Prevádzkovateľ webu Rímskokatolícka cirkev Farnosť Turzovka, IČO: 31 912 362 ako prevádzkovateľ na účely ochrany osobných údajov

spracováva na tejto webovej stránke cookies nevyhnutné pre technické fungovanie webových stránok, ako aj pre analytické účely.

Uvedenie do bohoslužby: 

Zišli sme sa v predvečer veľkého a radostného sviatku: Zoslania Ducha svätého; toho Ducha, ktorý je podnecovateľom všetkého dobra. A keďže pri tejto svätej omši ďakujeme za hasičov a prosíme za nich, uvedomujeme si, že Duch Svätý povzbudzuje k službe a obetavosti.

V mene pána farára a pánov kaplánov vítam na tejto slávnosti:

1 Dobrovoľný zbor hasičov OSP Porabka z Poľska.

  1. Zbor dobrovoľných hasičov Metylovice z Českej republiky
  2. Zástupcov vedenia mesta Turzovka: - pána primátora JUDr. Ľubomíra Golisa a pani zástupkyňu primátora MUDr. Vieru Belkovú
  3. Dobrovoľný hasičský zbor Turzovka 

Uvedenie do čítaní:

Joel 3,1-5

Prorok v obrazoch ohňa, dymu a iných znamení  znázorňuje, tragédie ľudstva, ale aj to, že Boh vo svojom milosrdenstve zachráni tých, ktorí príjmu Božieho Ducha. 

Rím 8,8-17

Svätý Pavol nám vysvetľuje, že Duch Svätý je akoby hasičom – záchranou pre tých, ktorí sa od neho dajú viesť.

Jn 14,15-16.23-26

Evanjelista Ján ukazuje na to, že Duch Svätý je ako prameň vody pre smädného a unaveného.

 

Duch Svätý – pôvodca obetavosti

 Podľa prieskumov mnohé deti chcú byť hasičmi. Priznávajú sa k tomu aj mnohé celebrity.  

Prečo chcú byť deťmi hasičmi? Domnievam sa, že je to zakódované do srdca človeka – urobiť niečo veľké hrdinské, byť obetavým. A nie je to bez Ducha Svätého!  

Takým – obetavým bol aj patrón hasičov sv. Florián.

Človek a oheň, obec a požiarna ochrana, požiarnici a sv. Florián to sú spojenia, nad ktorými sa už po niekoľko generácií takmer nikto ani nezamysli. Patria k sebe, veď je naozaj ťažko predstaviť si živé a rodinne spoločenstvo obyvateľov obce, ktorému by chýbali obetaví a odvážni ľudia, ochotní zanechať akúkoľvek dôležitú prácu alebo prerušiť odpočinok a spánok a bežať na pomoc, keď zaznie signál, že u niekoho horí, že niekoho zatápa, potrebuje pomoc.

  Požiarna zbrojnica vždy dodávala a dodáva sebavedomie občanov obce v boji proti požiaru a podobne ako kostol aj ona bola a je svätyňou. Svätyňou tých, ktorí sú ochotní pre skutok lásky k blížnemu napomáhať pred požiarmi a živelnými pohromami. A keď svätyňa, tak i ona ma svojho ochrancu a patróna sv. Floriána v uniforme rímskeho vojaka s putňou vody v ruke hasiaceho horiaci dom.

   Svätý Florián žil koncom 3. začiatkom 4. storočia po Kristovi. Bolo to za vlády rímskeho cisára Diokleciana. Narodil sa v Cetii, v dnešnom Zeilselmaure v Rakúsku neďaleko Linzu. Stal sa vojakom a neskôr dosiahol hodnosť plukovníka pohraničných rímskych légii. Posledné roky služby pôsobil v légii v meste Lauriakum, dnešné Lorch. Vtedy Rakúsko patrilo pod Rím.

