Uvedenie do bohoslužby:
Tieto dni sú v znamení prípravy na zoslanie Ducha svätého, Ducha jednoty a lásky.
Pripomeňme si všetky rany, ktoré svetu a cirkvi zasadila nesvornosť kresťanov a ľutujme pokorne neznášanlivosť a pýchu v nás samých i v celej cirkvi.
Uvedenie do čítaní:
1. Sk 1,1-15-17.20-26
Keď Pán Ježiš vystúpil na nebesia, zostala po ňom len skupinka asi 120 veriacich. I počet apoštolov bol po odpade Judáša neúplný. A tato malá cirkev sa chystá podať celému svetu svedectvo o svojej viere, že Pán Ježiš žije. Najprv si dopĺňajú počet apoštolov, očitých svedkov Ježišovho kázania i Ježišovho Zmŕtvychvstania.
2. 1. Jn 4,11-16
Ako sa pozná, kto je naozaj kresťanom, skutočne veriacim človekom? Podľa vedomosti z katechizmu? Podľa toho, ako pravidelne chodí do kostola? Svätý Ján má iné pravidla. Počúvajme, aké.
3. Ján 17,11b-19
Dnešné evanjelium je vzaté z Ježišovej veľkňazskej modlitby pred rozlúčkou s apoštolmi. Pán Ježiš tu prosí za svojich učeníkov, za všetkých, ktorí v neho uveria - teda i za nás. O čo prosí, čo považuje za najdôležitejšie? Počúvajme.
Posväť ich pravdou
Nastalo už kopania zemiakov a robôt v záhrade, pre niekoho aj čas vychádzok, čas turistiky. Jarná krásna príroda nás chce občerstviť svojím sviežim vzduchom a vôňou.
Niektorí turisti majú možnosť navštíviť vysoké európske horstvo Alpy. V jednom priesmyku je pekná tirolská obec, ktorá sa volá Galtúr, a v tejto obci je malý kostolík, veľmi zvláštny. Okolo neho je v lete množstvo kvetov, samá ruža. Ale keď vstúpite dovnútra, je to strašné. Nie sú tu steny obložené mramorom, ale okolo všetkých stien stoja ľudské kostry. Klima kostola totiž vysušuje ľudské mŕtve tela a umožňuje takúto „galériu“. Je tam kostra vedľa kostry a na každej je tabuľka s nápisom: krstné meno a priezvisko človeka, dátum narodenia a dátum smrti.
Niektorí turisti sa na to nemôžu pozerať a hneď vyjdú. Iní tam zas postoja a uvažujú, meditujú. Možno takto: takáto kostra, to má byť koniec ľudského života? Pre takúto kostru s lebkou sa mal človek po celý život namáhať, pracovať, trápiť sa, trpieť? Len pre takúto kostru s lebkou? Toto má byť výsledok ľudského života? A nič viac? Nič iné?
V tomto kostolíku ľudia uvažujú nad zmyslom života. Uvažujú nad tým, načo je človek na svete. Tam sa drsno konfrontujú s otázkou smrti.
A Pán Ježiš nám na túto otázku dáva odpoveď. On vraví vo svojej rozlúčkovej reči: „Idem k Otcovi. Idem vám pripraviť miesto. Cestu poznáte. Ja som cesta, pravda a život.“
Dnes nám Pán Ježiš hovorí: Idem k tebe (Otče) a toto hovorím na svete, aby mali v sebe moju radosť – a úplnú. Nehovorí, že koniec života bude kostra. Chce dať radosť a to stálu!
Človek hľadá odpoveď na problémy smrti, radosti.... Ježiš je odpoveďou na ne. Bude o tú odpoveď stáť súčasný svet? Čo hovorí veda?
Viktor Frankel na jednom kongrese v Mníchove už v osemdesiatych rokoch minulého storočia povedal: „Najzávažnejším problémom mladej generácie už dávno nie je sexuálny problém, ale problém existenčnej prázdnoty, problém straty zmyslu života.“
Tento vo svete známy psychiater bol predstaviteľom logoterapie, snažil sa pomôcť pacientom nájsť zmysel života návratom do vlastného vnútra. Skutočne, človek pociťuje potrebu zmyslu, bezpečia, cieľa, cesty. Ježiš Kristus, vtelený logos, je božský logoterapeut pre každého, kto s vierou v neho hľadá riešenie. Jeho odpoveď nie je žiadne narkotikum, žiadne klamstvo. Jasne stanovil cieľ, cestu, úlohu. Preto nám dnes hovorí: Posväť ich pravdou; tvoje slovo je pravda.
