Farnosť Turzovka

Rímskokatolícka Cirkev

Vyznanie viery

 Aktuality: 

Prekvapili ste svoje okolie (i seba) nejakou dobrou reakciou ako budúci birmovanci? Napríklad: Vyhol som sa niečomu  zlému, alebo som urobil niečo čo by som predtým neurobil...

Na farskej rade sa hovorilo, aby čítali Božie slovo pri sv. omšiach aj birmovanci. Kto sa zapojí? 

Úlohy:

Patrí sa z zacitovať z peknej odpovede – už z Turzovky!!!:

Prečo som sa rozhodla pre birmovku?

K rozhodnutiu prijať sviatosť birmovania ma vedie túžba po Ježišovi, po hlbšej viere. Verím, že prípravou na birmovku mi kňaz pomôže hlbšie spoznať Nebeského otca. Prehĺbi sa môj vzťah k Nemu, moja viera a láska. Pochopím širšie vzťahy kresťanského života, nielen v osobnom vzťahu k Bohu, ale aj cez lásku k ľuďom.

S darmi Ducha Svätého budem silnejšia, oddanejšia voči pokušeniam Zlého, ktorý sa snaží ovládnuť moju dušu, veľakrát cez rodinu a najbližšie okolie. Smelo sa budem hlásiť k viere, k Ježišovi.

Kto mi pomáha na ceste viery?

Moji rodičia ma nevychovali vo viere, môj otec dokonca radikálne Boha odmietal. Prvé semienko viery vo mne zasiala stará mama. Rozprávaním o „Ježiškovi“ vo mne prebudila lásku a túžbu po Kristovi.

Moja cesta k Bohu bola plná pádov, ale Pán mi vždy pomohol vstať aby som mu mohla kráčať v ústrety. Viem, že ma ešte čaká cesta plná nástrah sveta, ale teraz vie, že Boh je, skrze Ježiša Krista a Ducha Svätého, neustále so mnou. Drží ma za ruku, nie som sama. 

1.1.PRVÝ ČLÁNOK VYZNANIA VIERY 

VERÍM V BOHA, OTCA VŠEMOHÚCEHO, STVORITEĽA NEBA I ZEME

 V predchádzajúcej prednáške sme si vysvetlili pravdu, že Boh neostal mlčať pred človekom, ale sa mu počas stáročí prihováral prostredníctvom určitých ľudí, cez ktorých tlmočil svoju vôľu. Teda Boh prehovoril, ale človeku neukázal svoju tvár, čiže človek si ho nevie predstaviť ako vyzerá, lebo ho nevidel. Ak človek Boha poznáva, tak len cez zjavenie a stvorené veci. Tomuto poznaniu Boha cez zjavenie a stvorené veci my hovoríme viera. Dnes budeme teda uvažovať o prvom článku Apoštolského vyznania viery tak, ako je uvedené v nadpise.

Už sme hovorili, že Boh je láska a ako každá láska sa zjavuje – teda dáva poznať.

Ako je to v medziľudských kontaktoch? Pri stretnutí najskôr vnímame vonkajšok. Bolo to vidno i na prvom stretnutí - neznámi sa vnímali cez vonkajší „zjav“. To je to, na čo asi najviac dáva pozor dnešný človek. To je „vízaš“. Tak to bolo i z môjho pohľadu. Po nejakom čase vás budem už hodnotiť podľa vašej usilovnosti, práce, plnenia úloh, angažovanosti sa... pomaly sa prejavuje vaša „vnútorná krása“.

Je to podobne aj u vás. Môže sa vám nikto páčiť; je krásna, je svalnatý muž... Nikdy si však nezoberiete za manžela, manželku niekoho kto je úžasne krásny, že je naj... Ak flirtuje s inými a vidíte, žeby vám bol neverný (á), dáte mu kopačky Zoberiete si toho v koho veríte, dôverujete mu.

Možno sa vám to na prvý pohľad nezdá, ale tak je to aj vo viere v Boha. Spoznávali ste Boha – povrchne, z rozprávania starých rodičov, katechétov kňaza... Potrebujete ho spoznávať do hĺbky, možno viac z vlastnej skúsenosti.

Preto sa pozrieme na našu vieru a vlastnosti Božie, aby sme poznali Boha hlbšie.

Spomenul som, že s tým nadviažeme kontakt komu veríme. Hovorme teda najskôr o viere: 

Čo je to viera?

             Apoštolské vyznanie viery začína slovom verím. Je to krátke, predsa však nesmierne závažné a obsažné slovo. Lebo rozhoduje o celom živote.

            Ak teda poviem, že verím v Boha, to znamená, uznávam pravdu, že Boh jestvuje, že jestvuje okrem tohto sveta Bytosť, z ktorej všetko pochádza a ku ktorej sa všetko vráti. Túto pravdu uznávame, hoci Boha nevidíme.

            Prečo človek nemôže vidieť Boha? Odpoveď je jednoduchá. Pretože Boh nie je hmota. On je ten, kto nesmierne prevyšuje tento hmotný svet a ľudský rozum. Tak ako človek nemôže vidieť lásku, dobro, spravodlivosť, ale vidí len prejavy lásky, dobra, či spravodlivosti. To sú všetko pojmy nehmotné, ktoré človek nemôže vidieť svojím okom. Boha človek spoznáva cez jeho prejavy. Cez to, čo stvoril a cez to, čo nám zjavil. A tak vieru v Boha môžeme definovať ako súhlas rozumu a vôle človeka s Božím zjavením.

            Po týchto slovách by sme už mali vedieť reagovať na túto námietku. V minulosti bolo často počuť (teraz je to už menej – žeby sa umenšovala naivita?), že Boh nejestvuje, lebo ho nikto nevidel. Celkom súhlasíme, že Boha nevidieť telesnými očami a preto nehovoríme: vidím Boha, ale verím v Boha. Ak niečo nevidíme, to neznamená, že nie je.

Nie sme ani z tých, ktorí chcú, aby sa viera dokazovala matematicky. Tí tvrdia, že za skutočnosť možno uznať len to, čo sa dá vidieť, ohmatať, merať a vážiť. Azda si predstavujú Pána Boha ako nejakú hmotu alebo figúrku, aby sme ho dokázali nejakým fyzickým spôsobom, alebo si ho predstavujú ako starčeka, ktorého možno opísať od hlavy až po päty, merať, vážiť, filmovať..., a až potom za niečo uznať.

            Sme kresťania katolíci a takí sme sa väčšinou narodili, ale ani my sa nesmieme uspokojiť s tým, že nám túto vieru ako dar položili do kolísky. Musíme sa pozrieť pravde do očí, či moja viera v Boha je opravdivá! Veríme v Boha, ale nechceme veriť naslepo. Kresťan je človek obdarený rozumom a užívania rozumu sa nesmie vzdať ani vo veciach viery. A keďže viera v Boha tvorí základ celého náboženského života, musí od základu každý z vás preskúmať otázku viery, teda že Boh jestvuje a na akom základe verím. Azda preto, že ma k tomu viedli rodičia alebo kňaz? Nie! Verím preto, lebo mi to dokazuje rozum, ktorý mi hovorí, že Boh jestvuje a musí byť, že mám s Bohom osobnú skúsenosť. Teda naším heslom bude: Nielen veriť, ale aj vedieť. Tak, ako hovorí sv. Pavol, aby sme mali vieru rozumnú a nie slepú.

Preto nemám rád argumentácie niektorých „veriacich“, ktorí hovoria: Boli za mnou jehovisti a ja som im povedal: Moji rodičia boli katolíci, aj ja taký ostanem! Aj katolík je povinný hľadať pravdu a ak ju nájde inde, má ju nasledovať.

