Farnosť Turzovka

Rímskokatolícka Cirkev

10. prednáška

Svätosť a hriech

 

 MILOSŤ A SVÄTOSŤ

       Milí birmovanci!

Zdá sa, že vás (ako som to zbadal ja i ďalší animátori) téma o slobode zaujala. Dúfam, že si vážite viac slobodu a ste za ňu zodpovednejší.

A ako vieme, Boh nás nenechal napospas slobode. Ináč by sme boli ako rozmaznané deti bez pevnej otcovskej ruky, ktoré nevedia čo so sebou. Odborníci z oboru psychológie a pedagogiky hovoria, že dieťa potrebuje, aby mu dal otec pre jeho dobro nejaké limity, či hranice správania. Samozrejme, Boh rešpektuje slobodu, ako to vyjadruje prepis nasledujúcej relácie:

Dcéra evanjelizátora Billyho Grahama sa zúčastnila rozhovoru v programe "Early Show" a moderátorka Jane Claysonová sa jej spýtala na veľkú tragédiu v škole kde bolo postrieľaných veľa deti. Položila jej otázku: „Ako mohol Boh niečo také dopustiť?" Je to dnes aktuálne a j v súvise s tragédiou v Nemecku, kde v škole bolo zavraždených 17 ľudí. Anna Grahamová jej dala veľmi hlbokú a múdru odpoveď.

Povedala: „Verím, že Boh je hlboko zarmútený tým, čo sa stalo. Zarmútení sme aj my, ale roky sme Bohu hovorili, aby odišiel z našich škôl, z našej vlády a z nášho života. A keďže je gentleman, verím, že sa potichu stiahol. Ako môžeme očakávať, že nás Boh požehná a ochráni, keď ho žiadame, aby nás nechal na pokoji?"
Pozrime sa teda na to. Myslím si, že sa to začalo, keď sa Madeline Murrayová - O'Harová (bola zavraždená, jej telo sa našlo nedávno) sťažovala, že nechce v školách žiadne modlitby, a my sme povedali OK.

Potom niekto povedal, že by bolo lepšie, keby sa Biblia v školách nečítala... Biblia, ktorá hovorí, nezabiješ, nepokradneš, a miluj svojho blížneho ako seba samého. A my sme povedali OK.

Potom Dr. Benjamin Spock začal tvrdiť, že by sme nemali svoje deti trestať, keď sa zle správajú, lebo by sme tak mohli zraniť ich mladé osobnosti a narušiť ich sebaúctu (syn Dr. Spocka spáchal samovraždu), a my sme súhlasili: „Odborník určite vie, čo hovorí." Tak sme znovu povedali OK.

Potom niekto povedal, dovoľme našim dcéram, aby šli na potrat, keď chcú, a nemusia o tom dokonca povedať ani svojim rodičom. A my sme povedali OK. Potom nejaký múdry člen školskej rady povedal, že chlapci zostanú chlapcami a aj tak budú robiť, čo chcú, takže dajme našim synom toľko kondómov, koľko si len zažiadajú, aby si užili toľko zábavy, koľko len chcú. Nemusíme pritom hovoriť ich rodičom, že ich dostali v škole. A my sme povedali OK.

Potom niekto z vyšších úradníkov povedal, že nezáleží na tom, čo robíme v súkromí, ak poctivo pracujeme. Zase sme súhlasili a povedali, že nám nezáleží na tom, čo človek robí v súkromí, vrátane prezidenta, ak máme prácu a naša ekonomika je v poriadku. Potom niekto povedal: „Vydávajme časopisy s obrázkami nahých žien a nazvime to dobrým, realistickým ocenením krásy ženského tela ." A my sme povedali OK.

Potom niekto posunul toto ocenenie ešte o krok ďalej a publikoval obrázky nahých detí. Ďalší krok urobil, keď ich sprístupnil na internete. A my sme povedali OK, odvolali sa predsa na slobodu prejavu.

Potom prišiel zábavný priemysel s tým, aby sme urobili televízne programy a natočili filmy, ktoré propagujú rúhanie, násilie a nezákonný sex. Povedali: „Nahrávajme hudbu, ktorá povzbudzuje ľudí k znásilňovaniu, drogám, vraždám, samovraždám a k preberaniu satanských vzorov." A my sme povedali: „Veď je to len zábava, nemá to žiadne negatívne vplyvy, aj tak to nikto neberie vážne, tak poďme na to." Teraz sa pýtame sami seba, prečo naše deti nemajú svedomie, prečo nerozoznávajú dobré od zlého, a prečo pre nich nie je problémom zabiť cudzincov, svojich spolužiakov a samých seba.