Vidíme to na dnešnom človekovi. Problém existenčnej prázdnoty, problém straty zmyslu života ho vedie k tomu, že nevie vytvárať stabilné vzťahy, má problémy s prežívaním manželstva, lásky. Nevie vytvárať trvalé vzťahy, uzatvárať manželstvo.
Ako poznať ozajstnú – teda Ježišovu pravdu, ako sa ňou posvätiť? Pápež Lev veľký povedal: Ježiš odišiel do neba ako človek, aby mohol byť s nami viac ako Boh.
Po Kristovom zmŕtvychvstaní sa jeho učeník môže stretnúť s Ježišom cez vieru a lásku. Ježiš je cesta, ktorá vedie k Otcovi. Kto žije v spojení s ním, dosahuje už na zemi večný život, svoj cieľ. A kto verí v Ježiša ako v pravdu, ten vidí viac ako mu môže sprostredkovať telesný zrak a získa vo viere skúsenosti, ktoré sa vyrovnajú skutkom, ktoré robil Ježiš.
V tom je tragédia moderného človeka: čím viac nadobúda nadvládu nad hmotou, tým viac stráca vládu nad sebou. Opojenie hmotou ho priviedlo do nebezpečenstva vodiča, ktorý v rýchlej jazde už nezvládne stroj. Koniec je jasný, ten neovládateľný stroj človeka zabije. Modernému človekovi sa vymkla hmota z rúk. Stroje mu dali množstvo voľného času, ale on si s ním nevie rady. Napokon mu všetok voľný čas stroje aj pohltia. Čakal pomoc od vedy vo všetkých životných situáciách. Ale veda nedokázala vyrobiť tabletku, ktorá by ukončila jeho stresy. Od choroby duše nepomôže analgetikum.
Pred štrasburským chrámom stojí socha so zaviazanými očami. To je obraz moderného človeka. Hmota mu zaslepila oči. Je potrebné mu pásku odviazať a povedať oslobodzujúcu pravdu: čím viac hmoty požiješ a na seba zavesíš, tým budeš nešťastnejší. Ak chceš zostať človekom, musíš nižšie v sebe podriadiť vyššiemu, telo duchu. Z ducha dostáva hmota tvar, duch navrhuje plán. Duch vdychuje krásu hmote a z mramoru sa stane socha, rozozvučia sa struny a zaznie pieseň. Duch prebúdza v druhom človekovi lásku a láska spája dvojice ľudí do spoločenstva života.
Ak chceme byť ľuďmi, musíme dovoliť, aby bol u nás na prvom mieste duch a nie telo. A to dokážeme len vtedy, keď podriadime svojho ducha Bohu, ktorého náš duch je zrkadlom.
V knihe Psychológia v medicíne je takáto myšlienka: „Pevná hierarchia hodnôt, ktorá má dobrú štruktúru, integruje ľudskú osobnosť. Ľudia s pevným systémom hodnôt, znášali pomerne pevnejšie útrapy väzenia, ba aj smrť. Naopak, ľudia bez hodnotovej orientácie upadli na úroveň primitívnych biologických reakcií.“ Vidíme to u dnešných kresťanov v arabskom svete. Čo všetko dokážu vytrpieť od Islamistov!. Stratu domova, všetkého - i života!
„Bez Boha niet človeka“ povedal Tolstoj. A kde nájdeš Boha? V hĺbke svojho srdca. Túžiš po šťastí, ale spoznal si, že šťastie z ľudskej lásky, z opojenia drogami, z prepychového bytu ťa nenasýti, pretože túžiš po večnej láske, po večnej radosti, po večnom pokoji.
Vyber rybu z vody, bude sebou metať, kým sa nedostane späť do vody. Vyber vtáčika z hniezda a bude žalostne pípať, kým sa do hniezda nevráti. Podrž kameň vo vzduchu a bude ho ťahať k zemi. Oceánom tvojej duše je Boh, hniezdom tvojej duše je Boh, len v ňom nájdeš pokoj ako ryba vo vode, vtáčik v hniezde, kameň na zemi.
Aby technika pomáhala človekovi plnšie žiť a nevyhladila ho, aby naša civilizácia nezanikla, je potrebné vrátiť človeka Kristovi, ktorý prišiel, aby zachránil človeka i svet. Len v ňom je cesta, pravda a život. Cesta, po ktorej sa vyplatí ísť, pravda, ktorá dáva slobodu, a život, ktorý prináša radosť a večný pokoj. A to je naša útecha. Ježiš, v ktorého sme uverili, ide s nami, mocnejšie, ako kedy sprevádzal viditeľne svojich učeníkov. Prichádza cez svojho Ducha, aby nás vzal do príbytku Otca a my zakúsime jeho slávu, blízkosť a pokoj. Prežívame už teraz večný život, svoje vzkriesenie s Kristom, svoju budúcnosť.
Turzovka 17.5.2015