            Čo znamená viera v biblickom zmysle, to nám objasní predovšetkým Abrahám. Abrahám žije v chaldejskom Ure a uctieva si bohov svojho kmeňa, kým ho jedného dňa nezasiahne volanie Božie: „Odíď zo svojej zeme a od svojho príbuzenstva a zo svojho otcovského domu do zeme, ktorú ti ukážem. A učiním z teba veľký národ, požehnám ťa a zvelebím tvoje meno a ty budeš požehnaným... V tebe budú požehnané všetky pokolenia zeme!“ (Gn 12,1-3) „Abrahám uveril Bohu a počítalo sa mu to za spravodlivú zásluhu“ (Gn 15,6). Abrahám uverí, t. j. vyvodí z Božích slov dôsledky a vydáva sa na cestu. Pritom riskuje všetko: dom i majetok. Kvôli Bohu sa zrieka i vlasti. Vydá sa napospas neznámej budúcnosti. Spolieha sa len na Boha a jeho slovo. Navzdory veľkým ťažkostiam je plný nádeje. (porov. Rim 4,18) Tak sa stáva otcom veriacich.

 Viera je teda cestou. Treba po nej kráčať s nádejou, aby sme spoznali cieľ. Je súčasne rizikom - zanechaním starých istôt a odvrátením sa od zvyčajných spôsobov myslenia a konania. Toto všetko je možné iba preto, lebo viera je odpoveďou na predchádzajúce volanie. Veriaci sa naň spolieha, dôveruje Bohu a jeho slovu. Prvým slovom viery preto nie je „Verím, že...“, lež „Verím Ti“. 

Kto je vlastne Boh?

             Ako ste si všimli, milí birmovanci, prišli sme k poznaniu, že nie v niečo veríme, ale že niekomu veríme. A ten Niekto je Boh. Tu sa nám ale vynára otázka: „Kto je Boh?“

V úvode som vám hovoril o potrebe poznať „vnútornú krásu“. Môžeme to nejako vybadať u Boha? Iste! U Boha vlastne môžeme vybadať iba jeho „vnútornú krásu“.

            „Verím v Boha.“ Tento článok apoštolského vyznania viery je prvý a zároveň najdôležitejší. V podstate ide vlastne v celom Kréde iba o Boha a o nič iné - iba ak vo vzťahu k nemu. Kto je však vlastne Boh?

            Na akého Boha teda myslíme, keď vyznávame „Verím v Boha“? My kresťania nevyznávame boha antických mýtov, ani boha, ktorého človek mysticky zatuší vo svojom vnútri, alebo boha filozofov. Máme na mysli živého Boha dejín, „Boha Abraháma, Izáka a Jakuba“ (porov. Ex 3,6, Mt 22,32), Boha Izraelovho (porov. Ž 72,18, Iz 45,3, Mt 15,31) a nie na poslednom mieste Boha, ktorý je „Otcom nášho Pána Ježiša Krista“ (1 Kor 1,3 a i.). Je zároveň Bohom, „ktorý stvoril nebo i zem“ (Ž 121,2).

            Čo teda všetko vieme o tom Bohu, ktorý sa zjavoval v Starom zákone a o ktorom nám povedal aj sám Ježiš Kristus? Spoznať Boha človek môže svojím rozumom, ale na niektoré vlastnosti Boha človek prišiel iba cez Ježiša Krista.

            I dnešný človek má rozličné predstavy o Bohu, ktoré závisia od jeho veku, výchovy, kultúry, náboženského vzdelania a pod. Deti, a bohužiaľ aj niektorí dospelí, si predstavujú Boha ako dobrého starčeka, ktorý sídli kdesi nad oblakmi. Takú predstavu mal napríklad pred rokmi aj riaditeľ istej školy, keď vravel študentovi maturantovi: „Veď ľudia sa už dostali na Mesiac. To by boli museli chytiť Boha za nohu.“ Študent mu trefne odpovedal: „Pán riaditeľ, predstavy, že Pán Boh je starček s dlhou šedivou bradou, som mal v prvej triede základnej školy. Môj rozum vtedy ešte nestačil na to, aby som si predstavil Boha iným spôsobom.“ Maturant správne odpovedal. Keď riaditeľ odpadol od viery, odpadol vlastne v svojej detskej predstave o Bohu, ale Boh je niekto celkom iný ako starček nad oblakmi. Keď sme boli malí, ukazovali nám, že Pán Boh je veľký, silný, večný a dobrý. My sme si z toho potom vo svojej detskej hlávke utvorili predstavu, že Pán Boh je starček, ktorý býva kdesi vysoko na nebi. Táto predstava bola pre nás vtedy dôležitou náboženskou pomôckou. No náboženské pomôcky, ako vôbec všetky učebné pomôcky, nevyjadrujú presne to, čo predstavujú. Vezmime napríklad mapu. Zelená farba značí nížiny, hnedá hory, modrá rieky, biela ľadovec, krúžky značia mestá a pod. Iste by ste sa zasmiali, keby vám niekto ukazoval na mape Indiu a tvrdil, že je to ozajstná India a že inej niet. India je predsa obrovský štát s džungľami a Himalájami a s miliónmi obyvateľov. Mapa Indie je len obraz, ktorý nám ju viac menej znázorňuje a približuje. Takouto pomôckou bola pre nás v detstve predstava, že Pán Boh je starček, čo býva kdesi tam hore. Ale už vtedy nám hovorili, že Pán Boh je nesmierne veľký, mocnejší ako všetci ľudia a má nás veľmi rád. Keď sme potom prišli do školy, dozvedeli sme sa, že Pán Boh nemá telo, že je všade, že je večný atď. Tým, čo sa naďalej v náboženstve nevzdelávajú, zostanú, bohužiaľ, v mysli iba tieto úbohé detské predstavy, ako tomu pánu riaditeľovi. Detské predstavy o Pánu Bohu si musíme postupne nahrádzať vhodnejšími a primeranejšími svojmu veku a vzdelaniu. Niekto si predstaví Boha ako nekonečne geniálnu Bytosť, ktorá všetko riadi, alebo ako nekonečnú vatru lásky. V takýchto predstavách je Boh z jednej strany nekonečný, kým z druhej strany má ľudské črty. Čo sa však týchto ľudských čŕt týka, treba mať vždy jasné, že aj to sú len pomôcky, ktoré sú pre náš osobný vzťah k Bohu. Ale všetky tieto a podobné predstavy vysoko prevyšuje obraz Boha, ktorý nám predstavuje sám Ježiš Kristus.

            Kristus hovorí o Bohu ako o Otcovi. Používa obraz pozemského otca, aby nám priblížil Boha - Lásku, od ktorého všetci pochádzame a ku ktorému sa všetci vraciame ako k svojmu láskavému Otcovi. Pre Krista je Boh vždy Otcom. Celým svojím životom nám Kristus ukázal, ako sa máme k nebeskému Otcovi správať, ako sa s ním rozprávať, ako prijať z jeho ruky všetko: úspechy i nezdary, radosti i utrpenia, ba i samu smrť. O tom však viac nabudúce.       

            Aký je Boh? Prvou jeho vlastnosťou je tajomnosť. A niet sa tomu čo diviť. Sú ešte milióny neodhalených tajomstiev vo vesmíre a na zemi. Je teda logické, že oveľa tajuplnejší je ich Pôvodca. Spisovateľ Graham Green sa vyjadril: „Odmietol by som veriť v Boha, ktorého by som mohol plne pochopiť.“ A má pravdu. Boh, ktorého by sme mohli dokonale poznať, bol by iba výtvorom našej fantázie. Keď sv. Pavol chcel názorne vyjadriť túto tajomnosť Božiu, napísal: „Boh býva v neprístupnom svetle“ (1 Tim 6,16).

            Na niektoré vlastnosti Boha by človek neprišiel sám svojím rozumom. Musel mu to zjaviť Boh. Jednou z týchto vlastností Boha je jeho trojjedinnosť. Je jediný Boh v troch božských osobách. Túto pravdu nám zjavil sám Ježiš Kristus. Je to veľké tajomstvo našej viery, ktoré nemôžeme rozumom úplne pochopiť. Analogicky, obrazne túto pravdu si môžeme vysvetliť napr. pomocou jedinosti vody v troch skupenstvách. Tá istá voda sa môže nachádzať v troch skupenstvách: v tekutom, plynnom a pevnom – ako tečúca voda, ako para a ako ľad.