   Raz keď veliteľ rímskeho vojska obhliadol podunajské posádky, zistil že medzi vojakmi sa šíri kresťanstvo. Nahlásil to pohanskému cisárovi. Omrzený starobou a popudzovaný najvyšším veliteľom Galeriom, úhlavným nepriateľom kresťanstva, cisár Dioklecian vydal rozkaz vyhubiť kresťanstvo vo vojsku. Tento rozkaz mal vykonať jeho vladár Akvilin. Akvilin vydal rozkaz, aby všetci vojaci obetovali rímskym bohom. Plukovník Florián nebol ochotný nariadenie rešpektovať a preto bol zo služby prepustený. Neskôr bol vydaný rozkaz, že kto sa bude hlásiť ku kresťanstvu a nebude ochotný obetovať pohanským bohom, bude usmrtený.

   Akvilin dal uväzniť 40 vojakov hlásiacich sa za kresťanov. Florián ich chcel povzbudiť a tak sa vybral za nimi. Cestou ho stretli cisárski vojaci a prezradili mu ciel svojej výpravy: vypátrať, zajať a uväzniť kresťanov. Florián im povedal: Prečo idete tak ďaleko? Ja sám som kresťan. Chcel tak odvrátiť ďalšie pátranie po ostatných bratoch. Chytili ho a priviedli pred miestodržiteľa Akvilina. Tento sa priam zhrozil, keď sa dozvedel skutočnosť, že jeho bývali dôstojník je kresťan. Začal to s nim zo sľubmi ale i hrozbami. Florián smelo odpovedal: Ako vojak som ťa poslúchal a mienim poslúchať. Keď však ide o Krista, nerozkážeš mi! Najprv som Kristov, potom cisárov.

   Draho za to zaplatil. Dvakrát bol strašné zbičovaný, kliešťami mu vytrhávali mäso z pliec, ale ani biče ani kliešte nemali silu zlomiť jeho vernosť, udusiť plamene jeho lásky ku Kristovi. Nakoniec mu priviazali na krk ťažký kameň a takto ho hodili do rieky Enns.

   Plukovník Florián si najprv kľakol a vrúcne sa začal modliť. Nikto z vojakov nemal silu mu ten kameň priviazať a hodiť ho do rieky. Nakoniec priskočil akýsi mladík a posotil ho do rieky. Rieka Enns ho pohltila. Potôčiky krvi ako ohnivé plamene prerážali čistú vodu, kým neodovzdal svoju dušu svojmu najvyššiemu Kráľovi, Ježišovi Kristovi. Stalo sa to 4. mája roku 304.

   Po skončení obdobia prenasledovanie kresťanov na mieste hrobu sv. Floriána veriaci postavili kaplnku, neskôr kostol a kláštor. Tieto budovy sa nachádzajú v Rakúsku neďaleko mesta Linz.

   Časť telesných pozostatkov sv. Floriána je uložená v chráme a druha časť je v Ríme. Roku 1183 poľský kráľ Kazimír spolu s krakovským biskupov Gedeonom vyžiadali od pápeža telesne pozostatky sv. Floriána ako záštitu proti Rusom. Ich žiadosti pápež vyhovel a pozostatky boli uložené v novovystavanom chráme v Krakove. Odvtedy sa stal sv. Florián patrónom Poľská.

   Sv. Florián sa uctieva ako patrón požiarnikov. Zobrazuje sa ako rímsky vojak s prilbou na hlave, v ľavej ruke so zástavou, v pravej s nádobou na vodu, ktorú zalieva oheň na horiacom dome.

   Dobrovoľná požiarna ochrana SR verná tradíciám svojich otcov vyhlásila deň sv. Floriána 4. maj za Deň požiarnikov. My ho slávime až teraz, lebo naši hasiči boli v tom čase v Poľsku.  

Duch Svätý viedol sv. Floriána k obetavosti. Nech vedie aj vás tu prítomných hasičov z troch štátov k podobnej službe.

Turzovka, 14.5.2016