Keby sme o tom dlhšie popremýšľali a pozreli sa hlbšie, možno by sme našli odpoveď. Myslím, že to má veľa do činenia s tým, že „ČLOVEK ŽNE, ČO ZASADIL".
Ako nám teda môže odpovedať Boh a takúto otázku:

„Drahý Bože, prečo si nezachránil to malé dievčatko, ktoré zabili v triede?" S pozdravom, znepokojený študent.

ODPOVEĎ: „Drahý, znepokojený študent, mám zakázané ísť do škôl." S pozdravom, Boh.

 

Boh nás nenechal napospas slobode a pomáha nám. Dal nám medze v prikázaniach (o tých budeme hovoriť neskôr) a pomoc na ceste života. To je dnešná téma.

            Dnes si vysvetlíme ďalšie pojmy z mravouky. Už vieme niečo o slobode a svedomí, o čnosti a vášni. Teraz si niečo povieme o SVÄTOSTI.

O dare svätosti

            Základné poslanie človeka na tejto zemi je jeho vlastná spása. Prísť do neba je základný cieľ ľudského života. No vlastnou silou, vlastnými schopnosťami sa človek nemôže sám spasiť. Potrebuje na to pomoc Boha 

            BOH NÁM POMÁHA, ABY SME BOLI SPASENÍ. 

 Ježiš nechce stratiť nikoho a každému človeku ponúka svoje milosti k spáse. Je na človeku, či tie dary prijme, alebo ich odmietne. Keď sa človek odlúčený od Ježiša spamätá a zatúži znova sa naňho napojiť, Pán ho vo svojej nekonečnej láske prijíma a vráti mu stratený Boží život v celej pôvodnej kráse. Obnoví prúdenie Božieho života do jeho duše v nezmenšenej intenzite, ako keby sa nič nebolo stalo. Takže človek má vlastne vždy možnosť znova začať s Bohom 

            Mnohí ľudia, keď počujú slovo SVÄTOSŤ, myslia si, že to patrí len vyvoleným, ktorí sú zavretí v kláštoroch a ktorí s prevrátenými očami, zloženými rukami, kľačiac na kolenách, slúžia Pánu Bohu a zriekajú sa sveta. Svätosť dnes nie je príťažlivá. A to je škoda. Svätosť je pre všetkých ľudí v akomkoľvek povolaní a stave. Byť svätý znamená predovšetkým snahu človeka žiť v priateľstve s Ježišom. Keď človek stratí ťažkým hriechom tento dar, jeho nasledovný krok má byť krokom ľútosti, odprosenia Boha a cez sv. zmierenia nadobudnutie opätovného priateľstva s Bohom.

            Mladý tridsaťpäťročný muž má vo svojom manželstve dve deti. Šesťročné dievča a desaťročného chlapca. Obidve sú psychicky choré. A každé iným spôsobom. Otec ich ráno odváža autom do dvoch od seba vzdialených zdravotných ústavov. A popoludní ich zasa priváža domov do domácej opatery. Vraví, že každý deň tak urobí autom 70-80 kilometrov pre svoje deti. Aby mohol túto službu deťom každý deň poskytnúť, rozhodol sa pracovať v Matadorke výlučne iba v nočných smenách. A tak už celé roky robí každú noc ťažkú prácu v gumených čižmách pri teplote dakedy až 50-stupňovej. Keď sa ráno po pracovnej smene vráti domov, rozvezie svoje deti, potom si ľahne spať a popoludní si zasa ide po deti. Keď sa ho niekto opýta, odkiaľ berie silu na takúto obetu, odpovie: „Podľa príkladu matky Terezy aj ja som v ustavičnom spojení s Ježišom a z neho prúdi do mňa život, Božia láska. Tou milujem svoju rodinu a svoje deti. Nezamenil by som ich za nijaké iné na svete a ani na chvíľočku som nepomyslel na možnosť nejakej inej ženy. Som s mojou manželkou a s mojimi deťmi šťastný. Jedinou mojou silou je život s Kristom.“

Vraví, že veľa počul o živote rehoľnej sestry Terézie z Kalkaty, ktorá mala úžasnú lásku k postihnutým, chorým a zomierajúcim, takže na celom svete ju obdivujú veriaci a neveriaci, ba dokonca v Sovietskom zväze (vtedy to bola bašta komunizmu – teda odboja proti Bohu) jej dovolili založiť kláštor v meste Kyjeve a bola odmenená rozličnými cenami, vyznamenaniami a doktorátmi, ba aj Nobelovou cenou.

