Farnosť Turzovka

Rímskokatolícka Cirkev

5. prednáška

DRUHÝ ČLÁNOK VYZNANIA VIERY

  „VERÍM V JEŽIŠA KRISTA, JEHO JEDINÉHO SYNA, NÁŠHO PÁNA“

 

Ježiš Kristus  - môj vzor

            Milí birmovanci!

Máte mnoho vzorov – až idolov. Možno sa vám to nepozdáva, ale rozhliadnite sa okolo seba a nakoniec sa zamyslite aj nad sebou. Prečo sa takto obliekam, prečo toto nechcem, lebo je to nemoderné, prečo nosím tieto (zbytočné) veci...? Napadlo by niekoho dať si piercing, melír, tetovanie, keby to nemali iní?

Všetky tieto vzory prevyšuje Ježiš Kristu. Práve on sa vám môže zdať nepríťažlivý a staromódny. Čo s tým? Treba ho poznať! 

Kto je Ježiš Kristus?       

         Meno Ježiš pochádza z hebrejského „Jehošua“ a značí: „Boh je spása“. Ježiš dostal toto meno už pred svojím narodením z Božieho príkazu a proroctva, keď sa anjel zjavil Jozefovi a povedal mu: „Porodí syna a dáš mu meno Ježiš; lebo on vyslobodí svoj ľud z hriechov.“ (Mt 1,21)  Týmto menom sa hovorí o osobe a životnom  poslaní Ježiša, že je „Bohom zoslaný Spasiteľ ľudí“ (Sk 4,12).         

         Kristus znamená „pomazaný, Mesiáš“. Celý  Starý zákon je očakávaním Mesiáša, ktorý oslobodí Izrael. Meno Kristus prezrádza o Ježišovi, že On je ten dlho očakávaný Mesiáš.

             Obyvatelia Nazareta pokladali Ježiša Krista za obyčajného človeka. A Kristus bol naozaj pravým človekom.

 Ako každý človek aj on mal telo z mäsa a kostí, oči, ruky, nohy a všetky zmysly ako my. Aj on cítil zimu a horúčavu, vietor a dážď, čo mu šibal  do tváre. Aj on cítil hlad a smäd a potreboval si odpočinúť, vyspať sa a načerpať nových síl ako každý z nás. Aj on rástol a dospieval ako každý človek: najprv bol dieťaťom, potom chlapcom, neskoršie mladíkom a nakoniec dospelým mužom.

          Z biblických správ jasne vidieť, že Ježiš Kristus je aj pravým Bohom

a svojou podstatou je skutočným Synom Božím. Nebeský Otec to dosvedčuje pri krste v Jordáne a pri premenení na hore Tábor: „Toto je môj milý Syn, v ktorom mám zaľúbenie!“ (Mt  3,17, 17,5)  Ježiš si robí nárok na Božskú moc: „Daná mi je všetka moc na nebi i na zemi“ (Mt 28,18); „Odpúšťajú sa ti hriechy“ (Mt 9,2). Kladie božské požiadavky: „Kto v neho verí, nebude odsúdený, pretože uveril v Meno jednorodeného Syna Božieho“ (Jn 3,18).  Zaprisahá sa pred veľradou, teda pred vodcami židovského národa, že je Božím Synom (Mt 26,63). Apoštoli vyznávajú: „Ježiš je pravý Boh“ (Jn 5,20).  Za toto presvedčenie kládli aj svoje životy.               

         Svoje božské poslanie potvrdil Kristus skutkami, ktoré nazývame zázraky. Kristus urobil vo svojom živote veľa zázrakov. Kristus robil zázraky verejne pred ľuďmi. Boli teda podrobené ustavičnej kontrole. Nepochybovali o nich ani jeho najväčší nepriatelia. Kristove zázraky spočívajú v tom, že uzdravenie nastalo na jeho slovo v okamihu, bez liekov a bolo trvalé. Rozkazuje prírode, uzdravuje chorých, kriesi mŕtvych a zvlášť tým, že sám vstal z hrobu vlastnou mocou, dokázal svoje Božstvo. To sú viditeľné znamenia, ktoré celkom jasne dokazujú, že je Synom Božím.

