Prevádzkovateľ webu Rímskokatolícka cirkev Farnosť Turzovka, IČO: 31 912 362 ako prevádzkovateľ na účely ochrany osobných údajov

spracováva na tejto webovej stránke cookies nevyhnutné pre technické fungovanie webových stránok, ako aj pre analytické účely.

Sk 5, 27-33, Jn 3, 31-36

 V seminári náš pán špirituál mal sériu prednášok o kňazskom celibáte. Hovoril niečo v takom zmysle, že na názor o celibáte sa nemôžeme pýtať „tých tam vedľa“ a ukázal na aulu, ktorú vtedy využívali mladí študenti herectva.

Tí na rozdiel od nás, ktorí sme práve počúvali večernú prednášku na ranne rozjímanie, sa schádzali a začínali „žúrovať“. Začínali svoj nočný život. Zaujalo ma to. Veď preto som si to aj zapamätal. Rozmýšľal som nad tým asi v tom zmysle, že ak je niečo pravdivé a príťažlivé, musia to všetci prijať. Až neskôr som prišiel na to, že to nie je také jednoduché.

Kto je zo zeme, patrí zemi a hovorí pozemsky – zaznelo z ústa Pána Ježiša. Tým nám dal aj odpoveď na to, že nie všetko pravdivé a pekné musia všetci prijať. Kto žije telesne, telesne rozmýšľa aj koná. Pán Ježiš je prekvapený v rozhovore s Nikodémom, ktorý bol učiteľom, že tak pozemsky rozmýšľa. A pritom Nikodém mal snahu poznať pravdu.

Pán Ježiš si uvedomil: Kto prichádza z neba, je nad všetkých a svedčí o tom, čo videl a počul, ale nik neprijíma jeho svedectvo.

Dá sa s tým niečo robiť? Musí! Ináč by to Pán Ježiš „zbalil“, dokonca vôbec neprišiel. Čo teda? No, na konci debaty s Nikodémom hovorí: Až budem pozdvihnutý od zeme všetkých pritiahnem k sebe! Ježiš musel urobiť niečo veľké, aby pritiahol pozemských. Domnievam sa, že aj tí budúci herci – v úvode spomínaní – aj keď nás možno považovali za čudákov v čiernych sutanách a možno zatracovali, snáď nás aj obdivovali. A ak by toto niekto z nich čítal, možno nám dá za pravdu. Dokonca aj ten celibát, zosmiešňovaný, zatracovaný a často aj porušovaný, môže byť tým veľkým (aspoň niečo z veľkého) čo priťahuje.

To veľké môže byť, ako svedčí prvé čítanie, aj poslúchať Boha viac ako ľudí. Týmto sa apoštoli dostavali z „pozemského“ a robili veľké veci, ktoré priťahovali. Zároveň pozemských aj popudzovali natoľko, že keď to počuli, pukali od zlosti a chceli ich zabiť.

Prečo svätci tak priťahujú ľudí? Lebo sú veľkí.

Svätci, keďže sú veľkí a konajú veľké veci priťahujú a zároveň popudzujú pozemských. 

Takže tá moja úvaha mladučkého bohoslovca, že pravda a krása – teda duchovno – by malo zasiahnuť všetkých nebola len mladíckym snom.

Turzovka, 16.4.2015