Farnosť Turzovka

Rímskokatolícka Cirkev

Dan 3, 14-20. 91-92. 95, Jn 8, 31-42 

Na naše stránke máme na každý týždeň nejakú ilustrovanú myšlienku.

Bola tam aj táto: Keď svet odo mňa žiada aby som sa klaňal iným ľuďom, pripomeň mi, že jediným Pánom pre mňa si ty.

Možno vám napadne, že sa neklaňane ľuďom a nik nás nenúti klaňať sa ľudom, ako boli nútení Sidrach, Mizach a Abdenago. Tí sa mali klaňať zlatej soche Nabuchodonozora. Možno hovoríme rovnako ako Židia Pánu Ježišovi: My sme slobodní!

Skutočne v našom prostredí nik nie je nútený sa klaňať niekomu. Iné je, či sa to nerobí! Keď však vidíme ako sa doslova plazia pred niektorými celebritami, tak názor o tom pozmeníme. O „plazenie“ možno vidieť i v tom ako sa niekto dá tetovať, lebo je tak tetovaný XY, dá si prepichovať pery, nos a kdečo, lebo to má aj... A nie je to len u mladých. Koľkí veteráni a veteránky boli uplakaní, že ich miláčik dostal málo hlasov.

Keď vidíme ako niektorí zamestnávatelia nútia pracovať zamestnancov, tak opäť meníme názor. Vy mi robte - skôr sa dá povedať – drite za pár eur, aby som ja mohol ísť na Kanárske ostrovy, mohol si užívať, mal vilu...

Zdá sa, že človek chce človeka stále vykorisťovať, vládnuť nad nim. Najskôr to bolo cez klasické otroctvo. Potom cez poddanstvo. Feudál tvrdil: Pôda je moja, ja vám ju dám, vy ma zato budete živiť. Potom: Ja som vybudoval továreň, ja vám dám prácu a vy budete robiť. Keď sa robotníci vzbúrili, tak im začala vedúca sila spoločnosti (strana) tvrdiť: Vaša je fabrika, vy ste vládnuca trieda. Proletári opäť pracovali, akože na svojom. Opäť nevládli.

Najslobodnejší boli roľníci. Neboli nejako zvlášť závislí na vedúcej sile. Preto im pôdu zobrali a urobili ich zas závislými. Robiť ako na cudzom a brať ako z svojho, to sa nedalo ekonomicky udržať a tak sa zas sprivatizovalo. A to divoko. A zas sme závislí a aby sme mali prácu musíme sa klaňať iným, dokonca až za hranicami.

Pán Ježiš však vidí iné otroctvo, ktoré ma za následok vyššie spomínané zotročovanie. Povedal: „Veru, veru, hovorím vám: Každý, kto pácha hriech, je otrok. A otrok neostáva v dome navždy; navždy ostáva syn. Až keď vás Syn vyslobodí, budete naozaj slobodní“.

Aj povedal ako sa môžeme stať slobodnými: „Ak ostanete v mojom slove, budete naozaj mojimi učeníkmi, poznáte pravdu a pravda vás vyslobodí.“

Ako sa to dá? Príkladom sú nám traja odvážni mládenci z prvého čítania. Uverili Bohu a on bol ich pán. Viac ako vladár Nabuchodonozor. Poznali pravdu o živote o Stvoriteľovi. To ostať v Ježišovom slove, asi znamená dôverovať mu ako Sidrach, Mizach a Abdenago.

Preto je potrebné oslobodzovať sa od hriechu. Tretiaci v príprave na sviatosť zmierenia majú takéto cvičenie. V strede obrázku sú puta. K nim cestička. Ich úlohou je ísť k tým putám a cestou uvažovať čo ma spútava – zotročuje. Prišli na to, že je to lenivosť, hranie sa miesto pomoci, závisť miesto dobroprajnosti, nevďačnosť k rodičom, miesto vďačnosti.

Asi si dáme aj my také cvičenie.

Turzovka, 16.3.2016




Prihlásiť

Prihláste sa do svojho účtu

Užívateľské meno *
Heslo *
Zapamätať

Rímskokatolícka cirkev Farnosť Turzovka, všetky práva vyhradené.

Copyright © 2014 - 2017.

Created by Silvester Judák.

Tvorba farských webov.