                Ježiš Kristus je pravý Boh a pravý človek, ktorý prijal ľudskú prirodzenosť, ale božskú pritom nestratil. A tak sa druhá Božská osoba stala Boho - človekom.

Čo učil Ježiš?

          Ježiš Kristus začal hlásať: „Božie kráľovstvo prišlo medzi nás.“ Je to Božia ríša, ktorá nie je z tohto sveta, hoci je na tomto svete. Nie je z tohto sveta preto, lebo ju nezaložili ani generáli, ani politici, ale sám Boh. Kto chce dosiahnuť toto kráľovstvo, musí žiť podľa Ježišových zásad. Denne ho počúvalo veľké množstvo ľudí, ale z tohto množstva si Ježiš vybral najvernejších učeníkov, ktorých nazval apoštolmi.

         Vybral si: Šimona, ktorému dal meno Peter, Jakuba, syna Zebedejovho, a Jána, brata Jakubovho, Andreja, Filipa, Bartolomeja, Matúša, Tomáša, Jakuba, syna  Alfejovho, Tadeja, Šimona Kanaanského a Judáša Iškariotského, ktorý ho zradil. Nie nadarmo ich vybral Kristus práve dvanásť. Patriarcha Jakub mal totiž dvanásť synov. Podľa nich sa Izraeliti, starozákonný Boží ľud, delil na dvanásť nových kmeňov.

Matka Pána Ježiša

         Ak máme hovoriť o Ježišovi, nesmieme zabudnúť, že ako človek mal aj ľudskú matku. Túto matku predpovedal Boh prvým ľuďom hneď po ich páde v raji: „Nepriateľstvo ustanovujem medzi tebou a ženou, medzi tvojím potomstvom a jej potomstvom, ono ti rozšliape hlavu a ty mu zraníš pätu.“ (Gen. 3,15)  Táto úcta je prejavom lásky Božej, ktorá prisľubuje žene raz víťazstvo nad diablom, a to skrze jej potomka, skrze Mesiáša. Preto sa tento verš volá prvá blahozvesť, protoevanjelium.

         Tragicky to vyzeralo na svete pred príchodom Mesiáša. Ľudstvo sa topilo v zle, bolo v otroctve diabla, každý človek sa rodil v dedičnom hriechu. Keď sa v plnosti času Boh rozhodol poslať ľudstvu Spasiteľa, musel preň vytvoriť akoby predmostie - bytosť čistú, vyňatú z moci diabla, nezaťaženú dedičným hriechom, z ktorej Syn Boží mal si vziať ľudskú prirodzenosť. Touto bytosťou bolo jednoduché, skromné dievča, MÁRIA Z NAZARETA. Tak sa uskutočnilo prisľúbenie, ktoré Boh dal prvým ľuďom po ich páde. 

         Panna Mária z Nazaretu bola po páde prvých ľudí jedinou bytosťou na zemi, ktorá nebola nikdy v moci dedičného hriechu.  Prečo Pannu Máriu nezasiahol dedičný hriech? Preto, že sa svedčalo, aby tá, čo mala dať svetu víťaza nad hriechom a nad diablom, nebola ani na chvíľu v moci hriechu a v područí diabla.

         Boh vyvolil Máriu za KRISTOVU MATKU. Na tomto sa zakladá jej veľkosť a všetky jej osobné dary. Boh však rešpektuje slobodu každého človeka. Preto nenúti Pannu Máriu stať sa Matkou Božou, ale čaká na jej slobodný súhlas. Prostredníctvom anjela vysvetlí jej svoj plán spásy a čaká na jej slobodné „áno“.