            Ježiš Kristus hovoril o Otcovi aj o Duchu Svätom ako o Bohu. Na viacerých miestach Sv. Písma hovorí Kristus o jednote medzi ním a Bohom Otcom. Viackrát sa vyslovil :„Ja a Otec sme jedno. Kto vidí mňa vidí Otca....“

Napr. pri zvestovaní Panny Márie jej Anjel odpovedal: „Duch Svätý zostúpi na teba a moc Najvyššieho ťa zatieni. A preto aj dieťa bude sa volať svätým, bude to Boží Syn“. V „akcii“ je tu celá Trojica ako aj pri pokrstení Krista: „zostúpil na neho Duch Svätý v telesnej podobe ako holubica a z neba zaznel hlas: Ty si môj milovaný Syn, v tebe mám zaľúbenie.“

Boh Otec

1.2. Božie vlastnosti

  Boh je natoľko rozdielny od nás, že nemáme ani primeraných slov, aby sme si ho sprístupnili a vyjadrili. Boh, ako sme už povedali prevyšuje celé stvorensvo na čele s človekom. Ak by človek úplne spoznal Boha, musel by byť sám Boh. Človek je bytosť obdarená rozumom. Uvažovaním môže človek Bohu privlastniť určité vlastnosti.

Niektoré z takýchto vlastností Boha sú:

Boh je najdokonalejšia múdrosť a vševedúcnosť. Inžinier nevie, dokedy vydržia stroje, ktoré zostavil. Aj najdokonalejšiemu ľudskému poznaniu vždy čosi uniká, vždy sa vyskytnú určité nepredvídané faktory. Boh, Inžinier vesmíru, dopodrobna pozná všetko, čo je a čo sa deje. Pozná to presne so všetkými dôsledkami. Pozná aj naše myšlienky, dobré úmysly i zlobu. Pozná i minulosť. Vie, čo sa odohralo cez tisíce a miliardy rokov vo vesmíre. A pozná i budúcnosť- budúcnosť celého vesmíru i každého jednotlivého človeka. Pozná vopred každú sekundu môjho života. Oplatí sa preto zveriť mu s celou dôverou svoj život.

Boh je všadeprítomný: na nebi, na zemi a na každom mieste. Často si predstavujeme Božiu prítomnosť iba pri zázrakoch. No Boh je prítomný vo všetkých udalostiach. Je prítomný a účinkuje vo vede, v umení, v každej ľudskej činnosti.

Boh je večný: On vždy bol a vždy bude a nikdy sa nemení.           

Boh je všemohúci: Môže urobiť všetko čo chce.

Boh je nekonečne spravodlivý: dobrých odmení a zlých potrestá.

Boh je nekonečne milosrdný: Ak človek ľutuje, Boh mu láskavo odpúšťa.

Boh je Láska. Už samo stvorenie je skôr dielom Božej lásky ako jeho všemohúcnosti. Stvoriť znamená darovať sa. Aby sa niekto mohol darovať, nestačí, aby bol iba mocný. Musí milovať. No láska, ktorú Boh preukazuje voči nám ľuďom, nie je iba láska umelca k svojmu dielu. Jeho láska je omnoho vznešenejšia. Boh nás miluje ako osoby, ako svojich synov a dcéry. A chce, aby sme aj my jeho milovali ako osobu.

            To sú niektoré z vlastností Boha, ktoré človek svojim rozumom, uvažovaním privlastňuje Bohu. Ale ani tieto prívlastky nám nemôžu dať presný pojem o Bohu. Snažia sa nám ho iba priblížiť. Všetky tieto vlastnosti hovoria o dokonalosti, neobmedzenosti, sile a veľkosti bytia, ktoré nazývame Bohom.

 I my, ktorí veríme a túžime po stretnutí s Bohom, musíme sa vyhýbať dvom krajnostiam, ktoré môžu zhubne vplývať na naše styky s Bohom.

            Prvá krajnosť je dívať sa na Boha len ako na spravodlivého a neúprosného sudcu. Boh nie je policajt, ktorý iba striehne, kedy sa človek previní, aby ho mohol volať na zodpovednosť a potrestať. Boh je LÁSKA. Nikdy si to nebudeme môcť dosť opakovať. Treba si to pripomínať vo chvíľach dobrých, aby sme nespyšneli, no ešte viac vo chvíľach zlých, aby sme sa nedali znechutiť. Boh je všade. No nie ako strážnik, ale ako OTEC, žijeme v jeho náručí. A keď nás niekedy zvádza zlo, nech nám pomáha ovládať si skôr vedomie, že Boh nás miluje, ako strach pred Bohom, ktorý trestá.

            Druhá krajnosť, ktorá zhubne vplýva na náš vzťah k Bohu, je ľahko bez obavy urážať hriechom, falošne sa utešujúc myšlienkou, že však Pán Boh je dobrý. Ani sa neslobodno uspokojovať falošnou nádejou, že po ľahkomyseľnom a hriešne prežitom živote predsa sa len nejako prešmykneme do neba. Takto opovážlivo sa spoliehať na Božiu dobrotu je hriechom proti Duchu Svätému.    

            Pre mladého kresťana je životne dôležité vybudovať svoj vzťah k Bohu na úprimnosti: úprimne Bohu veriť, úprimne ho milovať, úprimne s ním hovoriť v modlitbe, úprimne ľutovať, keď sme ho urazili. Úprimný mladý kresťan, aj keď je krehký, snaží sa vložiť do svojich ústnych modlitieb veľa úprimnosti a lásky. Vie sa s Bohom porozprávať i svojimi slovami. A často sa mu prihovára krátkymi modlitbami: „Bože, pomôž mi!... Bože, milujem ťa!... Bože, odpusť mi!... Bože, očisť moju lásku!... Bože, daj mi sily odpustiť!... Bože, daj, aby som nebol egoista!...“ a pod. Mladý kresťan vie si denne nájsť niekoľko minút času, aby si prečítal nejakú stať z evanjelia, prípadne niekoľko strán z nejakej dobrej knihy a uvažuje o tom, čo prečítal. Učí sa tak stretnúť sa s Bohom a zostať s ním aspoň na chvíľu úplne sám.

 Už sa vám stalo, že ste si o nikom museli zmeniť svoju mienku. Už sa mi veľa raz stalo, že snúbenci povedali: Dlho sme sa poznali, ale naraz to prišlo: Zmenili sme si predstavy jeden o druhom.

Tak je to i vo vzťahu k Bohu. Možno máme o ňom zlú predstavu. Preto vám predkladáme prednášku jedného kolegu, aby ste si aj vy skorigovali svoje názory a mohli nájsť ozajstného Boha – nakoľko je to v ľudských silách. 

Falošné predstavy o Bohu

 (z prednášok Mgr. Mariána Dragúňa)

  Koľko je bohov? Boh je síce len jeden, ale každý o ňom ma vlastnú predstavu. Každý ma teda svojho boha (svoj obraz Boha), ktorý je viac - menej vzdialený od skutočnej Božej tvare. Je veľmi dôležité opraviť si, pokiaľ je to možné, svoju predstavu o Bohu, pretože táto predstava usmerňuje celý náš život a túto predstavu šírime okolo seba či už slovami alebo činmi. Je našou úlohou i túžbou byt zdravými údmi Kristovho tela - Cirkvi, pretože len takto môže byť celé Telo zdravé. Pokiaľ sa nám to podarí lepšie pochopiť, aký je Boh (alebo aký nie je), môže to zmeniť náš život o 180o. Môžem Boha nielen poznávať, ale mať s ním vzťah - úžasne krásny vzťah, aký nemožno mať skutočne s nikým. 

Bohu možno slúžiť dvoma spôsobmi:

V láske (sme plný radosti), radostne šírime Radostnú zvesť.

V strachu (z povinností, s negatívnymi pocitmi, s vedomím ťarchy).

Mnohí kresťania vyzerajú veľmi duchovne, modlia sa, postia, konajú skutky milosrdenstva...- často je však za tým strach z Boha) aj keď si to nepriznajú. Niekedy majú pocit, že dobrými skutkami musia uzmierovať Boha, získavať nejaké zásluhy...