            Aj takto môže vyzerať svätosť. Je to príklad otca rodiny, ktorý zo spojenia s Kristom čerpá obrovskú energiu pre obetu svojho života. Aj takto sa žije svätosť v dnešnej dobe. 

 HRIECH 

            Milí birmovanci!

            Boh prichádza, aby oslobodil človeka od najdôležitejšej prekážky vzťahu medzi Bohom a človekom. Ježiš Kristus prichádza na svet hlavne kvôli HRIECHU. Povieme si niečo o tejto prekážke vzťahu človeka a Boha.

O hriechu

            Svet, človek si zasluhoval odsúdenie. Prečo? Hlavná príčina bola v hriechu. Prvý človek odmietol Boží plán, ktorý s ním mal Boh. Chcel sa stať rovný Bohu. Chcel byť Bohom. Človek tak odmieta Boha, odmieta jeho lásku, a preto ide sám proti sebe. Cieľ človeka je večné šťastie, ktorým je Boh. A človek sa chce stať cieľom, chce sa stať Bohom.

            To je tragédia v dejinách ľudstva, ktorá sa tak často opakuje. Lebo každý jeden hriech je odmietnutím veľkej ponuky Boha človeku, ktorá spočíva v jeho konečnom cieli. 

Prichádzame k podstate hriechu:

  • Je urážkou Boha. Človek sa hriechom stavia proti svojmu Stvoriteľovi, od ktorého je v plnosti závislý.
  • Odvádza človeka od posledného cieľa, ktorým je stále šťastie v spoločenstve s Bohom. Skutok, ktorý človeka vedie k poslednému cieľu, je mravne dobrý, skutok, ktorý od neho odvádza, je mravne zlý.
  • Je skutok proti rozumu. Zraňuje ľudskú prirodzenosť a vážne narušuje ľudskú solidaritu, ľudské vzťahy. Realita, ktorá ide proti človeku, pretože je v rozpore s prirodzenosťou človeka.

            Sv. Bonaventúra hovorí: „Stvoriteľ nemohol človeka postaviť do tak biedneho stavu, v ktorom sa nachádza dnes.“ Boh je dokonalosť dobra a čo stvoril, muselo byť dokonalé a dobré. Vo svete stvorenom Bohom hriech nemal svoje miesto. Svet a človek boli stvorení bez tejto deformácie. Príčina hriechu, ako sme si už povedali, je v snahe človeka byť ako Boh. Prvý hriech človeka je poruchou celého kozmu a harmónie stvorenstva. Človek si aj dnes uvedomuje, že nie je tým, čím by mal byť. Dedičný hriech narúša súlad a súzvuk kozmu.

             Dnešný svet, človek, odmieta a neprijíma skutočnosť hriechu a neprijíma predovšetkým dedičný hriech. Mnohí úplne vymazali hriech zo svojho slovníka. Ich postoje sa zhodujú s názormi nám už známeho ateizmu, ktorý chcel pojem hriechu úplne vymazať zo sveta. Avšak ukazovať, čo je hriech, neznamená odsudzovať. Ukazovať hriech znamená vytvoriť podmienky pre spásu. Hriech teda nie je nejaké tmárstvo minulosti, výmysel kňazov na strašenie ľudí. (Jed z fľašky neodstránime prelepením jeho názvu – bolo by to nebezpečné!)                       

            HRIECH JE REALITA ŽIVOTA, KTOROU SA ČLOVEK STAVIA PROTI LÁSKE BOHA. Hriech je deformácia plánu Boha s človekom. Je to skutočnosť, ktorá bráni človeku dosiahnuť svoje šťastie.

  1. Vat. koncil o hriechu hovorí: je to vzbura človeka voči Bohu. Lenže pojem hriechu pochopí iba človek veriaci, ktorý verí v existenciu bytosti absolútna, ktorým je Boh. Pretože koreňom hriechu je neposlušnosť, odmietnutie, nepriateľstvo voči Bohu – odvrátenie sa od Boha.