         Panna Mária má iba jednu ťažkosť: Ako sa môže stať matkou, keď Bohu prisľúbila žiť v panenstve? Anjel jej vysvetľuje: Stane sa to pôsobením Ducha Svätého. Budeš matkou a zostaneš pannou. Bohu je to možné! Vtedy Mária vysloví svoje pokorné a bezpodmienečné: „Nech sa tak stane!“  V tej chvíli nekonečný a večný Syn Boží stáva sa človekom... Je to nevýslovné tajomstvo vtelenia! Konečne nadišla blažená chvíľa, po ktorej túžilo ľudstvo po tisícročia. Začína sa vrcholné obdobie Božieho plánu spásy. 

Ako prišiel Kristus na svet?

         Hej, raz boli na svete Vianoce Vianoc! Sám Boh prišiel medzi nás. Mladí kresťania majú plnšie chápať Vianoce. Detská radosť z Ježiška, ktorý prináša darčeky, musí sa v nás rozrásť v radosť z Krista, ktorý nám prináša spásu.

         Kristus sa mal narodiť v Betleheme. Už sedemsto rokov predtým to predpovedal prorok Micheáš. Zo svetských dejín vieme o sčítaní ľudu, ktoré nariadil cisár Augustus. Z Evanjelia zasa vieme o jaskyni - maštali, o pastieroch, o anjeloch. No v porovnaní s úžasnou skutočnosťou, že Boh prichádza na svet, je to veľmi málo. Mnohým ostávajú z toho všetkého iba citové detské predstavy. Pre mnohých vianočné sviatky znamenajú zhon za stromčekom, za darčekmi a zábavami. Kristus ostáva kdesi v kúte, nezaujímajú sa oň.

         A predsa, Vianoce bez Krista nemajú zmysel! Naopak, keď prežívame Vianoce ako sviatky príchodu Spasiteľa, všetko nadobudne nový zmysel: darčeky sa stanú symbolom Kristovej lásky k nám, stromček ožiarený sviečkami stane sa symbolom Svetla - Ježiša Krista. 

1.1.                    Historičnosť Krista       

Najmä za totality niektorí nepriatelia kresťanov tvrdili, že Ježiš Kristus nejestvoval. Prestali s tým keď samotná akadémia vied SSSR so sídlom v Kyjeve (vtedy Ukrajina patrila pod Sovietske Rusko).

Na základe historických dokumentov sa jasne dokázalo, že Ježiš Kristus je historickou osobnosťou. K týmto dokumentom nepatria len náboženské ale najmä nenáboženské, ktoré potvrdzujú to, že Ježiš Kristus žil na tejto zemi.

         Náboženské pramene, ktoré najpodrobnejšie dosvedčujú, že Ježiš Kristus skutočne žil, nachádzame v Svätom písme, sú to najmä Evanjeliá podľa Matúša, Marka, Lukáša a Jána, Skutky apoštolov a listy apoštolov Tieto spisy pochádzajú z rokov   50 -100 po Kristovi, teda z doby, v ktorej ešte žili mnohí svedkovia, čo Krista videli a počuli.             

         Mimonáboženské pramene, ktoré treba predovšetkým spomenúť, sú spisy: Jozefa Flávia, Plínia Mladšieho, Tacita a Svetónia. Sú to dokumenty neveriacich historikov a nie kresťanov, ale ľudí, ktorí v svojich spisoch spomínajú Krista ako osobu, ktorá žila na tejto zemi.

- Miestodržiteľ Plínius napísal cisárovi Trajánovi a žiada ho o radu, ako sa má zachovať voči kresťanom. Lebo oni „sa  schádzajú v určitý deň pred východom slnka a spievajú chválospev ku Kristovi ako k nejakému Bohu“.