Zlý obraz o Bohu sa väčšinou dedí z rodičov na deti, samozrejme, dôležitý je aj vplyv okolia, učiteľov náboženstva, kňazov... Ak mal niekto zlého otca, prenáša sa tento obraz i na Boha - Otca. O skreslenie obrazu Boha sa veľmi intenzívne snaží aj satan. Gen 3,1-5: "No had bol ľstivejší ako všetky poľné zvieratá a vravel žene: či naozaj povedal Boh: Nesmiete jesť z nijakého rajského stromu? A žena odpovedala: Z ovocia rajských stromov môžete jesť, ale z ovocia stromu, ktorý je v strede raja, nám Pán zakázal: Nejedzte z neho a ani sa ho nedotýkajte, aby ste nezomreli! Tu povedal had žene: Práveže nezomriete, naopak, otvoria sa vám oči a vy budete ako Boh, poznajúci dobro a zlo."

 Aký je Boh? Čím viac ho poznávame, tým je pre nás tajomnejší, lebo Boh je tajomstvo (inak by nebol Bohom). Sv. Pavol hovorí (1. Kor. 13, 12): "My teraz vidíme cez zrkadlo, v hádanke, potom však uvidíme tvárou v tvár. Teraz poznávam len čiastočne, potom však budem poznať dokonale, ako Boh pozná dokonale mňa."

V tejto prednáške sa zameriame na to, aký Boh nie je. Predovšetkým ide o to, aby zmizol z nás všetok strach, lebo "dokonalá láska vyháňa strach" (1. Jn 4, 18).

 "Nebojte sa Boha, ktorého si predstavujete, taký Boh totiž neexistuje!" 

1.3. ČO ROBIŤ SO ZLÝMI PREDSTAVAMI BOHA? 

  1. Jn 8,32 "Ak zotrváte v mojom učení, budete naozaj mojimi učeníkmi. Vtedy poznáte pravdu a pravda vás oslobodí."

 Boh nám zjavil seba v Božom Slove. Ako môžem poznávať Boha, ak nečítam Jeho Slovo? Nestačí ho len čítať, treba prosiť o to, aby sa LOGOS (mŕtve slovo) stalo živou REČOU (slovo, ktoré zasiahne moje vnútro). Vtedy spoznávam pravdu a táto pravda ma oslobodí od všetkých falošných predstáv, od všetkého, čo je od Božieho nepriateľa. Vtedy spoznám pravdu: Boh je láska. Vtedy spoznám Ježiša, ktorý sám o sebe povedal: Ja som cesta, pravda a život. Pros o to a volaj o zjavenie Pravdy. Aby ti Boh zjavil skutočne pravdivý obraz o sebe. Nevzdávaj to do konca života! Vydrž! Pohovor si o tom s niekým, komu dôveruješ. U koho cítiš, že sa v ňom zrkadlí Boh - láska, v prítomnosti koho ti je príjemne, pretože cítiš, že ťa chápe a neodsudzuje, kto ti najviac pripomína Ježiša, kto žije s Božím Slovom. Priznaj, že máš falošné predstavy o Bohu a vyznaj to. Odovzdaj ich všetky Pánovi, on ich pribije na kríž. Vyhlás Ježiša za svojho Pána a Spasiteľa. Opakuj to neustále, každý deň. On postupne očistí tvoj pohľad.

  1. Chváľ Pána

Keď toto robíš, vyhlasuješ (sám pred sebou, ale i pred celou duchovnou ríšou) panstvo Ježiša Krista. V tomto momente sa stávaš nepriateľom satana a si vo vojnovom stave. Nastáva boj, či si to uvedomuješ, a cítiš, alebo nie. Satan systematicky pracuje na tebe, aby pokrivil tvoj pohľad na Boha. Chvály a uctievanie majú vplyv nielen na našu myseľ, ale aj na nášho ducha. Keď začneš chváliť Boha, satana z toho "bolia uši" a uteká preč. Chváľ Boha, a aj keď sa ti to zdá násilné a máš skôr tendenciu mu niečo vyčítať a chvála by sa ti zdala neúprimnou. Odovzdávaj mu svoju neschopnosť chvály a pros ho, aby ťa uschopnil k nej. Chváľ ho za všetko, čomu nerozumieš, vo viere, že on všetko využije pre tvoje dobro (ktoré teraz možno ešte nevidíš). Rim 8,28 "Tým, ktorí milujú Boha, všetko slúži k dobrému." Ak budete vyhlasovať pravdu, mi sami sa stávame pravdou. Výsledkom je, že sa staneme kreatívnymi. Keď chválime a uctievame, sme zjednotení s oslávenou Cirkvou, voláme nebeskú armádu, všetkých anjelov a svätých. Voláme Pannu Máriu, archanjelov - aby s nami stáli v tejto bitke a vyhlasovali pravdu o Bohu. A toto satan nevydrží - "prasknú mu ušné bubienky". Takže - chváľme Boha. A budeme vynaliezaví až agresívni v ohlasovaní pravdy evanjelia. Buďme teda tvoriví v tom, ako si privlastňujeme pravdu, že Boh je láska. Zlož trebárs pieseň o tom, aký je Boh, napíš o tom báseň...Lebo satan je tiež agresívny vo svojich útokoch, aby ti Boha predstavil s negatívnymi vlastnosťami (ako Eve v raji ). Ako náhle sa staneme pasívnymi, hneď začíname prehrávať. Ak chceme obstáť, musíme byť akoby naložení obrovským nákladom viery a poznania o pravde - aby sme sa nezrútili a mali z čoho čerpať, keď prídu búrky.

  1. Vyhlás amnestiu

Odpusť všetkým, ktorých vedome, či podvedome obviňuješ za to, aká predstava Boha sa v tebe vyvinula. Potom ti Boh bude môcť zjaviť svoju tvár. Mk 11,24 "Preto vám hovorím: verte, že všetko, za čo sa modlíte a čo žiadate, dostanete a stane sa vám. A kde vstanete modliť sa, odpustite, ak máte niečo proti komukoľvek, aby vám odpustil poklesky aj váš Otec, ktorý je na nebesiach. Lebo ak vy neodpustíte, ani váš Otec, ktorý je na nebesiach, neodpustí vám vaše poklesky!"

  1. Demonštruj pravdu o Bohu svojim životom

Kráčaj vo viere, milovaný Bohom. Chodiť vo viere znamená robiť kroky vo viere - že Boh je otcom, že sa o mňa stará.

 STAROMÓDNY BOH

Obklopený pavučinami a prachom. Nostalgický Boh minulosti. Nemá zmysel pre humor, niet v ňom života. Doba sa zmenila, no jeho staré názory nie. Nemá nám čo povedať. Aj Biblia je zastaraná, nehodí sa do súčasnej doby. Chýba tu akákoľvek dynamika, radosť, dobrodružstvo s Bohom. Tento obraz umenšuje Božiu autoritu. Popiera to, že On vie najlepšie, čo a ako sa má robiť.

VÝSLEDOK

Kresťanstvo už nemá čo hovoriť do života.

PRAVDA

  • Zj 21,5 "Hľa, všetko robím nové!"
  • Iz 40,28 "Či nevieš? Či si nepočul? Bohom večnosti je Pán. On stvoril končiny zeme, neukoná sa, ani neustane, jeho múdrosť je nevystihnuteľná. Ukonanému On dáva silu a bezmocnému dá veľkú zdatnosť."
  • Ef 4,24 "Oblečte si nového človeka, ktorého Boh stvoril v spravodlivosti, zbožnosti a pravde!"
  • Žalm 36,9-10 "Veď u teba je prameň radosti a v tvojom svetle uvidíme svetlo."
  • Je to Boh, s ktorým môžem zažiť plno zábavy, dobrodružstiev, srandy, radosti. S ním nie je nuda, mizne strach. Nie je staromódny tupec, ale aktívny, živý priateľ.

OTÁZKY

Mám pocit, že mi Boh rozumie? Je pre mňa život s ním vzrušujúci? Vidíš Boha ako Boha pre všetky doby? Je naozaj Pánom všetkého času? Aj budúcnosti? Vidíš občas náboženstvo ako mimo doby? Hanbíš sa pred ľuďmi za to, že si veriaci?

Prosme o skúsenosť, aby sme poznali Boha, s ktorým je vzrušujúce žiť DNES! Ktorý prechádza s nami našimi modernými problémami a pokušeniami.