            Človek môže a má odpovedať svojím „ÁNO“ na Božie volanie. Ale môže odpovedať i svojím „NIE“-hriechom. Jeho „nie“ je odmietnutie Božích príkazov, nevernosť prirodzenému zákonu, hlasu svedomia. Boh chce, aby človek dosiahol šťastie. Lenže človek v živote svoje šťastie hľadá niekde inde. 

            Ľudia sa často pýtajú na podmienky, kedy je ich skutok hriechom. Človek často nevie, kedy sa jeho skutok už pokladá za hriech.

Podmienky, ktoré musia byť splnené, ak chceme povedať o skutku, že je hriechom, sú tieto:                       

  1. POZNANIE zo strany človeka, že predmet skutku je zlý. Čiže je to poznanie, že to, čo robí ,nie je správne... Nevedomosť človeka pred Bohom ospravedlňuje. Ak vodič urobí nejaký priestupok, napr. vojde do protismeru, a nevedel o tom, táto jeho nevedomosť ho neospravedlňuje, platí pokutu. Pred Bohom sa za hriech človeku pripočítava iba skutok, o ktorom človek vie, že je zlý.
  2. JASNÉ VEDOMIE ZO STRANY ČLOVEKA. Keď chýba vedomie zla, napr. u dieťaťa, slabomyseľného..., vtedy nemožno hovoriť o hriechu.
  3. SLOBODA KONAJÚCEHO.

            Ak niektorá z týchto podmienok chýba a človek skutok vykoná, dopustí sa hriechu iba materiálne, ale hriech sa mu nepripočítava. Ak sa ho dopustí vedome a dobrovoľne, pácha hriech – je to odklon od Boha. Na základe týchto troch podmienok vieme určiť, čo je hriech a čo nie je.

            HRIECH JE VEDOMÉ A DOBROVOĽNÉ POSTAVENIE SA PROTI BOŽEJ VÔLI. JE TO OPAČNÉ KONANIE, AKÉ OD NÁS POŽADUJE BOH. On pre nás chce vždy dobro, ale my to odmietame. Náš postoj je postojom urážky, urážky lásky.

ČLOVEK HRIECHOM V KONEČNOM DÔSLEDKU ŠKODÍ SÁM SEBE. 

Aké sú zdroje hriechu?

  • Zneužívanie slobody

Prvá a najhlbšia príčina hriechu. Človek zneužíva svoju slobodu, ktorú dostal od Stvoriteľa ako veľký dar.

  • Zlá žiadostivosť

Človek nesie so sebou následky prvého hriechu, prvého odklonu človeka od svojho Stvoriteľa. Poriadok, ktorý do neho vložil Boh, bol narušený. Túžba po dobre bola u človeka prvým hriechom zdeformovaná.

  • Neresť

 Ak sa hriech zmení na návyk, potom je pripravená pôda na čoraz intenzívnejšie opakovanie sa tohto hriechu. Je to náklonnosť k určitému hriechu, ktorá sa nazýva neresťou.

            Je vhodné spomenúť, že Ježiš Kristus nás vykúpil a dal nám prostriedky a zostáva vždy pri človeku, dáva mu silu a schopnosti, aby dokázal zvládnuť slobodu, aj svoju vlastnú žiadostivosť. 

 „Ťažký“ a „ľahký“ hriech:

             Dôležitý je rozdiel medzi týmito hriechmi. Nazývame ich aj smrteľný a všedný. Toto druhé rozdelenie nám lepšie poukazuje na podstatu ich rozdelenia.

            SMRTEĽNÝ: je totálnym odlúčením človeka od Boha. Ničí v človeku nadprirodzený život, človek stráca lásku a odvracia od Boha, ktorý je posledným cieľom a jeho blaženosťou. Je to totálny odklon od smeru k večnému životu. Predmet skutku musí byť vo veľkej veci, vedomý a slobodný. V takomto stave človek nemôže byť spasený.

            VŠEDNÝ: ľahké alebo všedné previnenie. Je to tiež nesúlad, neporiadok, nezriadenosť, ale nie až natoľko, aby došlo k totálnemu odklonu od Božej lásky. Všedným hriechom sa zmenšuje intenzita lásky človeka k Bohu. Je to previnenie v malej veci alebo aj vo veľkej veci, ale nie celkom vedomé či dobrovoľné. Nebezpečenstvo všedného hriechu spočíva predovšetkým v tom, že pripravuje cestu hriechu smrteľnému. Prirovnajme: mala rana môže infikovať celého človeka a zapríčiniť smrť.                       