- Dejepisec Tacitus podáva správu okolo r. 116 o požiari Ríma, z ktorého obviňuje cisára Neróna. „Aby Nero potlačil túto zvesť, prehlásil za vinných kresťanov a dal ich kruto mučiť. Meno kresťan pochádza od Krista, ktorého za vlády Tibéria miestodržiteľ Poncius Pilát (26-36 r.) v Palestíne odsúdil a dal popraviť.“ 

Utrpenie, ukrižovanie a pochovanie

                  Človek chcel byť ako Boh a tým narušil harmóniu, poriadok a priateľstvo medzi Bohom a človekom. Boh koná krok lásky k človeku, ktorý je krokom usporiadania narušeného vzťahu. Posiela svojho syna Ježiša Krista, aby svojím utrpením a smrťou na dreve kríža dal do poriadku narušený vzťah medzi Bohom a človekom.

         Židovské náboženské autority nemali rovnaký postoj k Ježišovi. Väčšina sa k nemu stavala nepriateľsky. Keď Ježiš pred veľradou vyznal, že je Boží Syn, považovali to za rúhanie a odsúdili ho na smrť. Pilát, predstaviteľ rímskej nadvlády, potvrdil rozsudok. Ježišovej smrti sa domáhal aj zmanipulovaný dav Židov, ktorý prehlásil, že berie za to zodpovednosť na seba i na svojich potomkov.

         Kristovo utrpenie sa začína naplno už v Getsemanskej záhrade, kde sa potí krvou. Ježiš je Boh i človek. Ako Boh jasne poznáva, čo ho čaká v nasledujúcich hodinách. Ako človek to všetko prežíva. Detailne vidí jednotlivé fázy svojho telesného mučenia: bičovanie, korunovanie tŕním, krížovú cestu a napokon smrť na kríži.

          My si vykreslíme len jednu časť Kristovho utrpenia – bičovanie a tŕním korunovanie. Vojaci odvlečú Ježiša na kasárenský dvor. Zhromaždí sa okolo neho celá rota rímskych vojakov, ktorí si chcú vyliať svoju zlosť na jednom z nenávidených Židov. Postŕhajú z Krista šaty, uviažu mu ruky na zápästiach a priviažu ho za ne hore na stĺp. Pristúpia k nemu dvaja kati a začnú ho striedavo šľahať bičmi. Podľa židovského práva Kristus mal dostať iba tridsať rán. Ale katmi sú cudzí vojaci. Bijú Krista, kým sa im len páči. Po prvých úderoch utvoria sa na Ježišovom tele fialové a sinavé opuchliny, ďalšími údermi olovené guľôčky trhajú podkožné svalstvo. Pokožka sa trhá, visia z nej franforce, krv strieka na všetky strany. Celé telo je ako krvavé pole s potôčkami krvi. Mnohí odsúdenci pri takomto bičovaní umreli. Po bičovaní odvlečú Krista od stĺpa a posadia ho. Na krvavé plecia mu hodia starý vojenský červený plášť - to má byť kráľovský purpur. Do ruky mu vtisnú hrubú trstinovú palicu - to ako žezlo. Chýba už len koruna! V kúte je pichľavý ker, má dlhočizné tŕne. Vojaci upletú z jeho konárov korunu a vrazia mu ju na hlavu. Tŕnie sa zabodáva hlboko do hlavy, krv sa valí... „My chirurgovia vieme veľmi dobre, ako silno môže krvácať pokožka na hlave!“ - tvrdí doktor Barbet.

         Jeho krížovú cestu na vrch Golgotu nám opisuje štrnásť zastavení krížovej cesty, ktorá je zobrazená takmer v každom kostole. Kristus zomrel v piatok, pravdepodobne 7. apríla roku 30 asi o pätnástej hodine. Blíži sa sobota. Podľa židovských predpisov nesmela zostať v piatok po západe slnka žiadna mŕtvola na povrchu zeme. Bolo treba napochytro vystrojiť pohreb. Slnko v tom čase zapadlo okolo pol siedmej večer. Telo bolo treba  rýchlo zabaliť do plátna s voňavkami, uložiť do hrobu, ktorý dal k dispozícii bohatý Jeruzalemčan, sympatizujúci s Ježišom. Boli rozhodnutí, že po sviatkoch ho pochovajú podľa všetkých predpisov.

