Sv. Terézia Benedikta od Kríža (Edith Steinová), 1891-1942. Edita Steinová sa narodila 12. októbra 1891 vo Vroclavi ako dcéra židovských rodičov.
Študovala filozofiu a dlhý čas sa pritom venovala hľadaniu pravdy, kým nenašla vieru v Boha. Potom vstúpila do katolíckej Cirkvi. Pokrstená bola 1. januára 1922. Od toho času slúžila Bohu ako učiteľka a venovala sa literárnej tvorbe. Keď ju roku 1933 v Kolíne prijali medzi sestry karmelitánky, žiadala si meno Terézia Benedikta z Kríža.
Svoj život zasvätila židovskému a nemeckému ľudu. Pre prenasledovanie Židov opustila nemeckú vlasť a 31. decembra 1938 ju prijali do kláštora karmelitánok v Echte (Holandsko). 2. augusta roku 1942 ju predstavitelia vtedajšej hrôzovlády v Nemecku chytili a odvliekli do koncentračného tábora v Osvienčime (Poľsko) určeného na vykynoženie Židov. Tam ju kruto usmrtili v plynovej komore.
Pápež Ján Pavol II. ju apoštolským listom Spolupatrónky Európy (Spes aedificandi) z 1. októbra 1999 spolu so svätou Katarínou Sienskou a svätou Brigitou Švédskou vyhlásil za spolupatrónku Európy.
Z diela „Scientia Crucis“ svätej Terézie Benedikty z Kríža (Edity Steinovej)
Kristus prijal jarmo zákona, zákon plne zachoval a pre zákon a skrze zákon zomrel. Tým spôsobom oslobodil tých, čo skrze neho chcú prijať život. Nemôžu ho však prijať, ak neobetujú vlastný život. Lebo „všetci, čo sú pokrstení v Kristovi Ježišovi, v jeho smrť sú pokrstení“. Vnárajú sa do jeho života, aby sa stali údmi jeho tela a ako jeho údy s ním trpeli a umreli. Tento život nastane hojnejšie v deň slávy; ale už teraz, keď sme v tele, máme na ňom účasť, ak veríme; ak veríme, že Kristus pre nás zomrel, aby nám dal život. Touto vierou sa s ním spájame ako údy s hlavou; táto viera nám odkrýva prameň jeho života. Preto viera, ktorá je v Ukrižovanom, čiže živá viera spojená s oddanou láskou, je pre nás bránou života a začiatkom budúcej slávy; preto je kríž naša jediná chvála: „Ja sa nechcem chváliť ničím iným, iba krížom nášho Pána Ježiša Krista, cez ktorý je svet ukrižovaný pre mňa a ja pre svet.“ Kto si vyvolil Krista, zomrel pre svet a svet preňho. Nosí „na svojom tele“ Kristove „znaky“, je slabý a ľuďmi opovrhovaný, ale stále platí, že Božia „sila sa prejavuje v slabosti“. Týmto poznaním Ježišov učeník nielen prijíma daný kríž, ale aj sám seba križuje: „Tí, čo patria Kristovi Ježišovi, ukrižovali telo s vášňami a žiadosťami.“ Tvrdo bojovali proti svojej prirodzenosti, aby v nich umrel život hriechu a otvoril sa priestor pre život Ducha. V tomto zápase sa vyžaduje najvyššia odvaha. Kríž však nie je koniec; kríž je vyzdvihnutý, aby ukázal nebo. Nie je len znamením, ale aj nepremožiteľnou Kristovou výzbrojou; palicou pastiera, ktorou Boží Dávid bojuje proti ničomnému Goliášovi a ktorou Kristus mocne búcha na bránu neba a otvára ju. Keď sa to deje, Božie svetlo sa vylieva a napĺňa všetkých, čo nasledujú Krista.
Modlime sa
Bože našich otcov, ty si svätú Teréziu Benediktu (Editu) priviedol k poznaniu tvojho ukrižovaného Syna a jeho nasledovaniu až na smrť; daj, aby na jej príhovor všetci ľudia spoznali Krista, Spasiteľa, a skrze neho raz večne hľadeli na teba. Lebo on je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.