, ale aj posilu. To sú sviatosti.

         A preto nám Cirkev dáva SVIATOSTI.

         Náplňou tejto časti prípravy na birmovku budú práve poznať sviatosti. O nich a o mieste, kde sa vysluhujú, budeme si hovoriť v tejto časti prípravy. 

         SVIATOSTI SÚ VONKAJŠIE, VIDITEĽNÉ ZNAKY, KTORÉ PRIVÁDZAJÚ BOŽIE MILOSTI (DARY) DO NÁŠHO  ŽIVOTA.

Na jednej strane je tu niečo viditeľné – viditeľné úkony, znaky...

Na druhej strane je tu niečo neviditeľné – dary - posilu, ktoré dáva Boh...

         Aby bol úkon sviatosťou, musí byť splnené:

  1. VIDITEĽNÝ ZNAK: to, čo je viditeľné. Musí to byť úkon viditeľný, ktorý spoznávame zmyslami. Každá sviatosť má presne určené, čo sa má navonok vykonať a povedať. To je potrebná matéria k platnosti sviatosti.
  2. MILOSŤ: to, čo je neviditeľné. Cez viditeľný úkon Kristus udeľuje svojou Božskou mocou svoje neviditeľné milosti.
  3. USTANOVENÁ KRISTOM: Kristus každú sviatosť ustanovil na udelenie svojich milostí. 

         V 12. stor. Cirkev definitívne uznala sedem úkonov za sviatosti, ktoré ustanovil J. Kristus. Sú to :

  1. Krst
  2. Birmovanie
  3. Eucharistia
  4. Zmierenie
  5. Pomazanie chorých
  6. Kňazstvo
  7. Manželstvo 

                   Cieľ sviatosti:

                   Je privádzať človeka k nadprirodzenému životu. Kristus chce sprevádzať, pomáhať, udržiavať, povzbudzovať človeka na jeho ceste ku spáse. Je tu osobné stretnutie medzi človekom a Kristom.

                   Spôsob udelenia milosti Kristom:

                   Samotná sviatosť má silu sama v sebe produkovať milosť od Krista. Nezávisí od svätosti, či nehodnosti vysluhovateľa sviatosti. Avšak človek dosiahne milosť cez sviatosť iba vtedy, keď je na jej prijatie disponovaný – vnútorne pripravený.

                   Dispozícia človeka na prijatie milosti od Krista závisí od vnútra človeka. Okrem úctivosti, úprimnosti a pravdivosti vnútra človeka pri prijatí sviatosti je potrebné byť v priateľstve s Bohom – stav duše bez ťažkého hriechu. A to v prípade prijatia týchto sviatosti: birmovanie, eucharistia, manželstvo, kňazstvo. Ak tieto sviatosti človek príjme v ťažkom hriechu, až po očistení vnútra Kristus obnoví svoje milosti v duši toho, kto sviatosť prijal. 

                   Prijímateľ sviatosti:

                   Prijať sviatosť môže iba živý človek. Ak je neisté, či človek ešte žije, môže sa udeliť sviatosť podmienečne... (ak, žiješ... to je v prípade krstu, pripadne pomazania chorých). Sviatosť krstu môže prijať len živý nepokrstený. Iné sviatosti môže prijať len ten, kto je už pokrstený. Bez krstu nie je platná žiadna iná sviatosť. Nie každý pokrstený je schopný prijať každú sviatosť. Zo strany prijímateľa je potrebný hlavne úmysel prijať sviatosť. 

         Milí birmovanci!

O sviatostiach ste sa už dosť učili. Zastavme sa pri sviatosti birmovania na ktorú sa pripravujete. O nej sme si v úvode už niečo hovorili. Pre zopakovanie si pripomenieme už to, čo vieme. Začneme definíciou: 

BIRMOVANIE JE SVIATOSŤ, PRI KTOREJ ČLOVEK PRIJÍMA DARY DUCHA SVÄTÉHO, KTORÉ Z NEHO MAJÚ UROBIŤ DOSPELÉHO KRESŤANA.

         Ďalej už vieme aj to, čo spôsobuje táto sviatosť v živote človeka:

Posilňuje pokrsteného človeka, aby si svoju vieru neohrozene vyznával, za svoje kresťanské presvedčenie sa nehanbil a s pomocou darov Ducha Svätého žil životom dobrého, prakticky veriaceho človeka.

         Je dobré si aj pripomenúť nám už známe prirovnanie so zavretými okenicami, ktoré sú príčinou tmy v miestnosti. Ani nepripravené, uzavreté srdce birmovanca nemôže byť naplnené milosťami Boha.     

Kristus viackrát sľúbil príchod Ducha Svätého a uskutočnil to na Turíce. Od tohto okamihu apoštoli začali plniť Kristovu vôľu – udeľovali novopokrsteným Ducha Svätého. 

Sv. písmo, kde sa poukazuje na prax vysluhovať birmovku oddelene od krstu: „Keď sa apoštoli, ktorí boli v Jeruzaleme, dopočuli, že Samária prijala Božie slovo, vyslali k nim Petra a Jána. Oni ta zašli a modlili sa za nich, aby dostali Ducha Svätého, lebo na nikoho z nich ešte nezostúpil; boli iba pokrstení v mene Pána Ježiša. Potom na nich vložili ruky a dostali Ducha Svätého“ (Sk 8, 14-17).