Obidva druhy hriechov človek môže spáchať:

  • previnením: myšlienkami, slovami, skutkami a žiadosťami
  • zanedbaním dobrého: nevykonaním povinného dobrého skutku                       

            Niektoré hriechy majú vlastné pomenovanie. Sú to takzvané hlavné hriechy, ktorých je sedem.

Sedem hlavných hriechov: 1. Pýcha 2. Lakomstvo 3. Smilstvo 4. Závisť 5. Obžerstvo 6. Hnev 7. Lenivosť.

            Spomenieme si tu ešte jeden druh hriechov, ktoré nazývame do neba volajúce hriechy.

 Do neba volajúce hriechy: 1. Úmyselná vražda 2. Sužovanie vdov a sirôt (tu môžeme započítať i novodobé otroctvo. Vylákanie, prípadne násilný únos najmä dievčat a ich následné zneužívanie) - 3. Nevyplatenie zaslúženej mzdy za vykonanú prácu (veľmi aktuálne: niekto založí firmu, ľudia naň drú, on si pokúpi drahé auta, dovolenky, hýrivý život a nevyplatí mzdu)

            Písmo tvrdí: „Kto by z vás tvrdil, že je bez hriechu, je luhár, ten klame.“ Človek je slabý a často padá, často sa hriechom previňuje voči Božej láske. Boh myslel aj na túto slabosť človeka. A dal mu dar, ktorý človeka dokáže vrátiť do náručia a milosti, lásky Božej. Týmto darom je sviatosť zmierenia, kde Boh odpúšťa človeku. Dáva mu novú nádej, novú šancu kráčať za svojím cieľom. To bude ale téma inej prednášky. 

??? OTÁZKY A ODPOVEDE z deviatej prednášky ???

 

1. Čo je Božia pomoc (milosť)?

Je dar, pomoc, ktorú dáva Boh človeku, aby sa mohol spasiť.

2. Čo spôsobí Boh v duši človeka svojou pomocou?

Posilňuje myseľ a vôľu k vykonaniu dobrého skutku a ochrane pred zlom.

3. Kedy človek získava priateľstvo s Bohom

Pri krste a po dobrej vykonanej sv. spovedi.

4. Dokedy zostáva človek v priateľstve s Bohom?

Kým nespácha ťažký hriech.

5. Čo je svätosť?

Neustála snaha človeka žiť v stave priateľstva s Bohom, čiže žiť v láske k nemu a blížnym.

6. Čo je hriech?

Je skutok, ktorým sa človek stavia proti láske k Bohu a ľuďom.

7. Kedy sa človeku jeho skutok môže považovať za hriech?

1.    Ak má poznanie, že to čo robí je zlé.

2.       Ak má v poriadku vedomie, rozum.

3.       Ak má slobodu konania.

8. Ako sa môžeme dopustiť hriechu?

1. Myšlienkami a žiadosťami, 2. Slovami, 3. Skutkami, 4. Zanedbaním dobrého.

9. Sú všetky hriechy rovnaké?

Niektoré sú ťažké – smrteľné, iné ľahké – všedné.

10. Kto sa dopúšťa ťažkého hriechu?

Kto sa vedome, dobrovoľne a vo vážnej veci previní voči Bohu, človeku alebo sebe samému.

1. Kto sa dopúšťa ľahkého hriechu?

Kto sa v malej veci alebo nie celkom vedome a dobrovoľne vo veľkej veci previní voči Bohu, človeku alebo sebe samému.

12. Prečo sa máme chrániť ťažkého hriechu?

Pretože ním strácame priateľstvo s Bohom a strácame aj nárok na nebo.

13. Sedem hlavných hriechov:

1. pýcha, 2. lakomstvo, 3. smilstvo, 4. závisť, 5. obžerstvo, 6. hnev, 7. lenivosť.

14. Hriechy do neba volajúce:

1. úmyselná vražda, 2. sužovanie vdov a sirôt, 3. nevyplatenie zaslúženej mzdy za vykonanú prácu.

 

Domáca úloha:

Čo je podľa mňa svätosť, kto je svätý? (Úvaha – rozsah aspoň jedna normostrana)

Rímskokatolícka cirkev Farnosť Turzovka, všetky práva vyhradené.

Copyright © 2014 - 2015.