 BOH PRE NÚDZOVÉ PRÍPADY

Voláme ho len v krajnej núdzi, v chorobe, pri písomkách, skúškach, v ťažkých chvíľach... Samozrejme Boha máme volať v takýchto situáciách. Ale mnohí to robia LEN VTEDY. Je to časté u "tradičných" kresťanov. Uznávajú síce Boha, no potrebujú ho len v situáciách krajnej núdze. Ináč žijú z vlastnej sily. V ich predstavách sa Boh nezaoberá detailmi ich života. Boh nie je ani milujúci ani pozorný.

VYSLEDOK

Život z vlastnej sily, často vedie k ateizmu, hlavne keď "Boh v krajnej núdzi nepomôže" - zle mi dopadne písomka, choroba sa zhorší, atd. - zvalím mnohé veci na Boha, že sa nestará, nakoniec sa mu odvrátim chrbtom.

PRAVDA

  • Žalm 145,14-16 "Pán podopiera všetkých, čo klesajú a dvíha všetkých skľúčených. Oči všetkých sa s dôverou upierajú na teba a ty im dávaš pokrm v pravý čas. Otváraš svoju ruku a dobrotivo nasycuješ všetko živé."
  • Pt 5,7 "Zložte na neho všetky svoje starosti, lebo on má o vás starosť!"
  • Mt 6,25-26 "Preto vám hovorím: Nebuďte ustarostení o svoj život, čo budete jesť alebo čo piť, ani o svoje telo, čím sa budete odievať. Či váš život nie je viac ako jedlo a vaše telo nie je viac ako odev? Pozrite sa na vtáčatá nebeské! Ani nesejú, ani nežnú, ani do stodôl nezhromažďujú a váš Otec nebeský ich kŕmi. Či vy nie ste oveľa viac ako oni?"

OTÁZKY

Vidím Boha tak trochu ako Boha pre núdzové prípady? Znamením toho je, že mávam strach o rôzne veci. Máš strach o svoju budúcnosť? O blízkych? Sám o seba? O svoje zdravie? O prácu? O svoje povolanie? O svoju kariéru? Ako sa vysporiadaš s krízami v živote? Snažíš sa ich sám vyriešiť, ak to nejde, ideš za inými ľuďmi a až keď všetko zlyhá, ideš k Bohu? Hovoríš si v ťažkých situáciách:" Pomôž si človeče, aj Pán Boh ti pomôže?" "Obťažuješ" Boha skutočne len s "veľkými vecami"? Vieš mu dôverovať, obrátiť sa k Nemu v maličkostiach?

V Písme nájdeme Ježiša na svadbe v Káne - on videl, že oslava si vyžaduje dobré víno... Ježiš nielen kázal, ale staral sa aj o to, čím sa ľudia nasýtia. Ježiš má záujem o celkom základné veci tvojho života, hľadá ich. No ty mu ich musíš zveriť. On pozná všetky túžby tvojho srdca, tvoje sny, tajné priania. On má rád tvoje myslenie, tvoje životné detaily, tvoje koníčky.. Nechaj, nech ti poradí a pomôže vo všetkom, nielen v núdzových situáciách. Ježiš je "Predivný radca" - v malých aj veľkých veciach. Počúvaj ho. Skús si predstaviť, že za tebou dobehne nejaký tvoj priateľ vždy len v nejakej krajnej situácii, ináč nie. Je vlastne priateľom? Ježiš sa však neuráža, pretože je absolútna láska, ale určite by ho veľmi potešilo, keby si k nemu prichádzal aj inokedy.

BOH POČÍTAČ

Boh je veľmi inteligentný, ale neosobný. Všetko vidí, ale ničoho sa nedotýka. Je bez citov. Nedotkne sa ho žiadne utrpenie. Neprejaví súcit. Hoci vie o všetkom. Je to akási "absolútna inteligencia", ktorá je nad všetkými citmi. Častá predstava intelektuálov, vedcov, príliš "rozumných ľudí".

VÝSLEDOK

Pocit, že Bohu je ľahostajné, aké city prežívame, že mu je jedno, či máme v srdci bolesť alebo radosť. Neuvedomujem si, že Boh prežíva city, že ho možno zraniť, alebo urobiť radosť. Vzťah s Pánom nie je osobný, živý (od srdca k srdcu). (Prejaví sa to napr. pri spovedi - idem vyznať hriechy, ale nezaujímam sa, čo vtedy prežíva Boh.)

PRAVDA

Boh tiež prežíva emócie, ktoré však, samozrejme, nie sú totožné s našimi (emócie iným spôsobom, aké prežíva človek v tele). Z Písma je jasné, že Božie srdce možno zasiahnuť (pozitívne i negatívne). Na Božie srdce majú vplyv naše chvály a uctievanie, ale i hriech.

  • Jn 11,35 "Ježiš zaslzil.." (plakal, keď zomrel jeho priateľ Lazar).
  • Sof 3,17 "Uprostred teba Pán, Boh tvoj, spásonosný hrdina jasá nad tebou od radosti, obnoví lásku svoju, výskať bude od plesania." (zavri oči a predstav si to: Boh nad tebou jasá. On ti tlieska.)
  • Gn 6,6 "Keď Pán videl, že ľudská neresť na zemi je veľká, a že všetko zmýšľanie ich srdca je ustavične naklonené k zlu, bol skormútený v srdci..."  (Skús si predstaviť, že si zarmútil Božie srdce. Čo prežíva Boh, keď hreším? Možno sa teraz vynoria rôzne predstavy Boha: despota, policajt, dedo mraz,.. alebo nič - to je neosobný počítač.)
  • Lk 15,4 "Keď niekto má 100 oviec a jedna z nich sa mu stratí, či nezanechá tých 99 v pustatine a nedá sa hľadať stratenú, kým ju nenájde?"

Božia láska nie je len nekonečná, ale aj zraniteľná. Ak toto chápeme, nemusíme sa báť, ani trápne cítiť ukázať mu svoje city. Hovor: Pane, milujem Ťa! On nám to hovorí stále a túži to tiež počuť od nás. On po nás žízni. 

OTÁZKY

Prežívam osobný, živý vzťah s Pánom? Hovorím mu o svojich pocitoch a verím, že všetko prežíva so mnou? Alebo mam s Bohom "tichú domácnosť"? Uvedomujem si, že Božie srdce je zraniteľné a že ho zraňujem aj ja svojim hriechom? Verím tomu, že Boh sa zo mňa teší ako otec zo svojho dieťaťa v plienkach? Čo prežívam pri spovedi? Boh je stále s nami, zaujíma sa o nás, miluje nás, chce nás, stará sa o nás. Chce, aby sme sa k nemu obrátili vždy, aby sme sa s nim nehanbili, aby sme k nemu prišli i vo svojej hanbe. On rozumie našim moderným problémom. On požehná všetky naše rozhodnutia a poradí nám, keď nevieme, kadiaľ ísť. On nežehná jedine hriechu. 

BOH DEDO MRÁZ

Veľmi "dobrý Boh" - pravý opak despotu. Nikoho nevychováva, každý nech si robí, čo chce (nech sa aj vraždí). Stále rozhadzuje darčeky, na všetko dáva svoje požehnanie (aj na hriech) - všade - na Ameriku, Afriku,... nič ho nebolí, nič mu nevadí.

VÝSLEDOK

Vôbec nie je problém hrešiť. Boh všetko odpustí, bez toho, že by som hriech ľutoval a uvedomil si jeho dôsledok. Božie milosrdenstvo a jeho milosť beriem ako samozrejmosť. Kristova obeta je triviálnosť. Mám "slabošského Boha", ktorý nie je dosť silný, aby riadil svet. Nemá sily riešiť moje problémy. Nezasluhuje si úctu, ani ju nevyžaduje. Padá morálny zákon. Zmazáva sa rozdiel medzi dobrom a zlom. Neverím v peklo. Vyplýva z toho neistota, lebo vlastne ani neviem, na čo som.

