Prevádzkovateľ webu Rímskokatolícka cirkev Farnosť Turzovka, IČO: 31 912 362 ako prevádzkovateľ na účely ochrany osobných údajov

spracováva na tejto webovej stránke cookies nevyhnutné pre technické fungovanie webových stránok, ako aj pre analytické účely.

Sv. Tomáš patrí medzi apoštolov, o ktorých máme málo spoľahlivých historických údajov.

Novozákonné spisy ho uvádzajú okrem zoznamov apoštolov (v evanjeliách a Skutkoch apoštolov) štyrikrát v Jánovom evanjeliu. Apoštol tam vystupuje ako trocha prchký a netrpezlivý, ale pritom priamy, úprimný človek. Neuveril tak ľahko, ale keď sa o niečom presvedčil, konal podľa toho so všetkou rozhodnosťou.

Jánovo evanjelium ho po prvý raz spomína v súvislosti s Ježišovou cestou do Betánie, kde zomrel jeho priateľ Lazár. Židovskí predáci sa v tom čase už rozhodli zabiť Krista a apoštoli to vedeli alebo aspoň tušili. Keď sa Ježiš vybral k hrobu mŕtveho priateľa, Tomáš, nazývaný Dvojča, povedal spoluučeníkom: "Poďme aj my a zomrime s ním!" (Jn 11,16.)

Ďalšia zmienka predstavuje Kristovu rozlúčkovú reč pri poslednej večeri. Ježiš okrem iného povedal: "V dome môjho Otca je mnoho príbytkov... Idem vám pripraviť miesto . . . Cestu, kam ja idem, poznáte." Tomáš mu protirečil: "Pane, nevieme, kam ideš, akože môžeme poznať cestu?" Ježiš mu odpovedal: "Ja som Cesta, Pravda a Život. Nik neprichádza k Otcovi, ak (len) nie skrze mňa ..." (Por. Jn 14,2-6.)

Najznámejšia epizóda opisuje Tomášovo stretnutie so zmŕtvychvstalým Kristom. Tomáš nebol pri prvom Kristovom zjavení sa apoštolom, a keď mu o ňom hovorili, neveril. Vyhlásil: "Ak len neuvidím na jeho rukách znak po klincoch a nevložím prst do rán po klincoch a nevložím ruku do jeho boku, neuverím". Pri ďalšom zjavení bol už Tomáš medzi apoštolmi. Ježiš sa naňho obrátil so slovami: "Vlož sem svoj prst a pozri na moje ruky! Vystri ruku a vlož ju do môjho boku! A nebuď neveriaci, ale veriaci!" Tomáš odpovedal pekným a poníženým vyznaním Kristovho božstva: "Pán môj a Boh môj!" (Por. Jn 20,24-28.)

Po štvrtý raz spomína Jánovo evanjelium Tomáša medzi apoštolmi, ktorí s Petrom lovili ryby na Genezaretskom jazere, kde sa im znovu zjavil zmŕtvychvstalý Kristus (por. Jn 21, In). Z toho niektorí usudzujú, že Tomáš bol pred apoštolským povolaním tiež rybárom.

Kde pôsobil Tomáš po rozídení apoštolov?

Vážni starokresťanskí autori uvádzajú ako miesto jeho misijnej činnosti Perziu (terajší Irán) a južnú Indiu, kde údajne pokrstil kráľa, ktorý sa volal Gundafar. Podľa starého podania zomrel mučeníckou smrťou (sťatím mečom alebo prebodnutím kopijou) v Majlapure (Mylapore), na predmestí terajšieho mesta Madrásu v juhovýchodnej Indii. Pre nedostatok písomných dokladov boli pochybnosti o jestvovaní kráľa Gundafara, ale napokon sa podarilo nájsť jeho mince, pochádzajúce z 1. stor. po Kristovi. Tento nález a odveké uctievanie hrobu sv. Tomáša v Majlapure vážne hovoria v prospech podania o apoštolskom účinkovaní sv. Tomáša v južnej Indii.

Od sv. Tomáša odvodzujú pôvod starí juhoindickí kresťania sýrskeho obradu. Sú to asi 4 milióny (podľa štatistík z roku 1974) tzv. malabarských a malankarských kresťanov, ktorí žijú v juhozápadnej Indii.

ONDRUŠ, R.: Blízki Bohu i ľuďom. Tatran Bratislava 1991