         Vďaka zhonu pri pochovávaní sa nám po Ježišovi zachovala cenná relikvia. Plátno, do ktorého bol zabalený, vytvorilo odtlačok Krista. Podnes sa uchováva v Turínskej katedrále, a preto sa volá TURÍNSKE PLÁTNO. Na ňom je celá Kristova podoba spredu i zozadu. V poslednom čase pápeži Pavol VI. i Ján Pavol II. dali znova preskúmať vierohodnosť tejto cennej relikvie. A výskumy potvrdzujú, že je pravá.

         Na záver sa zamyslime nad slovami nápisu na katedrále v Lübecku v Nemecku, ktoré by sa nemali vzťahovať na nás. Kristus hovorí: 

 

„Nazývate ma Majstrom - a nepýtate sa ma.

Nazývate ma svetlom - a nevidíte ma.

Nazývate ma cestou - a nejdete po nej.

Nazývate ma životom - a nepožadujete ho.

Nazývate ma múdrym - a nenasledujete ma.

Nazývate ma krásnym - a nemilujete ma.

Nazývate ma bohatým - a neprosíte ma.

Nazývate ma večným - a nehľadáte ma.

Nazývate ma milosrdným - a nedôverujete mi.

Nazývate ma všemohúcim - a nectíte ma.

Nazývate ma spravodlivým  - a nebojíte sa ma.

Ak vás zavrhnem, tak sa nedivte!“

 

   

  1. Kto je Ježiš Kristus?

Druhá božská osoba, Boží Syn, ktorý sa stal človekom.

  1. Čo znamená meno Ježiš?

 Spasiteľ, Vykupiteľ...

  1. Čo znamená slovo Kristus?

Pomazaný,  Mesiáš...

  1. Kto je matkou Ježiša Krista?

Matkou je Panna Mária.

  1. Kto bol pestúnom Pána Ježiša?

Bol ním sv. Jozef, ktorý sa oň otcovsky staral.

  1. Kde sa narodil a kde vyrástol Ježiš Kristus?

Narodil sa v Betleheme a vyrástol v Nazarete.

  1. Kedy začal vyučovať?

Keď mal 30 rokov. Učil 3 roky.

  1. Čo učil Pán Ježiš?

Učil, čo máme veriť a robiť, aby sme žili s ním vo večnosti.

  1. Ako nazval Ježiš svoje učenie?

Nazval ho evanjelium, čiže radostná zvesť.

  1. Odkiaľ vieme, že Ježiš Kristus je Boží Syn?

Od neho samého. A  nielenže nám to povedal, ale nám to aj zázrakmi dokázal.

  1. Ako sa Boží Syn stal človekom?

Tak, že pôsobením Ducha Svätého prijal z Panny Márie ľudské  telo a ľudskú dušu. A preto Ježiš Kristus je pravý Boh a pravý človek.   

  1. Prečo sa stal Boží Syn človekom?

- aby nás slovom a príkladom učil

- aby mohol za nás trpieť a umrieť, a tak nás vykúpiť

  1. Ako nás Ježiš vykúpil?

Tak, že za nás zomrel na kríži.

  1. Čo za nás podstúpil Ježiš?

Podstúpil posmech, bičovanie, korunovanie tŕním a nakoniec smrť na kríži.

 

Úloha:

1. V čom je pre teba Ježiš vzorom?

2. Už si niekedy konal, zmenil postoj pretože bol pre teba Ježiš príkladom, pohnútkou?

 

Rímskokatolícka cirkev Farnosť Turzovka, všetky práva vyhradené.

Copyright © 2014 - 2015.