PRAVDA

  • 12,5-12: "Zabudli ste na poučenia, ktoré vám predkladá ako synom: Syn môj, neznevažuj si výchovu Pánovu a neznechucuj sa, keď ťa karhá!.. Vydržte vo výchove Božej! Boh sa k vám zachováva ako k synom!"

            Jemu ide o našu povahu, chce, aby sa z nás stali osobnosti. A využíva na to všetky prostriedky, všetky okolnosti nášho života. Mali by sme po tejto výchove túžiť a objať ju. Keď nás Boh napomína, robí to preto, že nás má rád. Morálny zákon nám Boh dal preto, aby nás ochránil pred zlom a zjavil nám následky hriechu. Morálny zákon nám pomôže žiť dobre medzi ľuďmi.

OTÁZKY

Je Boh naozaj skutočný, veľký a mocný v tvojom živote? V tvojich predstavách? Aký veľký je tvoj Boh? Myslíš, že môže rozboriť tvoje problémy ako rozboriť hradby Jericha? A ak aj ostávajú, cítiš, že Boh ostáva ako mocná veža? Teda, že sa ty uprostred nich nezrútiš? Je tvoj Boh nekonečne mocný? Alebo je to taký pritučný "budižkničemu"? Je Bohom, ktorý ti chce a je schopný pomôcť? Je schopný urobiť zázraky a mocné činy v tvojom živote? Väčšie ako sa ti snívajú? Je väčší ako tvoj najväčší problém?

BOH POZOROVATEĽ (SUDCA)

Je tam hore na sudcovskom poste. Ja úbožiak sa tu trasiem pred ním. Má niečo spoločné s Bohom despotom a policajtom, tu je však viac dôraz na sledovaní zákona. Je to LEGALISTICKÝ Boh. Jediným cieľom je poslúchať zákon. Prejaví sa to v našom živote.

VÝSLEDOK

Neviem pružne konať, mám tendenciu byť až neprirodzene férový, všetko robiť presne, puntičkársky, chýba sloboda. To vyžadujem, samozrejme aj od ľudí okolo mňa. Nemám dostatok tvorivosti, sledujem vždy pravidlá, vznikajú z toho konflikty v mojom okolí (často z hlúposti). Neviem zmeniť názor (legalizmus), neviem, čo vyžaduje láska k blížnemu.

PRAVDA

  • Mt 5,17 "Nenazdávajte sa, že som prišiel zrušiť zákon alebo prorokov. Nie zrušiť, ale naplniť." v Novom zákone už nie sme vedení zákonom, ale Duchom Svätým, láskou. Zákon má byť zduchovnelý. Musí byt v srdci.)
  • Žalm 25,12 "Všetky cesty Pánove sú milosrdenstvo a vernosť pre tých, čo zachovávajú jeho zmluvu a jeho príkazy."

OTÁZKY

Máš pocit, že vlastne nevieš, čo Boh od teba chce? Máš pocit, že je veľmi ťažké zapáčiť sa Bohu, pokiaľ nesplníš všetky čiarky príkazov? Aký je môj postoj voči osobnej sebadisciplíne? Ak mám napr. v piatok pôst a ponúknu ma, čo urobím? Láska je nad zákon. Boh nás sleduje na našej ceste nie preto, aby nás súdil, ale aby bol našim sprievodcom.

BOH VODIČ BÁBOK

Opak Boha, ktorý stratil nad všetkým kontrolu. Boh fatalistov (Fatum = osud). Všetko riadi a nikomu nedovoľuje zrežírovať, všetko dopredu predurčiť. Nedovoľuje iniciatívu. Všetko, čo sa deje vo mne, okolo mňa, je už rozhodnuté. Všetko musím prijať, nič nemôžem zmeniť - a tak ani nie som za nič zodpovedný. Všetko je tzv. "Božia vôľa". Následok Pasivita - končí hriechom nedôvery a nevery. Takto vidí Boha hinduizmus, islam ... Z nedostatku viery v Boha vzniká podvedome pocit hnevu voči Bohu (neustála výčitka, čo ten Boh vlastne stvoril). Náš život je neustálym bojom - odmietame Boha i seba. Hnev nás paralyzuje. "Ja nemôžem nič robiť. Iba Boh s tým môže niečo urobiť." - vyzerá to veľmi duchovne, ale býva za tým často nevera a hnev.

PRAVDA

Boh síce mení rôzne veci, ale nemanipuluje s nami. On vo svojej prozreteľnosti počíta s našimi rozhodnutiami, vo veciach morálne indiferentných požehnáva každé naše rozhodnutie (nepožehnáva len rozhodnutia pre hriech). Slobodne si možno vybrať, ako budem žiť.

  • Kor 3,9a "Sme spolupracovníci Boží" – (nie sme teda len nástroje v Jeho rukách na budovanie Kráľovstva, ale máme sa tej práci aj účasť.)
  • Ef 2,10 "Sme jeho dielo, stvorení v Kristu Ježišovi, aby sme konali dobré skutky, podľa ktorých máme žiť."

Sme jeho perfektné zrkadlo. Máme aktívne pracovať s Bohom, sme povolaní k užívaniu mysle k tvorivosti, aby sme boli živými údmi Kristovho tajomného tela. Ako jeho deti mame ovplyvňovať tento svet. On si vyžaduje superaktívnych dokonalých pracovníkov. Ježiš povedal: "Nazval som vás priateľmi, nie sluhami, lebo sluha nepozná dielo svojho pána." (Hľadám neustále Božiu vôľu a stále neviem, aká je a neurobím žiadne rozhodnutia.)

OTÁZKY

Mám pocit, že za nič nemôžem, že sa deje len "Božia vôľa"? Že nech konám čokoľvek, všetko je dopredu naprogramované? Nemám v podvedomí pocit hnevu voči Bohu, že môj život nie je príliš najlepší? Viem robiť rozhodnutia? Verím v silu modlitby (prímluvnej)? Verím, že naozaj môžem pomôcť tomu, aby som niekoho zachránil od pekla? Pociťujem zodpovednosť za budovanie Božieho Kráľovstva? Nevyčítam Bohu, že zle stvoril svet? Nehovorím si: stane sa, čo sa má stať, ja v tom nič nespravím? Verím, že Boh požehnáva moje rozhodnutia v morálne indiferentných veciach?

BOH HODINÁR

Na počiatku stvoril svet a príde ho na konci súdiť. Stvoril svoje diela, dal ich do chodu, natiahol ich a viac sa o nič nestará. Je akoby šéfom veľkého podniku - vlastne nemá čas. Je tu, ale nič nerobí, nezaujíma sa o nás. (Mimochodom, prečo by sa mal o nás zaujímať?) Načo sa modliť? A tak o všetko sa musím starať sám - s Bohom nemožno v ničom počítať.

ZAČIATKY

osvietenstvo (17. - 18. stor.) - odtiaľ je už len krôčik k ateizmu. Veď k čomu je taký Boh? Lepšie bez neho.

VÝSLEDOK

beznádej, samota, nezodpovedane otázky

PRAVDA

  • Iz 7,14 Emanuel = Boh s nami.
  • Sk 17,24-28 "Boh stvoril všetko ... sám dáva všetkému život, dýchanie a všetko ... v ňom totiž žijeme, hýbeme sa a sme."
  • Žalm 139 "Pane, ty ma skúmaš a vieš o mne všetko ... a všetky moje cesty sú ti známe ... kam môžem utiecť pred tvojim duchom a kam utiecť pred tvojou tvárou? ... Moje údy neboli utajené pred tebou, keď som vznikal v skrytosti, utkávaný v hlbinách zeme ... Bože, aké vzácne sú pre mňa tvoje myšlienky a ich počet aký obrovsky. Keby som ich všetky chcel porátať, je ich viac ako zŕn piesku ..."
  • Jn 5,7 "Môj otec doteraz pracuje a tak aj ja pracujem."

OTÁZKY

Boh miluje konkrétne teba! Veríš tomu? Máš skúsenosť s jeho mocou? Vidíš ju vo svojom živote? Cítiš niekedy beznádej, opustenosť? Musíš sa krvopotne snažiť dosiahnuť Boha? Nejde ti priblížiť sa k nemu? Vidíš jeho vedenie vo svojom živote? Stará sa o teba každý deň? Chce ti dať všetko, čo potrebuješ! 