Viditeľný znak, úkon pri sv. birmovania je: 

Vkladanie rúk: Biskup na začiatku obradu vystrie ruky nad všetkých birmovancov a modlí sa modlitbu. Vkladanie rúk je gesto, ktoré vždy bolo znamením darov Ducha Svätého.

Krizmácia – mazanie krizmou:

Je viditeľný úkon birmovania, ktorý naznačuje a aj udeľuje dary Ducha Svätého. Biskup maže birmovanca krizmou na čelo v podobe kríža a hovorí tieto slová: „PRIJMI ZNAK DARU DUCHA SVÄTÉHO!“ Pozdravom „Pokoj s tebou“, biskup vyjadruje spoločenstvo jednoty s veriacimi, ktorým sa končí obrad sviatosti každého birmovanca.

Krizma je olivový olej zmiešaný s balzamom a posvätený biskupom na Zelený štvrtok.

Neviditeľné milosti pri sv. birmovania: 

  • udeľuje dary Ducha Svätého na obranu a žitie viery.
  • prináša vzrast, prehĺbenie a posilnenie krstných milostí.
  • pevnejšie nás zjednocuje s Kristom a Cirkvou. 

Prijímateľ birmovania: 

  • musí byť pokrstený.
  • musí mať dospelý vek viery – chcieť prijať a rozumom chápať prijatú sviatosť.
  • je nutné byť v stave milosti, bez ťažkého hriechu. Preto prijíma predtým sviatosť zmierenia. 

Vysluhovateľ birmovania:

Riadnym vysluhovateľom je biskup. Z vážnych dôvodov môže biskup dať dovolenie aj kňazovi. 

Birmovní rodičia:

Podľa prastarého zvyku cirkvi, každý birmovanec má byť vedený k birmovke birmovným rodičom. Birmovný rodič má birmovancovi pomáhať v praktizovaní kresťanského života predovšetkým svojím vlastným príkladom života viery. Birmovný rodič má byť:

  • dostatočne zrelý – vek 16. rokov
  • katolík, ktorý už prijal krst, eucharistiu, birmovanie a žije podľa viery
  • je dobré, ak je aj krstným rodičom, ale nemusí byť

 

??? OTÁZKY A ODPOVEDE???

 

 1. Čo sú sviatosti?

Sú vonkajšie, viditeľné znaky, cez ktoré Kristus udeľuje človeku milosti.

 2. Ktoré vlastnosti musí mať úkon, aby bol sviatosťou?

1.      musí byť viditeľný - každá sviatosť má presne určené, čo sa má navonok vykonať a povedať.

2.      privádza neviditeľnú milosť - každá sviatosť človeku privádza do jeho duše Božie milosti.

3.      musí byť ustanovený Kristom -každú sviatosť ustanovil Kristus.

 3. Vymenuj sedem sviatostí:

1.      Krst 2. Birmovanie 3. Eucharistia 4. Zmierenie 5. Pomazanie chorých 6. Kňazstvo 7. Manželstvo

 4. Čo je cieľ sviatosti?

Kristus cez sviatosti pomáha a sprevádza človeka na ceste spásy.

 5. Kedy Kristus udelí cez sviatosť svoje milosti?

Ak je človek na prijatie milosti vnútorne pripravený.

 6. Ako má človek prijať sviatosť?

Má ju prijať úctivo, úprimne, pravdivo a pri niektorých sviatostiach aj bez ťažkého hriechu.

 7. Ktoré sviatosti má človek prijať bez ťažkého hriechu?

Birmovanie, eucharistiu, manželstvo, kňazstvo.

 8. Čo s tými, ktorí prijali sviatosti v ťažkom hriechu?

Sviatosť je platná, ale milosti sviatosti budú im udelené až po nadobudnutí zmierenia s Bohom.

 9. Kto môže vysluhovať sviatosti?

Kto dostal na to moc od Cirkvi. Každá sviatosť má určené, kto ju môže vysluhovať.

 10. Kto môže prijímať sviatosti?

Krst môže prijať každý človek. Ostatné sviatosti iba ten, kto je už pokrstený.

11. Čo je viditeľným znakom sv. birmovania?

Mazanie krizmou na čelo v podobe kríža a hovorenie slov: „prijmi znak daru Ducha Svätého!“

 12. Čo je krizma?

Olivový olej zmiešaný s balzamom, ktorý posviaca biskup na Zelený štvrtok.

13. Ktoré sú neviditeľné milosti birmovky?

·         Dary Ducha Svätého na obranu a žitie viery v Krista.

·         Prehĺbenie a posilnenie krstných milostí.

·         Pevnejšie nás zjednocuje s Kristom a Cirkvou.

14. Kto môže prijať birmovku?

·         musí byť pokrstený.

·         chce a rozumom chápe, čo prijíma.

·          má byť v stave posväcujúcej milosti.

 

Viac k tejto téme sa dočítate aj v Katechizme Katolíckej cirkvi čísla textu: 1113-1209.