BOH POLICAJT

V ruke biblia, v druhej revolver. "Dodržuj moje zákony, inak z teba spravím mŕtvolu!" Za pásom pelendrek a sleduje: ak spravíš priestupok, je pripravený ťa potrestať. Iste až takto si ho neprestavujeme, ale možno máme v sebe pocit, že Boh je pripravený nás trestať. Kŕčovite sa usiluješ o dokonalosť, máš strach urobiť chybu. Máš v hĺbke duše pocit, že neschvaľuje, čo robíš, že neschvaľuje ani teba samého, tvoju existenciu, že by ťa chcel mať iného a preto na teba uvaľuje kríže:" Koho Boh miluje, toho krížom navštevuje." a s pocitom veľkého vypätia vlečieš svoj životný batoh na chrbte, ale nemáš z toho žiadnu radosť.

VÝSLEDOK

Žiješ pod zákonom, nie pod láskou. Nemiluješ Boha - veď ako môžeš milovať toho, koho sa bojíš? Strach zaháňa lásku. Nemôžeš takémuto Bohu odovzdať svoj život. A teda vlastne ani neveríš (lebo viera = sebaodovzdanie). Zameriavaš sa na výkon, akoby od toho záviselo či ťa Boh príjme. Kresťanský život sa ti zdá byť náročný a martýrsky. Je možné, že všetkým nakoniec praštíš. Zraňuješ ľudí okolo seba. Zranený zraňuje. Hlavný dôvod tejto predstavy: naši rodičia (zvlášť otec) - výchova s podmienenou láskou. Nemám zážitok bezpodmienečnej lásky, ktorá je nezávislá od toho, či robím chyby, alebo nerobím.

OTÁZKY

Bojíš sa Boha? Cítiš ho ako policajta, ktorý ťa sleduje? Keď sa modlíš, máš neistotu v tom, čo povedať? Bojíš sa, že sa Bohu nebudeš páčiť? Si neistý v správaní? Cítiš, že tvoje správanie Boh neprijíma? Že neprijíma ani tvoj život, tvoju existenciu? Myslíš, že choroba je trest za hriech? Prijímaš seba samého? Vieš si odpustiť? Tešíš sa, že žiješ? Vieš prijať ľudí okolo seba takých, akí sú? Vieš im odpustiť, keď robia chyby?

PRAVDA:

  • 13 "Náš Pán je aj našim otcom..."
  • Žalm 62,3 "On je moje útočište a moja spása, moja opora..."
  • Žalm 4,9 "Len ty, Pane, ma necháš odpočívať v bezpečí..."
  • Žalm 131,2 "...ako nasýtené dieťa v matkinom náručí, ako nasýtené dieťa, tak je moja duša vo mne.."
  • Žalm 37 "Hľadaj radosť v Pánovi a dá ti, za čím túži tvoje srdce.."
  • Žalm 18,1-2 "...moja sila, Pane, opora moja, útočište moje, osloboditeľ môj.."
  • Žalm 27,1 "Pán je ochranca môjho života, pred kým sa mám strachovať?"
  • Ef 1,5 "Už vopred nás určil za svojich synov.."
  • Rim 8,15 "Nedostali ste ducha otroctva, ale dostali ste ducha synovstva, v ktorom voláme: Abba! Otče!"
  • Rim 8,31 "Ak Boh je za nás, kto je proti nám?"
  • Lk 11,13 "Keď teda, hoci ste žili, viete dávať dobré veci svojim deťom. O čo viac vás Otec nebeský dá Ducha Svätého tým, ktorí ho prosia.."
  • Iz 12,2 "..moja sila a chvála je Pán, on sa mi stal záchrancom.."
  • Žalm 94,18-19 "Ledva poviem: Noha sa mi potkýna,- hneď ma, Pane, podopiera tvoja dobrota. A keď sa v mojom srdci kopia starosti, vzpružuje ma tvoja potecha."

Boh s nami jedná ako s deťmi (robia chyby). On nás nechá robiť chyby, lebo chyby nás neoddeľujú od Neho, ale pomáhajú nám rásť. Boh nás vyučuje skrze chyby. Prosme o to, aby sa nám Boh dal poznať ako milujúci otecko, ktorý nás miluje jednoducho preto, že sme. 

BOH DESPOTA

Podobný, predchádzajúcemu (Policajt), ale navyše naštvaný kvôli nám, rozzúri ho každé nedodržanie zákona. Je hnevlivý, nemá ma rád. Ak spravím priestupok, zriekne sa ma. Najdôležitejšie je dodržiavanie jeho zákonov. Preto sa ženiem za dokonalosťou, snažím sa o heroické výkony, aby som si získal jeho priazeň. Naberám si na plecia rôzne bremená, zásady, zvyky, snažím sa až k smrti.

VÝSLEDOK

Vnútorné boje (ako balón, ktorý nakoniec praskne) - nevydržím to, som frustrovaný, nemám radosť zo života. Skončím naštvaný na Cirkev. Obrátim sa k Bohu chrbtom. Veď taký Boh nemôže existovať - vedie to k ateizmu, zanevretosti.

PRAVDA

  • Žalm 103,3-4 "Veď on ti odpúšťa všetky nepravosti, on lieči všetky tvoje neduhy, on vykupuje tvoj život zo záhuby, on ťa venčí milosrdenstvom a milosťou, on naplňuje dobrodeniami tvoje roky.."
  • "Milostivý a milosrdný je Pán, zhovievavý a dobrotivý nesmierne. Nevyčíta nám ustavične naše chyby, ani sa nehnevá naveky. Nezaobchodí s nami podľa našich hriechov, ani nám neodpláca podľa našich neprávostí.. Ako sa otec zmilúva nad svojimi deťmi, tak sa zmilúva Pán.."
  • "..obetou Bohu milou je duch skrušený.." Jer 29,11  

 Boh nie je ten, čo sa na nás díva a smeje sa našim plazeniam. Nemá potešenie z našej bolesti, utrpenia. Má plán pokoja, je milosrdný, milostivý. Akceptuje nás takých, akí sme, so všetkým, čo máme. Túži po nás, smädí po nás. Jemu nie je jedno, či mu dovolíme, aby nás miloval a naplnil láskou, alebo nie. Jeho srdce je prebodnuté. Je zraneným Bohom, nie však urazeným. On nám nielen, že odpustil skôr, než sme ho zranili, ale urobil niečo oveľa viac, aby sa jeho láska stala zjavnou pre všetkých - stal sa človekom a nechal sa ukrižovať. On nás prosí, aby sme sa nechali milovať Ním, lebo ináč nemôžeme byt šťastní.

OTÁZKY

Máš strach robiť chyby? Cítiš sa zahanbený pri chybe? Máš zmysel pre humor, ak ide o tvoje slabosti, alebo sa kŕčovite snažíš o dokonalosť? Keď schybíš, je ti ťažko odpustiť si? Očakávaš hneď trest? Máš často neurčité pocity viny, o ktorých ani nevieš, odkiaľ sú? Máš pocit, že Boh je s tebou neustále sklamaný? Myslíš si: "Keby tak ľudia vedeli, kto vlastne som?"

Boh od nás nežiada výkony, len celkom maličké krôčiky. Keď malé dieťa spraví prvý krok, všetci oslavujú a tešia sa. Taký je aj náš Boh. Chce naše srdce, nie výkony. On tlieska nášmu úsiliu. Našim pádom nezlorečí, nenadáva, ale príde k nám a zdvihne nás, pohladí, pofúka, posilní. Verí nám. Aj keď ryjem v zemi, skloní sa, pochváli a povie: "Páčiš sa mi, snažil si sa." Volá a vychováva nás. áno, kladie i nároky - ale to je od Otca, ktorý nám verí a povzbudzuje nás. Ten Otec má pre každého úžasný plán lásky. Chce, aby sme dosiahli cieľovú pásku, veniec slávy, ktorý nám dá na hlavu, keď sa postavíme tvárou v tvár, ten pohľad na Ježiša, to je Boží plán. Cestou do cieľa sa máme stať svätými, nie kobylkami. Pretože túži po nás, pošťuchuje nás stále v pred a vzbudzuje v nás stále vyššie ciele.

Žalm 40 "Ty nechceš žiadne obetné dary, ale dal si mi uši, aby som počul. Nežiadaš žertvu ani obetu zmierenia, preto som povedal: Hľa prichádzam."

Jer 25,11-12 "Veď sú mi známe úmysly, ktoré mám s vami - to výrok Pánov - úmysly blaha a nie nešťastia: dať vám budúcnosť a nádej. Keď budete ku mne volať, keď prídete a budete sa ku mne modliť, vyslyším vás. Budete ma hľadať a nájdete ma, ak ma budete hľadať celým srdcom, dám sa vám nájsť." 

Anjeli

 Anjeli

  Jestvovanie anjelov - pravda viery

Boh ako badáme stvoril hmotný svet, ale vnímame aj hmotno-duchovný. Taký je napríklad človek. Nemôže nás prekvapiť stvorenie duchovných bytosti. Predkladám vám text z Katechizmu Katolíckej cirkvi (KKC). Ak túto vzácnu knihu nemáte nájdete ju aj na internete.

328 Jestvovanie duchovných, netelesných bytostí, ktoré Sväté Písmo (SP) obyčajne nazýva anjelmi, je pravdou viery. Svedectvo Písma je také jasné ako aj jednomyseľnosť Tradície.

 Kto sú anjeli?

329 Sv. Augustín o nich hovorí: „Anjel označuje poslanie, nie prirodzenosť. Pýtaš sa, ako sa nazýva táto prirodzenosť? - Je to Duch. Pýtaš sa na poslanie? - Je to anjel; je duchom podľa toho, čím je anjelom, podľa toho, čo robí“. Anjeli sú celou svojou bytosťou Božími služobníkmi a poslami. Pretože „ustavične hľadia na tvár môjho Otca, ktorý je na nebesiach“ (Mt 18,10), sú „vykonávatelia jeho rozkazov, pozorní na zvuk jeho slov“ (Ž 103,20).

330 Anjeli sú čisto duchovné tvory, majú rozum a vôľu: sú osobné a nesmrteľné stvorenia. V dokonalosti prevyšujú všetky viditeľné stvorenia. Svedčí o tom lesk ich slávy.

 Kristus „so všetkými svojimi anjelmi“

331 Kristus je stredobodom sveta anjelov. Sú to jeho anjeli: „Keď príde Syn človeka vo svojej sláve so všetkými svojimi anjelmi...(Mt 25,31). Sú jeho, lebo boli stvorení skrze neho a pre neho: „Lebo v ňom bolo stvorené všetko na nebi a na zemi, viditeľné i neviditeľné, tróny aj panstvá, kniežatstvá aj mocnosti. Všetko je stvorené skrze neho a pre neho“ (Kol 1,16). A ešte viac sú jeho preto, lebo ich urobil poslami svojho plánu spásy: „Či nie sú všetci duchmi, poverenými službou, poslanými slúžiť tým, čo majú dostať do dedičstva spásu?“ (Hebr 1,14).

332 Už od stvorenia a počas celých dejín spásy zvestujú zďaleka alebo zblízka túto spásu a slúžia jej uskutočňovaniu Božieho plánu: zatvárajú pozemský raj, ochraňujú Lóta, zachraňujú Agar a jej dieťaťa, zastavujú ruku Abrahám, ich „prostredníctvom“ (Sk 7,53) sa odovzdáva zákon, vedú Boží ľud, zvestujú narodenia a povolania, posluhujú prorokom, aby sme uviedli iba niekoľko príkladov. A konečne, anjel Gabriel zvestuje narodenie Predchodcu, i samého Ježiša.

333 Od vtelenia po nanebovstúpenie, život vteleného Slova je obklopený klaňaním sa a posluhovaním anjelov. Keď Boh «uvádza prvorodeného na svet, hovorí: „Nech sa Mu klaňajú všetci Boží anjeli» (Hebr 1,6). Ich spev chvály pri Kristovom narodení neprestáva zaznievať v chválospeve Cirkvi: „Sláva Bohu...“ (Lk 2,14). Chránia Ježišovo detstvo, posluhujú mu na púšti, posilňujú ho v smrteľnej úzkosti, i keď by ho boli mohli zachrániť z rúk nepriateľov ako kedysi Izraela. Sú to anjeli, ktorí „evanjelizujú“ (Lk 2,10), keď ohlasujú dobrú zvesť o vtelenia Kristovom vzkriesení. Budú pri Kristovom návrate, ktorý ohlasujú, aby posluhovali pri jeho súde.

 Anjeli v živote Cirkvi

334 Až do chvíle Kristovho návratu celý život Cirkvi prijíma dobrodenie z tajomnej a mocnej pomoci anjelov.

335 Vo svojej liturgii sa Cirkev pripája k anjelom, aby sa klaňala trikrát svätému Bohu prosí ich o pomoc (napr. v rímskom kánone alebo v „Nech ťa prijmú anjeli“ z liturgie zomrelých alebo tiež v „Hymne cherubínov“ byzantskej liturgie a osobitne slávi pamiatku niektorých anjelov (sv. Michal, sv. Gabriel, sv. Rafael).

336 Od detstva až po smrť ľudský život je obklopený ich ochranou a orodovaním. „Každý veriaci má po svojom boku anjela, ako ochrancu a pastiera, aby ho viedol k životu“ Už na tomto svete má kresťanský život účasť vo viere na blaženom spoločenstve anjelov a ľudí, zjednotených v Bohu.

 

???OTÁZKY A ODPOVEDE z tretej prednášky???

  

1.      V ktorej modlitbe nám Cirkev zhrnula, čo máme veriť?

V modlitbe: „Verím v Boha...“

2.      Ako znie modlitba Verím v Boha?

(nájdeš v modlitebnej knižke)

3.      Čo je to viera?

Súhlas rozumu a vôle človeka s Božím zjavením.

4.      Kto je Boh?

Boh je Stvoriteľ, Pán celého sveta a náš nebeský Otec.

5.      Prečo Boha nevidíme?

Pretože Boh nie je hmota. Je duch, ktorý nesmierne prevyšuje tento hmotný svet.

6.      V ktorej modlitbe vyznávame, že Boh je náš Otec?

V modlitbe: „Otče náš...“

7.      Ktoré sú Božie vlastnosti?

Boh je: večný, všadeprítomný, neviditeľný, vševediaci, všemohúci, nekonečne múdry, nanajvýš svätý a dobrotivý, nekonečne spravodlivý a milosrdný.

8.      Koľko je Bohov?

Boh je len jeden.

9.      Koľko je osôb v jednom Bohu?

V jednom Bohu sú tri osoby: Otec, Syn a Svätý Duch.

10.  Je každá z troch božských osôb pravý Boh?

Áno. Každá z troch božských osôb je pravý Boh. Aj Otec je pravý Boh, aj Syn je pravý Boh, aj Svätý Duch je pravý Boh.

11.  Koľko Bohov sú tri božské osoby spolu?

Tri božské osoby spolu sú iba jeden Boh.

12.  Ako voláme tri božské osoby jedným menom?

Tri božské osoby voláme Najsvätejšia Trojica.

13.  Ako preukázal svetu svoju lásku Boh Otec, Boh Syn a Boh Svätý Duch?

Boh Otec preukázal svetu svoju lásku tak, že ho stvoril, Boh Syn ho vykúpil a Boh Duch Svätý svet posväcuje.

14.  Čo sú anjeli?

Anjeli sú čisto duchovné tvory, majú rozum a vôľu: sú osobné a nesmrteľné stvorenia. V dokonalosti prevyšujú všetky viditeľné stvorenia.

 

 Úloha:

  1. Popíš ako sa u teba vyvíjalo poznanie o Bohu a vzťah k nemu!
  2. Ktorá vlastnosť Božia ťa najviac fascinuje?




Prihlásiť

Prihláste sa do svojho účtu

Užívateľské meno *
Heslo *
Zapamätať

Rímskokatolícka cirkev Farnosť Turzovka, všetky práva vyhradené.

Copyright © 2014 - 2017.

Created by Silvester Judák.

Tvorba farských webov.